Cely zivot sa mi rozpada...

Príspevok v téme: Cely zivot sa mi rozpada...
Monique109

Ahojte, prosim len o normalne a uprimne komentare k mojmu problemu (viem ze x ludi je na tom omnoho horsie, maju zavaznejsie problemy, ja hladam riesenie na moj problem budem vdacna ked mi nejak dopomozete vyriesit to aspon radami, nazormi)
Ide o to ze dlhu dobu (3r) sa liecim ADckami, do toho benzodiazepiny vsetkych druhov. Moj spustac depresii, uzkosti sa vyriesil ale? Nastalo nieco horsie - nastrbili sa mi vztahy s pribuznymi, kamaratkami, nici mi to vztah. Ostala som chladna, bez emocii, vsetko mi zacalo byt jedno. Byvala som vesela empaticka plna energie motivacie do zivota a citim sa momentalne ako troska...VS som prerusila, snazim sa hladat si pracu ale v mojom vnutri necitim nic (sem tam mam prijemne pocity ale prevladaju sku*rvene pocity zo vsetkeho co robim, hovorim, neverim si a este k tomu za ten cas som pribrala 15kg ale motivacia cvicit 0, pritom cvicenie ma vzdy naplnalo.... Vacsinu casu som doma, uz ani neviem ci mam depresie alebo ten "stav" je mi uz prirodzeny ze je mi vsetko u prdele. Nici ma to ale neviem co a ako to mam zmenit. Vsetky moje sny, plany, ciele, motivacia, laska k druhym sa rozpadli. Kamaratky na mna nemaju cas, s priatlom travime malo casu a ja si pripadam strasne opustena. Jedine co ma drzi pri zivote je len moj psik a to ze nechcem sa vzdat. Pocit prazdna je asi horsi ako uzkosti a depresie (ked si nedam lieky je mi zle, trasiem sa a hlavu mam ako v hmle.) je viac veci co ma trapi, psychiatricka/psychologicka mi nijako nepomahaju. Mozem sa vykecavat kolko chcem, k nicomu to nevedie...preto hladam pomoc tu
Hmm, viete niekto ako von z tohto celeho?

Dakujem :-)

srdiecko100

Ahoj tak to ma mrzí, že si na tom takto, píšeš, že si teraz nechala výšku tak typujem, ze si niekde vekovo na rozmedzi niekde medzi 20-25 teda ako ja inak keby si chcela popisat tak môžme ja tiez beriem AD ale aj napriek tomu, že beriem mi je dobre a nestazujem si a tiez by ma zaujimalo ze co bol u teba ten spuštač problémov a prečo si musela začať brať AD. A inak nepočúvaj tu niektorých, že s tými liekmi hneď do koša lebo jednak rapídne vysadenie môže mať pre teba fatálne, katastrofálne následky a tiež nie je to tak ako to tu niektorí píšu,že nič nepomôžu, niektorí ludia sa so psych. ochorením rodia a maju geneticky daný nedostatok serotoninu a tie lieky AD im mnoho krát zachranujú život. Ale tým nemyslím, žeby si sa nemala lieky pokusiť vysádzať ale musíš postupne a hlavu hore vsetko sa da len treba chciet. Mozno sa staci len poradit so psychiatrom a zmenit lieky alebo zmenit psychiatra neboj vsetko pojde =)

rozvedenaaa

Monika pozri su ludia co su na tom este horsie ako ty... ja hovorim jedno - aj ked to znie mozno neuveritelne pre teba teraz ale kazda jedna situacia v zivote sa da riesit. Ja depresiu velmi dobre poznam . Vydala som sa za muza ktory mi totalne znicil zivot v manzelstve narobil dlhy ktore som za neho musela splacat. roky som robila dve roboty odtrhala si od huby nech mam konecne pokoj a vsetko splatene. Mala som take stavy ze som niekedy rozmyslala nad samovrazdou. Ale vsetko som zvladla prekonat. Tolko o mojom zivote. Ty si v prvom rade najdi robotu to by bolo to hlavne co by si mala riesit a oslobod sa od liekov. Lebo liekmi clovek kompenzuje neriesitelnu situaciu v zivote- tak ako to bolo u mna. Treba sa zivotu postavit a ono to pojde vsetko sa vyriesi. Len sa neboj a nenechaj zivot aby ti utekal medzi prsty!

TTT

Suhlasim s prispevkom od "medikamentus".

Je to tema na ktoru by sa dalo pisat velmi vela, mne nie je lahostajne to ako sa citis, ale dolezite je aby Tvoj problem pochopili Tvoji najblizsi a stali sa jeho sucastou a nepodcenovali ho takymi plytkimi radami ako su-vysad lieky, musis sa vzchopit...atd.A suhlaim aj, ze treba diskutovat s lekarom o popripade zmene liekov, kedze na trhu ich je viac a na kazdeho inak vplyvaju. Je to ako s dietami-preto ich je tolko na trhu, lebo na kazdeho z nas funguje nieco inak-v tom sme jedinecny a aj Ty, ze nie sme rovnaky aj ked sme z jedneho zivocisneho druhu. Verim, ze ak budes verit a prijmes tu chorobu ako vyzvu tak Ta to posunie dalej uz len tym ze zacnes si uvedomovat ze nie si v tom sama-a ked to zvladaju ostatny tak to dokazes aj Ty. V kazdom z nas je skryty bojovnik a ten sa hlavne prejavi v krizovych situaciach-Uprimne Ti prajem vela vnutornej sili ktoru mas v sebe aby Ta chranila. Kazda liecba alebo terapia ktoru podstupis Ti da percenta do plusu co sa tyka kvality zivota, cize aj ked sa Ti zlepsi zivot hoci len o 30% je to stale viac ako ked nebudeme robit nic.

medikamentus

Ahoj.
Asi nemas dobre nastavene lieky a nevyhovuju ti, lebo z nich dokonca priberas. Pribytok hmotnosti pri AD je pre depresantov este viac sklucujuci.
Neviem, co uzivas a rozhodne lieky svojvolne nevysadzuj. Zajdi za doktorom, povedz, ze chces vyskusat ine, ktore ti energiu a sebavedomie dodaju a nebudes mat taku velku chut do jedla. Aj take lieky na trhu su.
Ak niekto, kto o klinickej depresii nevie nic a nezazil ju, nech tu prosim neradi, aby lieky vysadila. Vysadit lieky, ktore jej pomozu jej nariadi doktor, az po ustupeni priznakov ochorenia.
Ludia, pochopte uz, ze depresia je vazne ochorenie, ktore sa bez liekov vyliecit neda. Rady typu: vzchop sa a tes sa a svet je gombicka u tychto ludi nefunguju. Len ich viac a viac nivocia.
Moja rada - vymenit lieky /dobry psychiater ta nenecha z liekov puchnut/, dobra psychoterapia, disciplina, zdravy zivotny styl, odburanie vs. negativneho, naprava vsetkych dolezitych vztahov,

TTT

Verim ze vsetci ktory sa vyjadrili k Tvojmu problemu sa Ti snazia nejako pomoct a pozitivne Ta naladit, no treba si uvedomit ze depresia je diagnoza ktora ma vela podob, ja osobne mam niekolko znamych vo svojom okoli, ktory trpia istymi formami depresie a to nemyslim nejake lokalne ktore z casu na cas mavame vsetci. Bavime sa o depresii, ktora tak ako aj ine choroby mala na zaciatku nejaky spustac o ktorom velakrat ani nemusime vediet kedy a preco spustil proces po ktorom sa cloveku fakt rapidne zmeni zivot.Ak clovek pride alebo vie kedy a co to sposobilo je sice o poznanie blizsie ale ak to prepuklo do hlbky tak bez AD to na zaciatku nepojde a treba prijat realitu, ze to nie je ani 7-dnova choroba ale proces ktory naozaj trva roky a bohuzial niekedy je liecba celozivotna a nie je to len za ucelom aby zarobil ci uz lekar alebo nejake spolocnosti aj ked biznis s tym je urcite fantasticky tak ako aj s inymi medikamentmi.Ale aj napriek hrozivim scenarom to nemusi byt uplna katastrofa a viem o com hovorim. Mam sestru ktora je na AD od 16r. a dnes ma 35r-stala sa s nej stastna mamina ,chodi do prace a samozrejme s mensimi obmedzeniami, ktore jej sposobovali uzkosti sa zaradila do pracovneho a osobneho zivota, ze by to na nej nikto nespozoroval. Za co ju velmi obdivujem, je ze pocas tehotenstva s obavami o babo a po dohode s lekarom vysadila lieky a bol to veru tazky boj s ktoreho sa dostavala naspät do "svojej formy" kde musela znovu nasadit lieky a ver mi ze ako kolvek si racionalne vysvetlujes ze ved ked uz tak dlho som to zvladla preco by som mala zase zacat, poviem len tolko-ak chcela mat dostatok vnutornej sily a vediet sa denno denne postarat o svoje dieta ina moznost nebola. Treba si uvedomit, ze okrem tych negativ, ktore lieky sposobuju ako je priberanie,ochabnutie citov a inych negativnych priznakov su dolezite aby clovek mohol zacat fungovat a samozrejme snazit sa byt co najpozitivnejsi k zivotu a po case sa daju davky znizit na minimum,no ak aj uplne to nepojde treba si dat otazku co vsetko mozem robit popri liekoch, ak ak ich vysadim tak aka kvalita ma caka ak nic z toho nebue mozne a nebudem moct ako tak plnohodnotne fungovat. Je to dlha cesta ale ak sa clovek neopusta a trosku sa zacne zaujimat o svoj problem zisti ze nie je sam a ze takych ludi je bohuzial velmi vela a napriek tomu sa vedia tesit zo zivota a snazia sa byt tolko pozitivny kolko im to danna situacia dovoluje.Jedno co na ludi s depresiou nefunguje je ak ich do niecoho tlacite a myslite si ze mate patent ako ich toho zbavit-treba si uvedomit ze kazdu vec ktoru zvladnu a tu silu a chut do zivota v sebe musia zivit je 100-nasobne tazsie ako pre nas zdravich.A bolest ktoru prezivaju vo svojom vnutri si mi ani nevieme predstavit,preto tymto ludom pomozeme ked k nim budeme chapavy a budeme ich motivovat k tomu aby sa nevzdavali ukazat im co vsetko dobre je v nich povzbudzovat ich v tom ako bravurne bojuju a ze su pre nas velmi dolezity.

Buki

XD Budhizmus really? XDDDD Jo, nejake pometene lenive cosky co sa cely den vyvaluju na kameni mi budu radit ako zit XDDDD Vtip roka.

jjoe

Podľa mňa, bezodiapezínov sa postupne zbaviť (s kontrolou dobrého psychiatra). Je človek na nich iba závislý a nič neriešia. AD treba asi brať aby ste sa dostali z najhoršieho. čo sa týka životného nadhľadu, pomáha budhizmus, všímavosť, radosť z malých vecí. Je o tom teraz plno knižiek.

Iryna

Dobre je, ze si toto cele uvedomujes. Ludia co ti radia vysadit to ti radia dobre. Zvladnes to. Je to mensie zlo. Tie lieky ti uskodia viac ako pomozu. Narusia ti cely system! A pribera sa po nich dost a to aj bez toho aby si jedla!! Mne sa uplne zmenilo telo, ak by som to brala dalej uz asi niesom pri rozume ale mimo. Radsej navstiv psychologa ale takeho ktory sa ti bude venovat a podpori ta vo vysadeni tych liekov nie naopak!! Makaj na sebe, nedovol nikomu zo seba urobit zombie mrtvolu, rob sama so sebou nieco, dokop sa k tomu! Najdi si tazku tvrdu pracu ako terapiu a makaj. Vysad lieky a daj si lekciu, ze to das aj bez toho. Psychiater ti nepomoze, zarucene nie. Su to jeho prachy a z teba bude troska, toto chces?? Tak necakaj a konaj hned teraz. Zober vsetky tie lieky a vyvez daleko do kontajnera a zacni nieco robit hned. Je to len na tebe.