Tazky rozchod

Dobry den, chcem sa podelit o moj pribeh a mozno pocut nejaku radu ak sa da pretoze sa citim uplne na dne, strasny tlak na hrudi az palenie, nespavam a mavam stavy jak pred omdletim. S mojou partnerkou sme sa dali dokopy strasne mladi, sme spolu asi 18 rokov, mame dve deti, 8 a 5 rocne. Nas vstah nebol vzdy dokonaly ako mladi sme obaja narobili kopec hluposti ale vzdy sme to nejak ustali a lubili sa. Asi pred rokom to zacalo byt skutocne zle a cim viac sme si uvedomovali, ze to speje ku koncu. Cim sme boli starsi tym sme si viac nerozumeli a boli odlisny, proste tak sa vyvyjaju niektore vstahy a taky je zivoy to berem a uplne chapem. V septembri sme zacali riesit veci naplno, zavolali nasho financnika dohodli sa o rozdeleni majetku. Vedeli sme ze to bude trvat este asi 4-5 mesiacov pokial ja odidem do noveho byvania. Oboch nas to bolelo ale v tej dobe mi to pripadalo ako spravne riesenie a vlastne si stale myslim ze to bolo spravne. Priatelka si ale uz v oktobri nasla na internete novu znamost. Ja som na to o par tyzdnov prisiel a doslova ma to polozilo na kolena, myslel som ze umrem, nikdy som nic take necitil. V tych pocitich som sa vobec nevyznal, myslel som si ze ju asi stale lubim a tak som to chcel dat znovu do hromady. Nevedela co ma robit a vtedy som pochopil ze ten novy vstah je vaznejsi nez som myslel. Tak som to teda skusal nejak prijat a sustredit sa na slusny rozchod. ale vobec mi to neslo. nevedel som prezut ze ona ma dokazala tak rychlo nahradit. Po mesiaci utrap, rozhovorov mi povedala ze to ukoncila nadobro a ideme riesit rozchod. Strasne sa mi ulavilo a zacali sme rozmyslat ako to bude s detmi aby boli co najviac z oboma, zacal som si riesit nove byvanie a zacal som normalne spavat, bol som proste v pohode a bral som nas rozchod ako realitu a dufal som ze budeme mat kamaratsky vstah aby deti mali co najmensi stres. Lenze pred dvoma tyzdnami som zistil ze sa dali dokopy a ona ho lubi a chce s nim byt. Otvorene mi to povedala ze ho lubi a chyba jej. Vsetko to na mna padlo a uz som dva tyzdne poriadne nespal, radsej som si zobral z roboty volno lebo som tam nemohol fungovat, citim sa horsie ako zle. Kupa noveho bytu pre mna bude trvat asi este 2-3 mesiace lenze neviem pri nej existovat s vedomim ze ona uz ma novy vstah ale na druhej strane nechcem to detom este povedat a chcel by som snimi byt co najdlhsie ako rodina. Mohol by som hned teraz odist k otcovi, ktory este o nasom rozchode nevie a byvat zatial unho ale viem ze ho bude strasne trapit samotny rozchod a este aj byvat snim a pozerat sa na neho by mi roztrhlo srdce. Ja si plne uvedomujem ze sme sa rozisli doprovolne a kazdy ma pravo na novy vstah, to som cakal ze pride ale nie tak skoro, nie ze budeme v jednom byte a budem sa nato kazdy den pozerat. Len na okraj ona je ta najlepsia mama pre nase deti, strasne inteligentna zena a trapi ju tato blba situacia. Len som s nej strasne sklamany ze nevadala pockat pokym odidem a vsetko bude ukoncene. Niekedy sa citim nato ze to s nou v jednom byte vydrzim len kvoli detom a mojmu otcovi ale niekedy mam chut jej vykricat ako mi strasne ublizila a odist hned.
To je zatial vsetko, rad si precitam vase myslienky, dakujem