Naháňanie lásky z minulosti? Alebo odsúdení k stroskotaniu

Sislila

ďakujem Ti za zdieľanie vlastnej skúsenosti. Vaša situácia a váš rozchod nebol podložený stratou pocitov, alebo treťou osobou, čo v značnej miere dalo predpoklad, aby ste sa k sebe v budúcnosti vrátili, lebo sa vám zrušila prekážka, ktorá bránila v tom, aby ste sa stretávali častejšie.
V našej situácii sa nerieši diaľka. Ale to, že sa zjavila osoba, ktorá mala byť v minulosti. Ja som si tak prechádzala naše rozhovory s bývalým partnerom a už teraz mám nato iný pohľad. Vlastne som zistila (aj keď zneli správy a vety od neho v tom momente ako konečné), pri znovu prečítaní si, že on to ešte definitívne neukončil. Že stále nevie, čo má vlastne robiť, ku komu niečo naozaj cíti a čo by mal spraviť. To je už ale jeho záležitosť, ja nemôžem čakať, kým sa rozhodne. Ja nemôžem v izbe sedieť, kým on má na výber. Rozhodla som sa teda na čas odmlčať. Vlastne z jednej minúty na druhú som prestala písať a dôvod som nenapísala prečo už nepíšem. On to berie tak, (predpokladám), že som sa urazila na všetko a už ma to nebaví, keď nerozhodol on, tak sa rozhodnem ja. A predpokladám, že sa to rozhodol akceptovať a nekontaktovať ma ďalej.

On si musí momentálne uvedomiť, čo pre neho znamená, keď už nie som súčasťou jeho života. Musí bezprostredne precítiť, čo je to, keď ma stratí, keď už o mne nevie, kam idem, ako sa cítim a pod. Ak bude mať strach z toho, čo mu znamená život bezo mňa, tak sa veľmi rýchlo v pocitoch nájde. Ak sa taký strach v sebe neobjaví, tak bohužiaľ, život ide ďalej.

Ja to nechávam teda na neho, na jeho pocity, myšlienky, či mu chutí život, kde už nie sme my, ale on a ja. To on je ten, ktorý sa v pocitoch stratil. Ja som z mojej strany za záchranu vzťahu spravila, čo bolo v mojich silách, možno už aj príliš veľa, čo bolo skôr na škodu veci.

Ja vidim obrovsky problem v tom ze slovenky su strasne malo sebavedome od mala utlacane aby boli skromne aby boli radi ze o nich nejaky chmulo zakopne...malo by sa to zmenit lebo strasne vela zien trpi v zlych vztahoch len aby niekoho mali a zo zvyku.

baby ja vas fakt obdivujem ze sa takto rypete v starych vztahoch... ja nech som niekoho milovala akokolvek nikdy som ho necakala , nedufala som v lepsiu buducnost ze spolu zase budeme.. proste rozchod je rozchod a basta . Moj ex sa tesne po nasom rozchode hned ozenil s babou s ktorou to tahal este ked sme spolu chodili ako som sa dozvedela ale v zivote fakt v zivote by som za nim nedoliezla. Proste vazim si samu seba a mam hrdost. A ked si nevazi take dievca ako ja nech ide do prdele.

Ahoj,

ja som zazila nieco mozno trosku podobne, a to v tom, ze ten moj tiez nevedel, co chce, potreboval si utriedit myslienky, "zariadit" vlastny zivot a az tak sa venovat vztahu. Ten moj ma sice nenechal kvoli inej zene (vraj, ktovie ako to bolo naozaj), ale tiez si ma ako ten tvoj nechaval ako zadne dvierka.

U nas to bola ina situacia uplne, kedze ja som studovala v kosiciach a on zil v prahe(kosican) a mala som pred sebou este posledny rok skoly. Zrazu si uvedomil, ze vztah na dialku nechce a zrazu nebol ochotny tych par mesiacov pockat, kym dostudujem.

Celych 8 mesiacov, kym sme sa dali znovu dokopy som trpela a nikdy som sa s rozchodom nezmierila. Pisali sme si v priemere raz do tyzdna, ale niekedy bol vyslovene hnusny na mna. Niekedy mi to prislo, akoby ma naschval chcel odradit. Lebo vedel, ze ho stale chcem a lubim.

Ide o to, ze moja intuicia mi nasepkavala, ze ked tu skolu dokoncim a budem sa moct za nim prestahovat, tak ma bude chciet naspat a bude nam to klapat. A tak sa aj stalo. Este predtym som mala take tusenie, ze predtym ako sa znovu dame dokopy, budeme mat cca 2 mesacnu odluku, kedy spolu takmer vobec nebudeme komunikovat. Vsetko z mojich pocitov sa vyplnilo do bodky! A samozrejme, ako inak, ked uz som po tych 2 mesiacoch nekomunikacie bola zmierena s tym, ze mi bez neho mozno bude aj lepsie, tak som spravila statnice, nato ma zavolal do prahy na vikend, tam sme sa porozpravali a o necele dva mesiace som sa stahovala nastalo.

Dnes je to rok a pol co spolu zijeme v jednej domacnosti v prahe. Ci som uplne stastna, to neviem. Je to super chlap, ale ja som velmi ziarliva a aj ma ovplyvnuju tie veci z minulosti, napriklad ci sa to nezopakuje. Casto mu to pripominam. Skoby som nedokazala uplne zit v pritomnosti, skor v minulosti.

Niekedy si tak poviem, ze som sa vtedy mala rozhodnut inak. Ze som mu nemala dat druhu sancu. Ktovie, ako to dopadne, ci spolu ostaneme. Mam zmiesane pocity.

Velmi dobre ta chapem v tom, ze na neho stale myslis a chcela by si ho naspat. Zabudnut sa neda. Len ti velmi prajem, aby ti to dopadlo tak, ako bude najlepsie pre teba. A skor si myslim, ze uz by si mu druhu sancu , ak ju bude chciet, nemala dat.

hrom

vlastne sme si písali o všetkom celkom ako keď sme boli spolu od dobrého rána po dobrú noc- Ako sa máme, kade chodím, a hlavne s kým (teda žiarli), on kedy a kde je a s kým, ako sa práve cítime- proste cca všetko, čo väčšinou si partneri medzi sebou zdieľajú a píšu. Naposledy mi písal niečo ohľadom skúšok, nakoľko sa bojí, že naša momentálne situácia dosť ovplyvní moje výsledky.
Báza toho, že vieš, že sa o teba stará, ale už nechápeš prečo.

podla mna by si si ho mala zablokovat pre svoje dobro, aby si ani nevidela co ti pise. a hlavne by si si mala uvedomit jednu vec - ak si sama seba aspon troska vazis, tak ked si to milost pan rozmysli a bude k tebe utekat naspat, naspat ho nevezmes.

ked sa rozhodol ako sa rozhodol, nerob mu butlavu vrbu, psychologa, priatela, mamu. to by sa mu tak hodilo. nech si to vyriesi sam. neviem, co ti este vypisuje, ze ci sa len ospravedlnuje alebo ti pise, aky mal den.
tvoje myslienkove pochody su fajn.

a ešte s tým kontaktovaním hrom, on nedokáže nekontaktovať mňa. Ja som sa o to pokúsila už raz, ale nejak sme si mali ešte čo povedať, tak sa to ťahalo ďalší týždeň. A dnes tiež mi to ho dosť napísal, ale krotím sa, aby som mu neodpísala. Potrebujeme ten priestor od seba. Možno časom aj ja prídem na iné myšlienky, a nejak sa to nutkanie o vzájomné kontaktovanie zmizne.

hrom a neviem111111

Ďakujem aj naďalej za podporu a pripomienky. Pokúsim sa ho nekontaktovať dúfam už nastálo. Minimálne pre svoje dobre a aj preto, aby som mu dala priestor, aby som mu začala chýbať ja (nemusí byť, ale nič nie je vylúčené).
Doteraz som si s ním písala, aj keď sa chcel rozísť, nechcela som mu zle. Ja jednoducho nechcem ani jemu ani tej babe zle. Nehnevám sa na nich, hnevám sa skôr na seba, že to neviem len tak pustiť z hlavy.
On zatiaľ má skúsenosť len s tým, že mu chýba tá druhá. Vie už aký je to pocit, keď nemôže mať ju. Všetci chceme to, čo mať nemôžeme, ale kým pri ňom stojím ešte ako kamarátka, tak mu ten stav vyhovovať maximálne bude. Takže je na čase aby teda stratil mňa. Už som mu predtým naznačila, že z tejto trojice niekto odísť musí, a keď to nebude ona, tak to budem ja.
Ani on, ani ja nevieme ešte, čo sa stane, keď stratí mňa. Možno sa nestane nič, ale keď budem stále pri ňom, tak ani možnosť nebude mať prežiť strach z toho, že ma stratil navždy.
Ďalšia možnosť je, že ho to síce na začiatku omrzí, ale potom si bude žiť ďalej životom kľudným už bezo mňa v hlave aj v srdci.
Je to moja bezvýznamná vojna v veternými mlynmi, ktorú momentálne vzdávam. A pokúsim sa zachrániť, čo sa z mojej hrdosti ešte možno dá.

je jedno co hovori srdce, tak ho teraz nepocuvaj. ked sa budes rozhodovat podla toho, nedopadnes dobre. aj vo vztahoch treba pouzivat rozum. zachovat sa nepekne, boli ta to, tak si ho vsade blokni a nekontaktuj sa s nim a ono to casom preboli.