Rada by som sa v tomto texte trošku rozpísala...takže všetko to začalo asi tak s príchodom puberty,no čím som staršia tým sa to viac a viac zhoršuje...najprv to bol odpor voči niektorým ľudom,potom voči všetkým -samozrejme až na menší kruh ľudí ktorých si tiež k telu radšej nepúšťam.Väčšinou trávim čas sama mimo ľudí, no čudné je že mi to vyhovuje celý deň sedieť v izbe teda pokiaľ neupratujem alebo tak...u mňa je celkom normálne že mávam samomluvy,že mám divné pochody v správaní a v škole ma nazývajú psychopatom.Plus cítim odpor voči opačnému pohlaviu,vôbec ma nepriťahuje mužské telo ale zase ani to ženské.Nemám žiadnych kamarátov v mužskom pohlaví s otcom nekomunikujem.Neznášam ani len fyzický kontakt s osobami je jedno akého pohlavia ,v rodine potom dosť často prichádza k nepochopeniu,nadávajú mi že som chladná a bezcitná,že vraj ani vlastnú mamu neobjímem...nerobím to naschvál,no očividne to nikomu nedošlo...Myslíte si že mám nejaký psychický problém ? Skôr mi to príde ako asexualita neviem :(
čo to je ?? asexualita?
Jediny človek s ktorým o takýchto veciach hovorím je moja mama,chodím psychiatrovy a ešte prednedávnom som užívala lieky kvôli silným depresíám spojenými so samovražednými sklonmi....už sa to lepší no stále neviem odbúrať niektoré komplexy či zábrany,preto som chcela vedieť rady a názory iných ľudí...nemám ešte ani 18 a cítim sa ako 40 ročná troska...inak ďakujem za rady :)) ps: a nie ,netrpím autizmom :))
Myslím, že to bude asexualita spojená so silnou introvertnosťou alebo sociálnou fóbiou. Vysvetľovalo by to to rozprávanie sa so sebou a divné pochody, čo sa týka správania.
S tým druhým si niesom istá ale s tým prvým áno. Sama som totiž introvertná, ale iba slabo a keď ty si silno, fúha.
-
Avšak, v oboch prípadoch, či už si silno introvertná alebo máš sociálnu fóbiu by si s tým mala niečo robiť. S introvertnosťou môžeš bojovať aj sama aby si ju mala aspoň slabú ale so sociálnou fóbiou, ti bohužiaľ bude musieť pomôcť psychológ.
-
Pre začiatok sa o tom porozprávaj s rodičmi prečo si taká. Alebo aspoň s jednym rodičom. Ale aby si sa necítila blbo, o tom podozrení na asexualitu radšej nerozprávaj, aspoň kým si nebudeš istá. ;-)
Asperger nie, to je nieco ine. Teoreticky to moze byt nejaka porucha osobnosti, hlavne teda schizoidna, to su ludia uzavreti do seba a ani nemaju zaujem komunikovat velmi s inymi, nemaju zaujem o vztah, o kontakt s druhym pohlavim, o dotyky. Ale pises velmi malo na to, aby sa z toho dalo nieco vydedukovat takze to vobec tak byt nemusi. Nepises kolko mas rokov ale kedze chodis do skoly tak si este mlada, nemusi ist hned o asexualitu, to sa este moze zmenit. Niekto sa zacne zaujimat o opacne pohlavie skoro, niekto neskoro. Hlavne sa do nicoho nenut, by sa ti iste veci len sprotivili. Odporucam navstivit nejaku dobru psychologicku a porozpravat sa o svojich pocitoch, pochybnostiach a snazit sa s jej pomocou najst a pochopit samu seba.
o aspergerovi pochybujem.... ja som s tym bola u psychologičky či nemam asperger ...nie nemám.... tuším pisala o skole...
ja som sa na strednej nebavila so spoluziakmi, prisli mi trápni...vsetci!
a nebavila som sa ani s ucitelmi :-D proste som sa zatala a odpoved na ich otázku odo mna nedostali.... tak ma ani nevyvolávali mala som pokoj... :-D :-D aj ked to bolo chtiac-nechtiac lebo som aj tremistka a tak akosi ma zablokovalo a nevedela som otvorit usta a hovorit... a aj ked som vedela tak som nechcela... a teraz nemám absolutne ziaden problem... so starsimi... s rovesnikmi sa absolutne nebavim neni o čom...
Nebude to aspergerov syndrom alebo ista forma autizmus, pri tychto chorobach neznasaju postihnuti fyzic. kontakt s ludmi, dotyky, objatia, maju k nim odpor az panic. strach z toho, ale tiez to moze byt nejakou traumou z minulosti, neublizil ti niekto?
angel-demon, detto a tiez blizenec.
neboj mne je tiez resp. bolo vykrikovane ze som chladna, bezcitna... z toho si nic nerob.... ale zas ja nemam problem s ludmi....
ale neznášam ked sa ma niekto chytá... lezie mi do osobnej zony a je blizsie ako 1 meter.... znervoznuje ma to... a ten clovek sa ani nedovtípi... ked sa ku mne priblizi a ja urobim krok späť.... zase sa na mna lepí... ja zase cúvnem.. a tak dokola..že neviem kam mam ist aby sa na mna nelepil...neznasam to...
som v znameni blizencov... potrebujeme priestor...
moja byvala kolegyna 50 ročná uplne taka ista ako ja, tiez blizenec v rovnakej dekade narodena a tiez neznása ked ju niekto chytá.. a ze aj ked navstevy, oslavy a ze lepsia sa nu objimat ju, ze to neznasa...
...
takze nie si jedina...
ale ak to je u teba nejaky velky extrem skus zajst ku psychologicke porozpravat sa o tom.... a rozpravat sa sama so sebou je v poriadku to nam hovorila psychologicka na srednej co nas ucila... ze je to zdravé...
Asexualita to urcite nie je.
