Uz asi 3 roky mam kamarata cez net. Hravame spolu hry pisavame volame cez skype, proste je to len internet a hoci byva tak 100km odomna, bol mi blizsie ako ktokolvek tu. S nikym si tu nerozumiem. Potom mam este jedneho kamarata a tiez spolocne zaujmy proste je to super. Problem je v tom ze ma nikdy nevideli aj ked fotky pytali. Nedokazem im ich poslat som skareda a myslim to vazne. Vela ludi mi to aj hovori, chalani ma nezdravia, mozno len tak 2 spoluziaci ma pozdravia ale nikdy sa mi nikto neprihovori a ked s nimi volam na skype tak sa citim taka chcena proste necitim sa neviditelna. Ale keby vedeli s akou obludou volaju.. samozrejme je to len kamaratsvo nic viac ani nechcem a oni uz tobôž nie keby ma videli.
Viem ze ten prvy kamarat mal frajerky ktore boli fakt ale že fakt pekné. V zivote som nevidela taje pekne dievcata. A bojim sa ze by sa za mna hanbil a nechcel takú kamaratku.
Ide o to ze v Juni je v UK jedna akcia, pre priprad ze by to cital niekto kto ma tu pozná vymyslim si inú akciu napriklad vystava lietadiel z druhej svetovej. Je to niečo čo vela dievcat nezaujima takze by som také dievca nenasla. Chcela by som tam hrozne ist a ti chalani mi napadli ako prví ale nemozem kvoli vzhladu. Neskutocne by som sa hanbila a bala. Viem ze oni by tam isli na 100%. Moj brat by nesiel ten sa boji ze by sme sa tam stratili a také veci. Neviem ani preco to sem pisem ale strasne ma to mrzí. Keby som pekná tak by som tolko veci spravila a s tolkymi ludmi sa stretla. Nepochopte ze by som chodila na disky alebo spala s kazdym to nikdy. Chalana by som taz chcela ale to tak od 22+, aj ked sice je to nemozne. Ja neviem, za 18 rokov neviem ake je to rozpravat sa s chalanom, divat sa mu do oci, citit od neho kamaratsku lasku, proste neviem..