Ahojte, mám 22 rokov, pred zhruba rokom som sa rozišiel s priateľkou (mladšia o 2 roky), chodili sme spolu veľmi krátko asi pol roka, neklapalo to nie z dôvodu, že by sme si nerozumeli práve naopak ale z dôvodu že sme si na seba nevedeli nájsť čas, obaja práca/škola ona mala navyše prácu kde trávila čas od rána do večera (teraz už popri škole nepracuje vôbec) a cez víkendy chodila domov takže ani tie víkendy sme spolu až tak často netrávili. Po rozchode sme spolu prerušili úplne kontakt obaja sme si šli po svojom, mňa ten rozchod veľmi mrzel ju tiež.
Teraz po roku sme sa náhodne stretli v kaviarni, sedela na opačnom konci kaviarne a stále sa na mňa usmievala, len ja idiot zle vidím do diaľky, nemal som šošovky a nevšimol som si že je to ona až kamarát mi povedal že veď to bola moja ex a nestrhla zo mňa oči. O pár dní na to mala meniny tak som jej napísal a ona hneď začala vyzvedať ako sa mi darí a či niekoho nemám, nakoniec mi spomenula, že ona nemá nikoho aj keď som sa na to vôbec nepýtal tak som jej navrhol, že čo si takto miesto vypisovania ísť niekam sadnúť a porozprávať sa osobne no a ona sa hneď vyhovorila, že asi bude v práci (aj keď viem že už popri škole vôbec nepracuje) ale že sa určite ozve, odvtedy sú to 3 týždne a neozvala sa :D a ja som jej už potom ďalej nepísal bral som to tak, že asi nemá záujem a ja nie som zrovna z tých čo majú potrebu sa nejak nasilu vnucovať a strkať niekomu do zadku a nejak som to ďalej neriešil. No lenže asi 4 dni dozadu som sa stretol s jednou jej kamarátkou a začala mi o nej rozprávať vraj o mne často hovorí, že bola sprostá že sa so mnou rozišla a že jej chýbam a pod. Prečo ma potom ignoruje, myslíte že som bol až príliš hrrr že som ju hneď zavolal? Či sa na to mám podľa vás vykašľať a neriešiť to vôbec? Aj keď pravdu povediac ľahostajné mi to nie je..
