Vopred ďakujem každému čo mi poskytne nejakú rozumnú radu :) Som 17 ročný chalan ( o mesiac 18 ročný ) a už pomaly 5 mesiacov ma trápi strach o seba, kontrolovanie sa, prílišne rozmyšlanie nadsebou a všetkými možnými diagnózami čo mi môže byť. Tento strach mi vnukuje divný pocit ktorý mi bráni vykonávať aktivity ktoré ma kedysy bavili ( hranie na PC, bicyklovanie). Necítim sa pokojne a ani uvoľnene. Stále som akýsi sklesnutý, smiech a pozitivná nálada zomňa ide po menej ako kedysy. Chodím už skoro 2 mesiace ku psychologičke, tá vraví že ide o výraznu úzkosť, poslala ma na neurologiu, nenašli mi nič. Jesť mi chutí, dokonca som za tých 5 mesiacov pribral, učiť sa dokážem, spím v poriadku, len som akýsi bez nálady, spomalený, neužívam si prítomnosť, citím sa vďaka týmto myšlienkam divno
Nejaké rady ?
Nad všetkym proste moc rozmyšlam. V hlave sa mi vybavaju moje pocity ako sa citim ( väčsinou že sa cítim zle, vnímam svet akosi inak ) aj keď to tak nieje. Stále niečo v tej hlave je, väčšinou ohľadom mňa a mojej psychiky. Mávam aj "dobré dni" kedy sa ako keby tymito myslienkami moc nezaoberam, neriešim ich a uživam si život. Ale je tu problem že potom z ničoho nič sa tie myšlienky znova vrátia a opäť sa toto točí dokola.... Problem je v tom že keď si v hlave vravim že sa citim zle, tak sa citim zle aj v skutočnosti, aj keď nemám dôvod prečo by som sa tak mal cítiť. Rád už by som bol keby toto rozmýšlanie prestalo, a ja by som sa mohol plnohodnotne sustrediť na dané okamihy, neriešiť tieto myšlienky a užívať si život tak, ako kedysy
Neviem ešte s istotou povedať, že som sa z toho dostala ale určite to je ovela lepšie ako keď to začalo. Vtedy som na tom psychicky išla dolu vodou a už som aj myslela na psychiatra len myšlienka na to že budem mať psychiatrický záznam ma uplne desila tak som začala čítať take tie stránky o pozitívnom myslení a zaháňaní zlých myšlienok a možno to ľuďom príde stupídne ale vážne mi to pomohlo :) hlavne nedovol tvojej hlave aby ťa ovládala, veď predsa ten kto riadi tvoje myšlienky si ty a keď si povieš že si v poriadku a všetko je tak ako má byť, budeš si to opakovať a raz tomu dokonca uveríš ani to nebude dlho trvať :) a to hovorim ja čo som sa dokázla tak vystresovať z uplnej banality že som skoro omdlela
Dostala si sa z toho? V poslednej dobe sa mi dari tieto zle myšlienky a pocity rychlo odplašiť tym že sa buď vyrozpravam, alebo si poviem čo všetko mám a aky mam super život takže som rád
Viem o čom hovoríš, sama som si tým prešla a ešte s tým aj bojujem aby to prešlo úplne. U mňa to bolo tak že raz mi prišlo zle a začala som "googliť" z čoho všetkeho by to mohlo byť, aj keď lekári mi všetko povedali, na nič dokopy mi neprišli a odvtedy som sa začala každú chvíľu sledovať.. A keď som si uvedomila do čoho sa dostávam začala som bojovať. V prvom rade sa musíš presvedčiť že si zdravý že ti nič neni, proste si o tom v hlave vytvor hmotný obraz a opakuj si to zakaždým keď to na teba pride. A každé ráno si opakuj veci za ktoré si vďačný, skús život vnímať ináč lebo pokial nezmeníš myslenie bude to len horšie :) podla mňa sa nemusi hneď riešiť všetko cez psychiatra
Proste z absolutne kludneho a super stavu, kde sa sustreďujem nato čo robím a užívam si život, som sa dostal do takeho divneho, pesimistickeho, myslim si že mam nejaku psychicku poruchu( raz si myslim že depku, raz že úzkosť, raz že schizu ), prijde mi že vnimam ten svet inak ako v tom dobrom stave... Dúfam len že sa naozaj nejedná o schizofréniu :(
Dneska mi napríklad bolo od rána super, citil som sa uplne v pohode, myšlienky na to že mám nejaku chorobu alebo že niečo somnou je boli minimalne. Večer som Odišiel od počítača a zrazu sa dostal namňa nejaky neprijemnu pocit že niečo nieje v poriadku, že vnimam tento svet inak a bum. Začali myšlienky o schizofrenii, citim sa ako keby som nevnimal tento svet tak ako som ho vnimal dneska
Ahoj ,
Z vlastnej skúsenosti odporúčam navštívit psychyatra. Tieto stavy a aj daleko horšie bohužial poznám. V tvojom prípada sa jedna asi o lahšiu formu depresie z úzkosťou. Rozhodne by som to nepodcenoval ale ani nepanikáril. Treba navštíviť lekára a neodkladat to. Čím skor to začneš riešit tým lepšie.
Hm mam rovnake stavy, ale este som s tym nebola u psychologa. Dost mi to otravuje zivot :(
