Dobrý deň, potrebujem radu.
Skoro každý deň (aj dnes), mávam vnútorný nepokoj, strach a nervozitu bez príčiny. Stále mykám nohami, chodím nepokojne, niekedy sa až trasiem, akoby mi niečo chýbalo. Hlavu mám stále v myšilenkach. V tomto období nie je nič čo by ma stresovalo, neviem čo sa so mnou deje. Mávam to stále, jednoducho ma to prepadne, nech robím čokoľvek, nech som kdekoľvek.
Síce som veľmi plachý introvertný človek. Sú v živote veci, ktoré som chcela dosiahnuť a je mi ľúto, že to čo som chcela dosiahnuť, už nie je na dosah a stále na to myslím a niekedy si aj poplačem. Ale takéto pocity mávam aj keď na nič stresujúce a smutné nemyslím.
Už mi to aj lezie na nervy, byť takto stále nepokojná. Ľudia okolo mňa si to už všimli. Stále sa spolužiačky pýtajú, prečo stále mykám nohami (mykám dosť silno), že čo mi je. Tá nervozita je dosť silná, niekedy to nemôžem vydržať a musím sa zavrieť do izby a vyplakať. K psychiatrovi chodím, mám diagnostikovanú panickú poruchu. O tomto som mu nepovedala, pretože to nepokladám za až tak dôležité. Lieky beriem a nepomáhajú mi.
Je to strašné. Už neviem čo robiť...
Strach, vnútorný nepokoj bez príčiny
ahojte chcela by som poradit... uz par rokov mam problemy ked idem spať.. stava sa mi to tak 4krat za mesiac niekedy menej niekedy mam klud dlhsie... neda sa mi vobec zaspat a zazivam divne stavy... zacnem citit zovretu hrud ako keby sa nemozem nadychnut, ani z hlboka sa mi neda nadychnut do toho zacnem stresovat rozbusi sa mi srdce, dostanem navaly tepla a zimi triaska a tak musim si zasvietit svetlo a dajako sa ukludnit a tak hodinu mi trva kym zaspim... bola som uz aj na vysetreni ekg, mala som aj holter a doktor mi povedal ze uz dlho nevidel tak dobre vysledky co sa tyka srdiecka...ale tieto problemy stale pretrvavaju a dost mi to vadí... viem ze moc premyslam hlavne co keby a ako... ale mam spokojny zivot s priatelom nic mi nechyba, pracu jednoducho som spokojna...moze to byt nejaky psychicky blog?dost casto ma boli chrbtica... som trocha stresak a dokazem nad jednou vecou aj hodiny premyslat... je mozne ze srdiecko na to vsetko takto reaguje? za kazdy nazor budem vdacna ?????
Zdravím,poznám stavy strachu aj napätia.Nič príjemné.Rozmýšľam nad tým čo je spúšťač a zatiaľ to neviem .Tabletky nejem.Neverím že pomôžu,skôr ešte pridajú.
ten clanok som si precitala , je veelmi zaujimavy . lebo mam 30 a presne sa mi zacinaju diat take veci , nepkoj , nervozita , nespoznavam sa ., mavam depresie , tazoby .. neviem sa tesit , momentalne je to lepsie oviac ,ale mala som strasne stavy , ktore som nedokazala sebe vysvetlit ... no podla toho co sa tam pise , to moc nechapem ale aj chapem .. ja som velky egoista , ja si viem pripustit aky som clovek .. nechapem ludi co si krvoptne stoja za tym ,ze su TOP .. a pritom su to debili ako brno .. ale stoja si za sebou , ja viem aky som clovek ,prijala som sa ...mam zdedene vlastnosti ,ako agresia .uvrieskanost , hystercivost , prehnanu utlocitnost . som velky sebec!!radsej kupim sebe ako inemu , ale viem byt aj dobra hodim zobrakovi , podelim sa, proste sa citim ako rozdvojena osobnost ....ako v podstate , sa naozaj snazim potlacat negativnu osobnost ,ale ja som vybusna ... mna ked nieco naserie ja sa prejavim ako totalny blazen ,, tak potom ,nechapem kde je pointa . pisu tam vlastne o tom ako prejavovat vsetko to zle co je v nas ?? alebo ako to mam chapat ?? lebo ten clanok je sice skvely ,ale nerozumiem ,teda ako sa mam prijat aby som bola v pohode .,.. a este na margo toho egoizmu , je tam pisane , ze ked v sebe potlacame egoizmus , ze si najdeme egoistu muza atd ... no ja mam muza strasneho egoistu ,ale ja to v sebe nepotlacam , ja som so sebou stoznena ...som taka a hotovo a doprajem si .. ved zivot mam len jeden .. takze neviem .. ako to mam zobrat ...
Este doplnim clanok zo SME.... nie vsetko co sa nam nemaci na inych je naozaj patriace nam... casto sa stane, ze blizky ludia do nas "zrkadlia" svoje vlastnosti, ktore si prisvojime. Takze si to treba poriadne poupratovat co je moje a co do mna zasialy rodicia, priatel/priatelka, kamarati... atd. A potom sa do toho pustit.
sunnyball133 - Chcela som sa dostať na konzervatórium - odbor herectvo. Lenže, rodičia, nikto ma nepodporoval, čo mi ešte viac znížilo sebavedomie, dali na obyčajnú strednú školu. Tam som veľmi nechodila. Hrozil mi vyhadzov zo školy, no dostala som šancu ísť ešte na učilište, takže nejako to doštudujem a potom neviem čo budem robiť. Priznávam, že to bola moja chyba. Nemala som sa vzdať, ale poriadne nakopnúť a ísť si za svojím cieľom. Preto hovorím, že je to už nemožné a už ani pravdepodobné. Na Slovensku začať s niečím takým v 18-tich je neskoro. V UK alebo USA by to bol aspoň pravdepodobný úspech.
...a čo je teda ten cieľ u teba...prezradíš?...
pecka ten clanok zo sme....skusim na tich potlacenych vlastnostiach popracovat...nasiel som sa v mnohych ....navyse tiez citim nepokoj, uzkost, prazdnotu....lenze lenivost, ziarlenie, neuspech su tie pocity....prijmem ich ako fakt a zacnem pracovat na tom...
Santana123 - Ja sa tak cítim asi najmä preto, že som nedosiahla to, čo som chcela v živote robiť a nič iné ani robiť nechcem. Teda, nedostala som sa na tú ''koľaj'', ktorá by ma k tomu viedla. Nič ma nebude napĺňať, nič iné ma neurobí šťastnou. Mne nepomôžu ani vitamíny, ani šport, ani lieky, jedine dosiahnutie (teraz už nemožného) cieľa. A to mám len 18 rokov, no je na to už neskoro.
Cau, mam to iste. Skusal som caje, vitaminy, relaxacne cviky, sport, nevsimat si to, nic nezabralo. Mozno hlbokym dychanim to viem zmiernit pri zhorseni napatia, ale to neriesi to, ze to mam aj v stave uvolnenia. Fakt mojim snom by bolo sa rano zobudit a pocitovat klud a uvolnenie, byt viac bezstarostny...
