Dobrý deň. Pomôžte prosím hanblivej babe so sociálnou fóbiou.
Chodím na strednú školu. Môj problém je, že sa v našej triede skoro s nikým nerozprávam. Je tu však jedna spolužiačka, s ktorou sa sem-tam porozprávam, nakrátko. Avšak, väčšinou sa nemáme o čom rozprávať. Väčšinou je ticho. Dnes keď sme šli zo školy, dala si jedno slúchadlo do ucha a povedala, že bude počúvať pesničky, lebo sa so mnou nemá o čom rozprávať. Mňa to hlboko zasiahlo, pretože ja... Ani neviem ako to povedať... Proste sa pri nej cítim dobre a dá sa povedať, že jej dôverujem. Je to super baba, nie je falošná, ale je zase pravý opak mňa - ukecaná, veselá, usmievavá a má veľa kamarátok. Chodí von, ja nie. Vyzeralo to, akoby ani o mňa nemala záujem. Ani sa nečudujem, veď ani ja by som sama o seba nemala záujem. Väčšinou sa baví so spolužiačkami, než so mnou, lebo s nimi chodila aj na ZŠ. Nemáme spoločné témy na to, aby sme spolu normálne rozprávali a vychádzali. Mne je to veľmi ľúto, že to nejde. Neviem či sa mám vôbec pokúšať o kamarátstvo alebo byť zbabelá a nechať to tak. Ak nechce, tak sa jej nebudem vtierať. Nikdy som v takejto situácii nebola, že by som ten prvý krok urobila ja. Proste neviem nadviazať komunikáciu s človekom, s ktorým nemáme spoločné témy/záujmy. A býva v inom meste.
Prosím vás poraďte mi, čo mám robiť ? Čím začať ? Môže fungovať kamarátstvo medzi tak rozdielnymi ľuďmi. Má to vôbec zmysel, vzhľadom na to, čo mi povedala ?
Neviem čo mám urobiť...Pomôžte prosím hanblivej babe so sociálnou fóbiou
ako sa poznam, tak to prve alebo to tretie. ale neupinaj sa na nu silou mocou. viacmenej kasli na nu.
mozno by ti lepsie rozumeli taki, co maju to iste, co ty.
Ona sa ku mne vždy správa normálne, milo. Len spolu nevieme tak vkuse kecať. Je síce pravda, že neviem aké máme spoločné záujmy, keď vôbec nejaké máme... Ale to čo mi povedala dnes ma sklamalo. Cítim hnev, ale aj sklamanie. Mám chuť si ju nevšímať alebo priamo povedať čo mám na srdci, ale aj sa s s tým vyrovnať, zabudnúť na to a ísť ďalej.
Čo by ste si vybrali na mojom mieste ?
Človek nežije pre priateľov ani pre kamarátov. Žiješ preto aby si bola v živote čo najšťastnejšia. Na to aby bol človek šťastný není teba ani kamarátov ani priateľov, oni majú svoj život. Žijeme v ľudskom spoločenstve a tak sa musíme priateliť aj s osobami, ktoré nám mnohokrát niesu po vôli a málo je tých čo nám vyhovujú. Niekto má na priateľov šťastie a niekto zas nie. Keby si bola vynikajúca v športe alebo v školských súťažiach, to by si mala more falošných priateľov a známych.Buď trpezlivá. Dobre priateľstvo sa vždy začína ťažko.
nemyslim si ze by tam bola vobec nejaka sanca.
....veľké šance tam nie sú...
Žiaľ, veľké šance. Extroverti vždy introvertami budú pohŕdať...
