ako prekonat strach

dám ti super radu... nauč sa usmievať , predtým ako pojdes do práce si pustaj svoju oblubenu hudbu... aby ta pozitivne naladila,
no a správne držanie tela, hlava hore...! a ten úsmev...
ked vojdes do firmy usmej sa... stále ked vojdes do práce usmej sa..
a budes prekvapená ...
moja osobná skusenost...
a riadim sa heslom:

"dobra nalada síce nevyrieši všetky tvoje problémy,
ale naserie toľko ľudí že stojí za to si ju udržať.. "

vieš lebo ked som prisla do práce so sklopenymi ušami a bolo to pre man nieco nove kedze som po 6 rokoch menila prácu, isla som robit niečo čo som v živote nerobila, no a na takych si nadriadení teda zgustnú.... čušíš, hlava dole, sklopíš uši.... a tak na teba huka vrieska... dovoluje si to este aj pred zákazníkmi... a tvoje sebavedomie je uz pod bodom mrazu...

a vieščo?! ked to doslo do takeho rozmeru ze ta krava alkoholička na mna nahukala
.....prišla do práce červena spuchnuta, po opici.... si na mne vybijala svoje nervy, polhodinu! no a ja kedze nie som z tych čo revú, chodim s kamennou tvárou,
tvarim sa že som v pohode, aj ked nie som....
už polroka som mala diagnostikovanu sociofobiu....ktora mi prepukla ked som tam zacala robiť...
ma tak zdeptala že som sa rozrevala pred nou a od nervou ma triaslo, že som nevedela či si mam zavolať zachranku aby ma na psychiatriu odviezli alebo čo...! polhodinu mi trvalo aby som sa dala do kopy nejako, lebo som musela vyjsť pred desiatky zakaznikov a pracovať dalej... a ta psychopatka narušená tam bola nadalej... v tedy sa aj niečo vo mne zlomilo, ze takto so mnou nikto nebude manipulovat, pár zmien som este odpracovala aby som mala celu vyplatu a dala som výpoved....

Odvtedy? mam pokoj, robila som v inom obchode kde ma mali radi, chodila som tam rada, super kolektiv, lenze bol to iba pol uväzok popri tom prvom.... takze zial by ma to neuzivilo a plny uväzok nebol mozny, ten malo len pár ludi ... odisla som aj odtial...
potom som menila robotu kazdy mesiac a vsade som si vzdy nasla komasov, zapadla som, mali ma radi.... mam teraz prácu už pol roka, robím s chlapmi a to je niečo užasné ti poviem...
som ich miláčik :-D je tam par kusov zien s ktorymi sa nejak nebavim, aj keby som ja chcela, oni su odmerane ...darmo ziarlia... ked vidia ze vsetci chlapi ma maju radi, aj z inych usekov, idem cez iny usek, idu za mnou, krycia na mna, kyvaju mi, zdravia sa mi, ... a na tych "5 zien" sa ani nepozru ...

...takže ak ti možem poradiť chod pracovať do chlapskeho kolektívu, vyskušaj, za to nič nedáš,... zatni päste mozno to bude na zaciatku tazsie, ze budes robit "chlapsku" robotu, bude ta boliet vsetko, ruky si nebudes citit ale po mesiace to uz bude lepsie...
ale budeš mať klud! chlapi su super kolegovia, pomožu ti ked niečo nebudeš vedieť...
ked sa chlapa niečo opýtaš že nevieš, je milý, ochotný, je dokonca rád, potešíš mu tym jeho chlapske ego ze on -chlap ti moze pomoct...
ALE
ked sa opytaš ženy že niečo nevieš, tak na teba zacne húkať, vyskakovať na teba ze "akoto ze to nevieeeššš!!!!"
"už tu robíš 3 dni a ešte to nevieš!!!!!" ale ked ona nevie niečo a robi tam 10 rokov a opyta sa teba to je v poriadku... (v tom spominanom obchode kde boli od veducej vsetci na hlavu..)
normalne sme tam boli 2 ja a moja kolegyna o 3 r. mladsia odo mna.. asi 2-3mes. po mne aj ona dala vypoved...
a ti poviem odvtedy tie veci ktore veducej vadili za ktore nas jebala , dnes jej je uz jedno... ked tam 1x za mesiac idem vade maju bordel...atd... ked sme tam robili my dve tak furt na nas hukala za tie veci....

Tak tato tema zaujima aj mna. Zijem v skandinavii s manzelkou a malym babom. Robime obaja odbornu pracu a fakt si to tam uzivam. Ale zena sa citi opustena a stale castejsie hovori o navrate na slovensko. Pri kazdej takejto zmienke mi prejde mraz po chrbte a to doslova. Vratit sa a robit na slovensku je pre mna uplne strasna predstava. Zazil som na slovensku 9 rokov v istej firme a doteraz mam problem tam zajst pozriet starych kolegov. Cele to miesto tam na mna posobi odpudivo. A to iste mam aj ked vojdem do inej firmy a vidim tam x ludi nasackovanych v malom kancli. Vzdy ma chyti hroza ze toto uz opat NIE :)

CelebritaFb...akkoby citam o sebe...tiez som tam nikomu nikdy neublizila.Sama som sa musela zaucat,vedela som viac nez niektore co su tam dlsie...majster nam nadaval do p..č...verejne ma zosmiesnoval a potom sa mi chodil potajomky ospravldnovat...tie preplakane noci...i ked si myslim ze ked uz aj vidim tich ludi tak to lepsie znasam,ale strach v sebe mam stale.Ano aj ja mam opatrovatelsky ...povedala som si ,ze ak nie Rakusko ,tak aspon doma...i ked tu je to na jednu opatrovatelku 24 pacientov z toho cca6 leziacich...a 400 e na mesiac...o to by ani neslo...hovorim pokial je dobry kolektiv...tak ta aj praca bavi.V zahranici ...som bola aj vo fabrike...boli tam prevazne slovenske zeny a neskutocne sa ohovarali nastastie to islo mimo mna...vychadzala som so vsetkymi kedze som neni konfliktny tip...bola som aj na jablkach v hotely chyznu robit ...a nemala som nikde problem...ale po tejto skusenosti mam neskutocny strach v sebe a nie a nie to prekonat...zahranicie uz nehrozi mam doma muza .Vela casu bez neho som tam stravila a prenho tam praca nehrozi...aj to skusal ale domov je prenho viac samozrejme...

Chápem ťa, lebo u mňa to bolo rovnaké. Pracovala som na Slovensku vo fabrike a tiež len samé ohováračky, intrigy, plus šéfka našej výrobnej linky od nás vyžadovala, aby sme celé prestávky robili, ani na záchod nebolo kedy odbehnúť, ja som tam bola jediná mladá a pekná (tvár mám krajšiu ako môjmu veku primeraný bežný priemer), robili sme kvôli tomu každý deň nad normu. Šéfka našej linky na mňa denno-denne pred vedúcim nadávala a intrigami kydala, aká som ja neschopná a ako ja nestíham (nebola to pravda) a dala ma "napísať dole", čo znamenalo minimálna mzda bez akýchkoľvek prémií za robenie nad normu a o to viac potom vyšlo na výplatnej páske ostatným ženám (lebo to "nad normu" , čo malo byť moje, si rozdelili ony). Doslova a dopísmena ma tam mali za somára, trpela som tam 5 rokov, striedajúc sa na viacerých výrobných linkách. Odišla som až vtedy, keď tieto mrchy vybabrali takto so mnou, čo sa výplaty týka. A bola som si istá, že ešte budú za mnou plakať, ale to už je ich problém. Vedúci mal roboty vyše hlavy, nechcela som mu ešte aj pridávať... Tak som zvolila odchod... do zahraničia... opatrovať... tam som narážala na žiarlivé rakúske nóbl paničky, málokedy sadla rodina a viac-menej mi to opatrovateľstvo veľa peňazí neprinieslo, skôr sedenie doma bez peňazí a platenie odvodov do rakúskej sociálnej a zdravotnej poisťovne... Finančne sa začalo trošku dariť až keď som začala chodiť po hoteloch, len škoda, že je to vždy iba na sezónu... Ale aj tak dobre, lepšie ako nič. V podstate som urobila dobre, že som do toho zahraničia odišla, hnusia sa mi slovenské kolektívy plné bosoriek, čo iné nevedia, len ohovárať, intrigy na dennom poriadku. Ja už nikdy viac nechcem na Slovensku robiť. A dúfam, že ani nebudem. V Rakúsku som si dokázala nájsť kamarátky medzi cudzincami, čo som si teda na Slovensku medzi "našimi" nevedela. Každé moje slovo, všetko, čo som povedala, bolo prekrútené naopak, a tak podávané ďalej... Viem, o čom sú slovenské kolektívy a slušný a normálny človek tam môže len trpieť, byť ohováraný a klamstvá a intrigy znášať na svoju adresu a čo má z toho? Tri stovky mesačne? Od toho v zahraničí sú medzi ľuďmi lepšie vzťahy. Najlepšie urobíš, keď sa vrátiš do zahraničia, ale urob, ako chceš...
DO mňa neustále rodičia hustia, ako si ja mám na Slovensku robotu hľadať a ako mám zostať s nimi. KEď som kedysi opúšťala po piatich rokoch fabriku, mala som víťazoslávny úsmev na tvári a vychutnávala som si to, ako dávam výpoveď a ako odtiaľ odchádzam. Všetkým závistlivým ženským som povedala, že idem do Rakúska opatrovať, a pritom som nemala ešte urobený ani opatrovateľský kurz :) ale aspoň som už vedela, čo chcem :) ... ja nemyslím na pomstu a keď mi niekto ubližuje, tak sa mu vyhnem. ...Aj na karate som bola taká sprostá, že prichádzajúci úder som vyblokovala, ale potom som už neudrela, keď bola tá možnosť :) No stále verím, že to tým hnusným ženám, čo na mňa intrigovali, osud nejakým spôsobom vráti. Lebo nechápem takéto jednanie s ľuďmi, že predo mnou stojí niekto, komu som ja nikdy neublížila, dokonca svojou usilovnou prácou len pomohla, a on mi len intrigami a klamstvami ubližuje...

ser na ludi ti ta budi ohovarat tak ci tak, kazdemu nevyhovies. Ludia radi ohovaraju, niektorym ako by to dodavalo energiu do zivota alebo co..
Ak si bola v zahranici uz si mala nabrat nejake to sebavedomie a vediet si zastat svoje