Ahojte,
chcem sa s niečím poradiť. Takže začnem.
Takže mám 21 rokov. Pracujem. Nešla som na Vš lebo som si nebola istá oborom. Teraz po určitom čase opäť nad tým uvažujem.
Ja som introvert. Mám rada prácu kde nieje veľa ľudí. Alebo pracovať v malej skupinke ľudí.
Rada pomáham druhým ľudom. Ale neviem či sa na takú prácu vôbec hodím. Viete chcem mať prácu ktorá dáva zmysel, ktorá aj mne niečo dá. A pomoc druhým je určite pekné. Chcela som ísť na odbor sociálna práca. Myslím, že sa tam veľa naučím, ako s ľuďmi komunikovať, jednať, a možno ma to niekam posunie ďalej. Nuž ale neviem. Počujem aj veľa zlého o tomto obore. Ale ja už som si tým prešla a myslím že sa na nič iné ani nehodím. Lebo iné obory ma až tak nelákajú. Popravde ani SP ma nejako extra neláka, ale keď ja sa musím niekam pohnúť aby bol môj život o niečo lepší.
Takisto mám rada šport, zdravý životný štýl a cestovanie. Lenže teraz pri mojej práci sa nemôžem naplno venovať mojím koníčkom. Pracujem na 3 zmeny čo nieje pre mňa najideálnejšie. Pretože (a tí ktorý pracujú na nočné zmeny mi dajú za pravdu) práca cez noc ma ubíja som celý týždeň úplne mimo.
Mám taký pocit, že som uviazla nejakej slepej uličke s ktorej musím rýchlo ísť preč. Bývam ešte s rodičmi. A tu je ďalší bod úrazu. Rodičia sú rodičia. čokoľvek chcem urobiť, tak nemôžem tak to necítim sa slobodne, lebo mám tu "dozor", ktorý dbá na to aby som niečo nespackala. Tým myslím aj maličkosti ako napríklad keď si idem robiť praženicu, alebo niečo iné stále mi musia vravieť ako to mám urobiť. Určite chápete. Je to ako zlatá klietka. Navyše sa ani normálne nevieme porozprávať. keď mám nejaký problém ako tento a poviem im o tom, tak chvíľku pár dni sa to rieši a potom sa na to zabudne.
Takže musím to vyriešiť sama. A ešte. Prečo až teraz chcem ísť na Vš? Len aby ste si nemysleli, že tam chcem ísť len preto aby som nemusela pracovať... to nie mojím dôvodom je ten že po ukončení Sš som naozaj nevedela čo a ako....bola som zmätená a potrebovala som čas.
Tak som začala pracovať. V práci som si zvykla. Mám dobrých kolegov sú fakt milí. Mám dobrého šéfka, takže tam nieje až taký problém.
Problém začal vtedy, keď som si začala uvedomovať, že môžem robiť niečo viac, niečo lepšie ako to čo robím. Byť v niečom dobrá. Hlavne byť sebou. Stále som žila v strachu. Nikdy som si neverila. Stále som sa podriaďovala tým druhým. ale teraz cítim, že musím zakročiť ja.
A musím s tým niečo spraviť. Takisto sa stretávam veľmi málo s ľuďmi. Vlastne v práci sa to neráta lebo tam sú stále tí istý ale nových ľudí v mojom veku. Už sa ani nepamätám kedy som bola naposledy s niekým von len tak sa zabaviť.
Preto uvažujem nad vysokou. Na vysokej spoznám nové tváre, možno nových priateľov, naučím sa niečo nové a lepšie spoznám samu seba čo je super.
Len niečo mi ešte vrta hlavou. Keďže ja som introvert a veľa toho až tak nenarozprávam škola bola pre mňa vždy strašiak pretože som nevedela sa vyjadriť bála som sa každej hodiny cítila som sa ako v klietke. Práve preto rozmýšľam nad externou formou štúdia. Neviem či je to dobrý nápad preto prosím o radu.
Rozmýšľala som aj nad kurzami. To by bolo super. Lenže neviem aké a kde. tie ktoré som pozerala sú ďaleko nevyhovujú mi. Zaujímajú ma kurzy ako napríklad o komunikácií s ľuďmi ako s nimi komunikovať ale tiež anglický kurz o zdravom varení alebo o dizajne a tiež o tanci a podobne. Sú to rozličné kuzy ale rada by som sa ich zúčastnila.
Chcem sa konečne pohnúť niekam kde mi to dá zmyslel. niekam kde sa budem cítiť slobodne a sebou. Určite každý bojuje s niečim. Každý má svoje problémy. Ako aj ja tento.
Preto si vážim každý jeden komentár ktorý mi napíšete. Možno nebudem odpovedať, možno budem ale aj tak vám ďakujem .
