Ani neviem kde začať, tak začnem tým jak sa cítim už dlhý čas-v depresiách a zamotanom kruhu s antidepresívami a rôzne druhy benzo. Tak by som to chcela vysadiť, bojím sa, moja lekárka nesúhlasi...Vystriedali sme veľa druhov, nič nepomáhaAle ja som prázdna vo vnútri ako jama. Neviete si predstaviť aký je to pocit - neviem sa pre nič zapáliť, vyhasla mi tá "iskra"... stratila som motiváciu ... som chladná a bezcitná a ja si to uvedomujem ale pretvarovať pocity je už veľmi ťažké.. plakať neviem, smiať sa neviem, x krát sa pristihnem pri tom že len čumím do blba (a žiadne myšlienky mi hlavou nekolojú) už si pripadám ako totálna psychopatka. A najhoršie je na tom to že som mladá v podstate zdravá, mala som sny a ciele v živote - všetko je preč, pamäť v p..., Vš som musela ukončiť pre moje depresie a to že ma to nebavilo, prácu sa mi nedarí nájsť... Som uväznená v mojej hlave alebo ako to nazvať... to prázdno sa mi nepodarilo ničím vyplniť.Cvičením, solárium(endorfín), prechádzky, stretnutie s kamaratkami... Nič necítim.. Ani tým že mam priateľa kt. viem že ľúbim ale neviem cítiť...rodina to ani nechápe, som pre nich len leňoch čo sa nesnaží o nič.
Neviem čo mam robiť, fakt pre mňa by smrť bola vykúpením. Veľakrát sa prechádzam a rozmýšľam, či s tým všetkým neskoncujem.. prázdnota je horšia ako depresie, úzkosť a všetko ostatné. Prežívam zo dňa na deň ako mrtvola
Nechcela som sa ľutovať, píšem čo prežívam a ak mi vie niekto z vás pomôcť/poradiť budem vďačná.
Nevládzem už...pri pomyslení na to aké som bola veselé a šťastné dievča, s plánmi a silnou motiváciou sa mi chce plakať (jedina emócia kt. cítim raz za čas)
