Dobrý deň. Pomôžte prosím hanblivej babe so sociálnou fóbiou.
Chodím na strednú školu. Môj problém je, že sa v našej triede skoro s nikým nerozprávam. Je tu však jedna spolužiačka, s ktorou sa sem-tam porozprávam, nakrátko. Avšak, väčšinou sa nemáme o čom rozprávať. Väčšinou je ticho. Dnes keď sme šli zo školy, dala si jedno slúchadlo do ucha a povedala, že bude počúvať pesničky, lebo sa so mnou nemá o čom rozprávať. Mňa to hlboko zasiahlo, pretože ja... Ani neviem ako to povedať... Proste sa pri nej cítim dobre a dá sa povedať, že jej dôverujem. Je to super baba, nie je falošná, ale je zase pravý opak mňa - ukecaná, veselá, usmievavá a má veľa kamarátok. Chodí von, ja nie. Vyzeralo to, akoby ani o mňa nemala záujem. Ani sa nečudujem, veď ani ja by som sama o seba nemala záujem. Väčšinou sa baví so spolužiačkami, než so mnou, lebo s nimi chodila aj na ZŠ. Nemáme spoločné témy na to, aby sme spolu normálne rozprávali a vychádzali. Mne je to veľmi ľúto, že to nejde. Neviem či sa mám vôbec pokúšať o kamarátstvo alebo byť zbabelá a nechať to tak. Ak nechce, tak sa jej nebudem vtierať. Nikdy som v takejto situácii nebola, že by som ten prvý krok urobila ja. Proste neviem nadviazať komunikáciu s človekom, s ktorým nemáme spoločné témy/záujmy. A býva v inom meste.
Prosím vás poraďte mi, čo mám robiť ? Čím začať ? Môže fungovať kamarátstvo medzi tak rozdielnymi ľuďmi. Má to vôbec zmysel, vzhľadom na to, čo mi povedala ?
Neviem čo mám urobiť...Pomôžte prosím hanblivej babe so sociálnou fóbiou
Romanita - Ďakujem ti. Veľmi si mi pomohla a ukľudnila si ma.
Áno, je pravda, že mne toho povie viac, než mojím spolužiačkam.
A ja jej takisto. Vie, že to nikomu neprezradím. Povedala som jej, že mi môže veriť. Ja jej verím tiež. Som naozaj rada, že mám takú spolužiačku. Či budeme najlepšie kamarátky, to neviem. No dúfam, že si budeme rozumieť lepšie, aspoň.
Príde mi, ze ste si velmi podobne:)...tak ti poviem ako som to vnimala ja. Ked uz sme boli kamosky tak mi hovorila, ze ako sa citila na zaciatku skoly, ze myslela ze ostane uplne sama, lebo neni vobec komunikativna.Vela kamaratok nemala nikdy. Pritom taká dobra duša to bola. Stala sa mojou najlepsou kamoskou pocas celej skoly, pretoze ked uz hovorila, bolo to k veci. Aj ty si urcite mudra a mas jej co odovzdat tak ako ona dala mne, aj ked si to mozno vobec neuvedomujes. Preto sa neboj byt pri nej. Ona ta tiez potrebuje. Aj ked moja kamaratka vela nerozpravala, vzdy pozorne pocuvala a psychicky ma podporila ked som to naozaj potrebovala. Pre mna, ako pre relativne oblubenu v kolektive boli kamarati a Kamarati s velkym K. Beznym kamaratom som povedala hocikedy hocico, nemam problem nadviazat konverzaciu, ale svoj vnutorny svet som si nechavala takmer iba pre ňu. Nikdy nezradila, nikdy to nepovedala dalej, mali sme spolocne tajomstvá. Vzdy som sa na nu mohla spolahnut, kazdy clovek potrebuje butlavu vrbu. Aj ked sme zrovna nerozoberali najnovsie pikosky, oblecenie, frajerov...aj tak sme vzdy mali o com. Dala by som za nu aj ruku do ohna a pritom sa mohlo zdat ze mam aj lepsie kamosky, lebo s nimi sa bavim viacej. Ale nebolo to o tom, pre mna jednoducho bola nieco VIAC. Vybudovali sme si puto. To, ze nie si pre nu dost dobra si iba nahovaras...nie kazdy hned musi riesit vzhlad, rodinne zazemie,sportove nadanie, vysku IQ. Casto ma skusala odohnat recami typu " zostala som ti nakrku, mala by si ist za ostatnymi, vsak ja nie som vobec nic preco by si sa mala so mnou bavit, len sa so mnou trapis, som ako tvoj privesok, zasluzis si lepsiu kamosku" a tak podobne pritom ja som ten pocit nikdy nemala. Prijmi samu seba takú, aká si, pretoze si skvelá a svojim vnutornym zivotom obohatis aj ten jej, to mi ver. Viem ze nie vzdy byva vsetko idealne, ale nenechaj sa odradit. Neurob chybu a nestiahni sa, ked nieco povie a ty si to vylozis po svojom ako nezaujem, casto to neni pravda. Snad sa navzajom niekam posuniete, Drzim ti palce :)
Romanita - Neurazila som sa, lebo máš úplnú pravdu. Viem, že je chyba vo mne.
Mám veľmi malé sebavedomie a presne takáto pocity, ako tvoja kamarátka.
A tiež nie som pekná ani obľúbená. Ona ma niekedy volá, či si k nej nesadnem, pravdaže sadnem. Niekedy robím aj takú vec, že sedíme spolu na jednej hodine a keď máme ďalšiu hodinu v inej triede, tam si už sadnem do inej lavice, lebo mám pocit, že už so mnou nechce sedieť. Potom povie nech idem k nej.
Jednoducho sa mi nechce veriť, že so mnou chce sedieť alebo ako to povedať. Mám pocit, že pre ňu nie som dosť dobrá. Neviem, koľkokrát mi to musí zopakovať, aby som si konečne uvedomila, že sa nemám báť. Ja už fakt neviem. Je mi zo mňa smiešno.
o skole, co bolo, o profakoch, ci rozumela tomu hentomu, ci ju bavilo to, hento, ci sa ucila, ci jej to islo, ale podla mna taka komunikacia funguje, len ked to cloveka realne aj zaujima
Vsak ked byva v inom meste tak sa len tak spytaj na to mesto, jak sa jej tam zije a ci sa tam rovnako nudi ako ty vo svojom...ci byva v byte alebo v baraku, ci ma psa, ked nema ci by chcela a aku rasu potom co mas ty alebo chcela by si ... postazuj sa na rodicov na surodencov, ci ma aj ona nejakych, jak sa volaju kam chodia do skoly, preco si ona vybrala tuto skolu a taaak...nemusi to byt zrovna vazna tema :D
Ahoj Natalie,
Nechcem ta nejako urazit, aby si to zle nechapala, ale myslim, ze je problem v tebe. Je to otazka sebavedomia, mala by si to svoje nájsť. Nebát sa, a vystrcit hlavu z ulity. Pritom to mozu byt iba malickosti, nebrat si osobne kazdu jednu vetu co ona povie. Veselí, oblubení, spolocenskí ludia bývaju prostorekí. Casto to nemyslia doslovne tak, ako povedali. To ze sa s tebou porozprava aspon obcas aj ked na krátko znamená, že nejaky zaujem predsa len má, ale nemoze to fungovat jednostranne. Mala som kamosku ako ty na strednej a ja som bola tá, co chodila von, bavila sa so vsetkými, bolo mi to jedno. Tiez mi bola sympaticka odzaciatku, tiez sme zacinali opatrne lebo bola dost utiahnuta. Semtam pokec, listocky, sadla som si k nej do lavice, je miliarda veci o com sa da bavit, len sa treba uvolnit. Zacne to skolou, profesormi, ulohami, poznamkami, prejde na to odkial si, co rodina, co chalani atd atd. Nemusis sa bat ze nieco pokazis :-) kazis si to teraz lebo nad tym privela rozmyslas....ta moja kamaratka mala casto stavy ze mala pocit ze PRE MNA nie je dost dobra. Lebo nie je krasna, ani oblubena, ani ukecana a nechape preco sa s nou vlastne bavim. Bol to jej subjektivny pocit, mna nieco take ani v zivote nenapadlo. Nemusis naplnat niekoho predstavy, nutit sa do niecoho co nejde len aby sa s tebou niekto kamaratil, bud sama sebou a prirodzena...nekontroluj svoje odpovede. Ked povie ze da si sluchatko lebo sa nema s tebou o com bavit mozno je to len vyzva na to aby si zacala o hocicom, nie ze mas dalej cusat ako 5 penazi. Zacni hovadinou typu "mas peknu bundu/topanky odkial su ?" Pekne vlasy, lak na nechtoch, vedela si pisomku, kolko si sa ucila na ustnu odpoved...banality aby si nadviazala konverzaciu. Akukolvek, neboj sa, ked sa chyti ukeca to aj sama ;) mozes potom navrhnut ze sa budete striedat v pisani poznamok, aj my sme to tak robili, raz pisala ona, raz ja, usetrena robota len sme to dolu v skole na kopirke prefotili a vymenili si. Viac sa usmievaj a nenamyslaj si ze si taka a taka, a preto sa s tebou nikto bavit nebude, len si to pritiahnes, pretoze to vysielas do okolia. Ludia si k tebe najdu cestu aj ked si introvert, len sa neboj pustit ich dnu :) nevytvaraj si idealne konverzacie v hlave a odpovedaj spontanne a neboj sa toho ked povies blbost. Stava sa to nam vsetkym, svet nespadne a mas dalsich 7 mld. potencialnych ludi, s ktorymi sa mozes skamaratit ak to pri tom konkretnom nevyjde ;)
@Natalie188 povedz jej co si myslis, co mas na srdci a uvidis ako sa zachova.
kamoska mala takyto problem na strednej, s nikym sa nebavila, ale na vyske si uz zopar kamosov nasla.
pane bože! "Len ma sklamalo to, že sa ani nezaujíma." a teba nenapadlo, že ani ona sa nebude pchať do zadku niekomu, kto ju má na háku? Že tak môžeš na druhých pôsobiť? To že máš sociálnu fóbiu nemáš napísané na čele. Tak trénuj trochu, do riti a uč sa medzi ľuďmi fungovať! Chceš sa s ňou baviť? Je to fajn baba? Stojí ti za trochu námahy?
Ja to vidím tak, že si domýšľaš hlúposti, ublížili ti slová, ktoré si si len TY blbo vyložila. Ale vôbec neboli povedané nejako zle, urážlivo, hnusne. Boli povedané priamo. Len kým sa nedáš trochu doporiadku ("ani ja by som sama o seba nemala záujem" - toto je des, ak má baba takýto hnusný postoj sama k sebe), tebe aj keď sa ti človek poďakuje, budeš schopná za tým vidieť urážku najhrubšieho zrna. Lebo pokrivene vnímaš veci, slová, situácie, samu seba...
Čo máš urobiť? Čím začať? S kámoškou sa bav, zaujímaj sa o ňu ty (lebo tebe je s ňou dobre) a navštevuj psychologičku, zlepšuj svoje sociálne fungovanie. Komunikácia sa dá trénovať a ty nie si odsúdená baviť sa len a iba s touto jednou babou. Môžeš prehodiť pár slov aj s inými deckami v triede. TRÉNUJ TO! Ako, to ti ukáže odborník. Nauč sa prijať samu seba taká aká si, zmeň vnímanie seba samej, aby bolo aspoň neutrálne nie také hnusné ako máš teraz. Som aká som, no a čo, raz to možno bude o kus lepšie. Ale toto je podľa mňa len vrchol ľadovca a ty máš tých problémov doma viacej.
neviem111111 - Viem, že na ňu nemám právo byť naštvaná a už ma to takmer prešlo. Len ma sklamalo to, že sa ani nezaujíma. Jasné, ktorý extrovert by chcel byť kamarát s introvertom, keď má plno kamarátov. Ani sa tak dobre nepoznáme, pretože som druháčka a v 1. ročníku som bola tak utiahnutá, že som tam nerozprávala s nikým a s ňou som sa rozprávala oveľa menej. Mám zmiešané pocity.
Ja som sa len chcela spýtať, ako sa pokúšať o kamarátstvo s človekom, skoro nič neviem. Bojím sa, že sa to už nedá zachrániť. A úprimne... Mám ju rada.
