Prázdno v duši.. viete mi niekto pomôcť?

Príspevok v téme: Prázdno v duši.. viete mi niekto pomôcť?
Prazdnota_6

Ani neviem kde začať, tak začnem tým jak sa cítim už dlhý čas-v depresiách a zamotanom kruhu s antidepresívami a rôzne druhy benzo. Tak by som to chcela vysadiť, bojím sa, moja lekárka nesúhlasi...Vystriedali sme veľa druhov, nič nepomáhaAle ja som prázdna vo vnútri ako jama. Neviete si predstaviť aký je to pocit - neviem sa pre nič zapáliť, vyhasla mi tá "iskra"... stratila som motiváciu ... som chladná a bezcitná a ja si to uvedomujem ale pretvarovať pocity je už veľmi ťažké.. plakať neviem, smiať sa neviem, x krát sa pristihnem pri tom že len čumím do blba (a žiadne myšlienky mi hlavou nekolojú) už si pripadám ako totálna psychopatka. A najhoršie je na tom to že som mladá v podstate zdravá, mala som sny a ciele v živote - všetko je preč, pamäť v p..., Vš som musela ukončiť pre moje depresie a to že ma to nebavilo, prácu sa mi nedarí nájsť... Som uväznená v mojej hlave alebo ako to nazvať... to prázdno sa mi nepodarilo ničím vyplniť.Cvičením, solárium(endorfín), prechádzky, stretnutie s kamaratkami... Nič necítim.. Ani tým že mam priateľa kt. viem že ľúbim ale neviem cítiť...rodina to ani nechápe, som pre nich len leňoch čo sa nesnaží o nič.
Neviem čo mam robiť, fakt pre mňa by smrť bola vykúpením. Veľakrát sa prechádzam a rozmýšľam, či s tým všetkým neskoncujem.. prázdnota je horšia ako depresie, úzkosť a všetko ostatné. Prežívam zo dňa na deň ako mrtvola

Nechcela som sa ľutovať, píšem čo prežívam a ak mi vie niekto z vás pomôcť/poradiť budem vďačná.

Nevládzem už...pri pomyslení na to aké som bola veselé a šťastné dievča, s plánmi a silnou motiváciou sa mi chce plakať (jedina emócia kt. cítim raz za čas)

Amanda 1001

Úplne ťa chápem . Presne , absolútne nič. Nič Nič Nič . Tak na toto je jediný liek len čas. Lieky môžu zabrať ale môžu ti pokaziť mozog . Už som to videla , ako antidepresíva urobili z človeka úplného magora.
Ale ak neurobíš vôbec nič , môže to byť ešte horšie . Môžeš upadnúť do stavu , kedy nielen že , nezídeš z postele , ale ani sa nebudeš umývať , česať , či sa vôbec prezliekať. Budeš len ležať , ako taká živá mŕtvola. A to nehovorím o 3 dňoch ale o 3 až 5 mesiacoch , vkuse.
Máš priateľa , tak to musíš využiť . ( Bozkávanie každý deň prospieva telu ) . Každý deň prechádzka vonku . Nie solárko ale riadne slnko . Aspoň 30 min. A je úplne jedno že sa ti nechce , musíš !!!! Aj sama . Najlepšie na poludnie . Každý deň , urobiť nejakú domácu prácu . Práca každého vylieči . Také žehlenie je úplne super . Nikto to nemá rád a keď budeš žehliť košele tak to mozog trocha zamestná. Začni tiež lúštiť krížovky , mozog sa zamestná . Bude to dlho trvať ale to je jedno , musíš začať . Potom budeš postupne pridávať iné činnosti . A neskôr sa vrátiš na školu a nájdeš si určite aj nejakú prácu . Ak si nezamestnaná skús nech ti pridelia nejakú aktivačnú prácu , aby si bola medzi inými ľudmi . Ak zo začiatku nebudeš cítiť nič to nevadí , neskôr to príde . Sprav si nejaký plán , daj si na nástenku ( alebo na stenu či stôl ) papier zo svojimi snami . Napríklad raz sa vydať , mať deti , ísť do Austrálie . To po čom najviac túžiš a tiež si tam daj fotky ľudí ktorých naozaj miluješ. A keď na teba príde ten pocit , že sa chceš zabiť tak to len čítaj a pozeraj sa na tie fotky . Veľa šťastia.

klopklop

Tak ja ti viem poradiť len v teórii. Ja mávam stavy, aj niekoľkodňové, kedy ma nič nenadchne, do ničoho nemám chuť a energiu, som depresívne naladená, život pre mňa nemá zmysel. Ale viac menej viem z čoho to pramení a vo chvíľach keď sa tak cítim to neviem veľmi zmeniť. Na depresiu sa odporúča ketogénne stravovanie, ak ti to nič nehovorí, pohľadaj si k tomu info na nete. Aj v slovenčine nájdeš dosť. V skratke ide o minimum sacharidov a prevahu zdravých tukov v strave. Človek taktiež stráca zmysel života a chuť , keď neprináša výsledky, keď nemá zodpovednosť, niečo na starosti... Možno skúsiť nejakú dobrovoľnú činnosť, či už domov dôchodcov, detský domov, nejaké organizácie, ktoré sa venujú činnostiam pre mladých, útulky pre bezdomovcov, útulky zvierat... Najlepšie by bolo ak by tá činnosť mala svoju pravidelnosť a bola si tam očakávaná, aby to nestroskotalo na tom, že sa ti nechce... Spoločnosť sama o sebe nepomáha vždy. Ja potrebujem hlavne ľudí, s ktorými si dobre rozumiem a pri ktorých sa môžem uvoľniť. A ja osobne som veriaca a niekedy je to ozaj moja záchranná loď. Určitý kúsok nádeje a viery vždy vďaka tomu ostáva a keď sa obrátim na Boha vždy príde nejakým spôsobom úľava, aj keď nie vždy hneď. Viera v Boha mi pomáha nachádzať zmysel života aj v trápeniach. Biblia je skvelý manuál pre život ;) "Kto ma bude hľadať celým svojim srdcom, dám sa mu nájsť." Boh čaká kedy ho začneme hľadať, aby nás mohol viesť, osvetľoval nám cestu, dával nám nádej a pokoj, jednoducho, aby nám preukázal svoju lásku a starostlivosť. Niekedy musíme padnúť veľmi hlboko, aby sme sa konečne obrátili k Nemu... On ťa stvoril, On ťa pozná najlepšie, On doplní to, na čo ľudská pomoc nestačí...

Faith Healer

Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.

helgaJ

vutajeni ma dobry typ, asi podobne zazil. Pisatelka podomnou tiez skvele pise. Nevzdavaj sa, pytaj pomoc. Ak chces napis na deckoD@centrum.sk. Budem sa tesit.

woman sk

Na tvojom mieste idem do nemocnice nech Ta nastavia na lieky.velka chyba je, ze si doma za lenivu a nemaju pre tvoju chorobu pochopenie.Dalsia vec musis si najst pracu hoc aj roznasat casopisy, alebo pokladnicku v Tescu.Vstat a mat povinnosti.Lebo takto mas vela casu rozmyslat.velmi Ti drzim palce tiez beriem lieky, tiez by som asi chcel byt dokonala, psychologicka hovori, ze mam malo sebavedomia a negativne myslenie a moc sa lutujem.zial mam k tomu aj rodinne predispozicie po starej mame tiez sa liecila aj v nemocnici bola.
A
Lieky Ti prilis nepomozu musis ty zmenit pohlad na seba a okolity svet ja sa tiez ucim:))a s tymi liekmi na ukludnenie opatrne , ale AD nevysadzaj

Gima

Šport lieči. Turistika, niekde do hor. Cvičenie pre radosť. Zvieratá a pocit zodpovednosti za ne. Pracuj na sebe, ked nemôžeš zmeniť okolnosti, čo ta iba deptajú. Mne tiež v živote veľa vecí nevyšlo. No napriek tomu neutekám hned do zahraničia, nelutujem sa, skor sa snažím zmeniť postoj k životu a k sebe. Rovnako by si to mohol urobiť aj ty. Prisposob si veci okolo , tak aby ti vyhovovali a mysli pozitívne. ( nauč sa variť, zbieraj známky, prihlás sa do skautingu, tábora, spoznáš nových ludí)

xxl

prázdnota6 píšeš že máš priateľa ktorého ľubiš. Tak niečo cítiš. Inak ja som na tom podobne ako ty a nemám ani tú priateľku.

Citimstebou

S tymi kamaratkami ta rozumiem,zeny su niekedy hnusne,cest vynimkam. A nejaky muz ta v minulosti nesklamal? Ja toto mam zase s jednou platonickou laskou,dotkla sa ma viac ako skutocny vztah a aj ked je to zopar rokov,trpka prichut zostava a najhorsie je,ze dotycneho vidavam a niekedy mam potom take prazdno,citim chlad k priatelovi.potom ked dotycneho platonickeho nejaky cas nevidim,k priatelovi sa to zlepsi a tak dookola.este,ze to viem uhrat,ze aj ked mam svoju chladnu chvilu,tak zahram nehu,lebo priatel za to aj tak nemoze a mam ho rada. Nemas to nahodou tak,ze nieco sa ti stale pripomina,co ta kedysi ranilo?mozno si len myslis,ze uz ti to neublizuje,ale v skutocnosti ti to nerobi dobre.

Mesačný princ

Prazdnota_6 - nikdy nemôžeš stratiť emócie!

Perfekcionizmus...hm...ako keby ma tento dar v určitých oblastiach života sprevádzal tiež...Len s každým darom treba vedieť narábať! Kto sa raz naučí, tak nezabudne aj keby chcel zabudnúť! Naša myseľ toho nie je jednoducho schopná. Vieš, ty máš dojem, že si stratila emócie, ale čo ak emócie nevedia nájsť teba? Čo ak ťa chcú učiť a ty pred nimi stále utekáš?

Tak ako je pre niekoho šťastnejšia cesta nevedomosti, tak môže byť pre niekoho aj cesta poznania a pochopenia.

Nemáš prázdno v duši! Skôr ju máš tak plnú, že ti ide prasknúť. Predstav si mixér a v ňom kúsky ovocia pripravené na rozmixovanie. Ak nedokážeš zapnúť mixér, tak sa to ovocie pokazí

...a teraz si predstav, že je tým mixérom tvoja duša

Kto vie či to dokážeš, či nie ale faktom je, že dary nedostáva človek len tak. Ak ho odmietneš, tak už možno druhý nedostaneš ale ak ho nepochopíš, tak si budeš želať, aby si ho nikdy nedostala...

Pre všetko na svete, čo má nejakú hodnotu musí človek niečo obetovať. Niečo, čoho by sa za určitých okolností nikdy nevzdal.