Ahojte, budem úprimná so sebou aj s vami. Pred troma rokmi mi nasadili ad- sertralin 50 mg plus mirzaten 30 mg. Brala som ich zhruba 2 alebo 1 a pol roka. Počas brania ad som mala pocit že mi je lepšie, plus ľudia okolo mňa do mňa neustále hustili aký je to humus, nech to neberiem, veď "ja to predsa nepotrebujem", iní sú na tom horšie ako ty atď. Samozrejme, pocitovala som aj tú takú zvláštnu prazdnotu alebo necitlivost (numbness), čo zažíva väčšina ad poberateľov. Ns základe tohto som sa rozhodla ad vysadiť. Povedala som to svojmu psychiatrovi, lenže on mi povedal že v takom štádiu určite nie som. V podstate odmietol niečo, čo som ja chcela. Bola som hlúpa a myslela som si, že sa isto boji o pacienta, príde o peniaze atď (áno ja viem, ale som strašne podozrievava, neverím ľuďom a neviem veriť ani svojmu lekárovi). Lenže moja hlava už bola rozhodnutá lieky vysadiť - takže som to spravila bez dohľadu psychiatra a sama! Postupne som znizovala dávky, boh vie či správnym spôsobom.. Chodím k nemu doteraz a o ničom netuší, stále tlačí recepty na lieky ktoré už rok neberiem..
No. Teraz si uvedomujem, aký veľký pruser som si narobila. Už je rok po tom, mám tie také vnútorné depresie, ten najhorší druh ktorý číha z vnútra.. A pociťujem stále tu prazdnotu, neodislo to, to bola hlavná vec čo mi vadilo na brani liekov- necítila som absolútne nič, chcela som niečo cítiť.
Problém je v tom, že som teraz úplne prázdna. Ak zazijem niečo, čo mi spôsobí vykyv hormónov (orgazmus napr.) tak sa naozaj veľmi rozplacem a boli to, lebo som celý čas na tom tak na hovno, že keď zazijem niečo takéto telo sa s tým nevie vysporiadať. Radšej ani nehovorím o mojich neexistujucich vzťahoch s chlapmi.. Vždy sa to niečo vo mne naviaze a ja potom fakt moc trpím..
No dobre, ak ste sa dostali až sem ďakujem, moja otázka znie - mohlo mi tento stav spôsobiť svojvoľne vysadenie ad? Ako sa toho zbaviť? Bojím sa znova nasadiť ad po roku, nech sa ešte viac neposerem ako som. Povedať psych po roku že som ho celý rok klamala a už dlho lieky neberiem na to asi nemám.
Čo mám robiť?
Svojvoľné vysadenie AD - som hlúpa koza, čo teraz?
Xxi - vieš, ja si uvedomujem istým spôsobom, že to myslenie funguje. Teda ja to viem. Mám to taktiež odpozorovane. Môj problém ako som už nižšie opisovala, spočíva v om, že som nejako sebadestruktivne naladená - vždy všetko otocim proti sebe, potom si "odtrham od úst", odhanam od seba ľudí lebo si myslím že ma nechcú.. Je tam istým spôsobom také malé presvedčenie, že si nič dobré nezasluzim. Je to veľmi silné. Jedna časť mňa, tá racionálna, chce byť šťastná, mať plnohodnotný život, priateľa atď. Iní ľudia keď si uvedomia že tá vvec s myslením je pravda, proste zmenia myslenie a je to. Ak chceme niečo dosiahnuť (napr privolať si do života peniaze, partnera), musíme byť pre to absolútne rozhodnutí, musíme to chcieť na 101%. Mám pocit, že v tejto časti to vo mne zlyháva. Tu je ten kameň úrazu.
Jedno moje ja veci chce, ale moje druhé ja ma neustále zhadzuje, tieto veci nechce pretože si ich nezasluzim, núka mi negatívne myslenie a vie, že sa mi nikdy nič dobré neprihodi. Toto je te problém prečo neviem začať myslieť pozitívne. Veď na čo. Aj tak sa s tým nič nedosiahne, nezasluzim si to.
A Linda ďakujem za reakciu, mala som to podobne. Ale aspoň viem, že tebe sa pocity po vysadení vrátili, takže vo mne bude asi problém nesuvisiaci s liekmi..
no nič tiež som za to aby si skúsila psychologa. Poisťovne ich preplácajú.
Ahoj, ja som tiež brala sertralin (100 mg), to druhé nie, a tiež som ho svojvoľne vysadila. Tá prázdnota ktorú si opisovala sa už nedala vydržať, hrozne ma z tých AD boleli prsia + tým že mi bolo všetko jedno som nabrala cca 30 kg. Čiže som bola tlstá troska bez emócii - a bolo mi to jedno. Vysadila som ich postupne znižovaním dávky, emócie sa vrátili, kilá som horko ťažko zhodila a teraz občas mávam stavy kvôli ktorým som lieky začala brať, ale snažím sa to zvládnuť sama a je to ok. Mať nad sebou plnú kontrolu je veľmi dôležité. Netreba všetky negatívne veci v tvojom živote pripisovať AD, alebo tomu že si ich vysadila. Možno naozaj len treba zmeniť prístup, spraviť si v živote poriadok a systém a čo najviac si vyplniť čas...pracovať na sebe, aby za tebou niečo ostávalo a mohla sa od toho v ťažkých chvíľach odraziť. To že nedôveruješ doktorovi je úplne pochopiteľné a možno aj opodstatnené. Keď už si "čistá", možno by stál za pokus psychológ. Držím Ti palce :)
Nonič este som zabudol. Nechod už na toto forum a nečítaj tu príspevky. Si typ človeka ktorý si z nich zoberie to negatívne . Ak čítaš tak hlavne pozitívne veci, stretávaj sa s pozitívne naladenými ľudmi kašli na všettko nerozmýšľaj prečo je tak ako je a nie inak.
no nic. Tvoj problém je v tom že máš bujnú fantáziuu. Nad všetkým moc rozmýšľaš. Hlavne negatívne. Preto sa ti dejú negatívne veci.
Svet je taký ako ho vidíme. Máš pravdu svet je krutý. Nič s tým nespravíš. Nikdy nebude stále len dobre ako v rozprávke. Tým že budeš nad všetkým neustále rozmýšľať tak si budeš len ubližovať. život musíš žiť a brať aký je a nie utiekať sa pred ním. Lebo skončíš so socialnou fobiou. Vek ti bude utekať a ty si budeš čoraz menej veriť. Prajem ti nechsa so životom vyrovnáš a najdeš si svoje miesto na ňom. Nemusíš byť šťastná stačí ked nebudeš nešťastná.
Xxi - A tebe veľmi ďakujem, že si si dal/dala takú námahu a skopiroval/a tento text! Čítala som aj "the secret", taktiež vidím na druhých ako to funguje a že to naozaj funguje, taktiež to mám odskúšané na sebe čo sa týka školy. Ja viem, že to funguje ale zároveň veľmi pochybujem :/
Frances2 - je mi veľmi ľúto, čo si si zažil (alebo ste si zažili?). Prešla som si podobným, ibaže to bolo ľahšie vzhľadom na vážnosť vzťahu (neexistujuceho - iba ma namotaval), neviem si predstaviť ten šok.. Ja osobne som ten typ človeka, ktorý sa na tento svet nehodí. A to jednoznačne nehovorím preto, lebo chcem upozorniť že som "špeciálna a úžasná a iná". Ja to hovorím preto, lebo to tak prosto je, cítim sa tu ako absolútny idiot ( A týmto nechcem nikoho zhadzovat). Tento svet je na mňa taký krutý, že nedokážem žiť v realite. Neustále v ruke žmolím mobil, keď nemám mobil von bez sluchatok a hudby ani nevyjdem, keď som v tichu musím kresliť, keď nie to som NEUSTÁLE v myšlienkach. A to je môj problém. Neustále scény, obrovská fantázia, všetko príliš rozoberam a analyzujem. To sú problémy ľudí ktorí žijú iný život v ich hlavách, pretože ten okolo nich je príliš krutý. Čítam fantasy knihy, niekedy žijem v knihe viac ako vo svojom živote. To bude asi trocha aj môj problém. Mám vďaka tomu príliš veľa myšlienok = negatívnych myšlienok = na nič život. Ale ja jednoducho realitu nezvladam, na toto proste nemám. Už to, že si napísal ako ťa priateľka podviedla ma zasiahlo natoľko, že mám chuť sa zahrabat do postele a nikdy nevyjst von do toho škaredého sveta. A ďalší problém - moja nadmerne vyvinutá empatia. Niekto si povie že to je super, ale ono je to dosť peklo keď máte taký bordel v sebe ako ja + bordel iných ľudí to proste nejde.
A ja viem. Ja viem, že to myslenie naozaj funguje. Doteraz som však neprišla na to, prečo sa mi v pozitívnom myslení nedarí. Ale zvláštne je, že veci ktoré som každému hovorila tak pred rokom sú teraz viac menej pravdivé a skutočné..
A hej, no.. Pekné a úprimné.. To ma potešilo :-) bohužiaľ to bude asi tá prehnaná citlivosť.
Tarapaca - áno, jednoznačne to chcem riešiť! Ďakujem vám pekne tu všetkým, že sa vôbec týmto zapodievate. Problémami nejakého cudzieho človeka na internete. Že máte záujem niekomu pomôcť. Veľmi si to vážim.
nonic, ak mas nahodou chut to rozoberat, mna by velmi zaujimalo, ako si vysvetlujes, ze u teba prepukli tie diagnozy - stredne ťažká depresia, hraničná porucha osobnosti a s tým súvisiace sebaposkodzovanie?
cele predpisovanie antidepresiv a chemicka nerovnovaha v mozgu je nezmysel a je zalozene na vode.... jedine, co sa moze stat je, ze si nenavratne poskodis zdravie
samozrejme tvoj doktor ti to nepovie, lebo ho naucili, ze to pomaha a
ma z toho neskutocne prachy, dovolenky a podobne...
to nerieš a XXI v Baričákovom blogu ti dobre radia. Ak si myslíš že ja som pán dokonalý tak tomu nie je tak. Mám už skoro 50 rokov, som starý mládenec. O panenstvo som sa pripravil až v 26 rokoch, na čo som po roku sa dozvedel že ma moja milovaná podvádzala so svojim bratrancom. Celý svet sa mi vtedy zrútil. Prišla bolesť na hrudi, potom zvieranie nad pupkom a pod pupkom, tam kde sú čakry. Tri štyri roky som sa trápil, kým to povolilo. Ostal som starým mládencom, lebo som si vytvoril v sebe blok, ktorrý som už potom voči ženám nedokázal prekonať. Nie som pán dokonalý.a poviem ti že sa mi nežije s vyprahnutou dušou ľahko. Keby som bol vedel v mladosti že funguje to čo píše baričák môj život by bol už teraz iný. Ale vieš ale neexistuje. Vidím to na úspešnýh ľuďoch funguje to.
Skús si prečítať tie Baričákove šlabikáre šťastia nemáš co stratiť. Pri tom tvojom negatívnom naprogramovaní, ktoré pramenia z detstva alebo odkiaľ bude tvoj život utrpením, lebo si ho sama pritiahneš. Na čo myslíš to k tebe aj príde. Zažil som si to na vlastnej koži v dobrom aj v zlom.
Ked nad tým takrozmýšľam, tak sú iba dve možnosti. Si negatívne naprogramovaná, alebo naozaj môžeš mať nejakú poruchu prenosu transmiterov, dopamínu, serotonínu a tie môžu spôsobovať to čo spôsobujú a tie AD potrebuješ.Ale skôr , resp som o tom presvedčený že je to tým ako myslíš.
šport je výborný na tvorbu hormonov šťastia ale ak ho neznášaš tak ti nebude pomáhať.
Škoda že nemám o 30 rokov menej a nie som tvoj spolužiak, lebo cítim z teba niečo pekné a úprimné. Ale ale neexistuje. Si už raz na svete tak svoj život ži a ži ho radšej s dobrými pocitmi ako tými zlými. Lebo si zo života spravíš ešte väčšie peklo.
Toneries - áno, súhlasím s tebou. To, že má nemôže spraviť nikto iný šťastnou iba ja na to som prišla nedávno. A mať sa rada to je obrovský kameň úrazu - nehovorím o prostom "bože mám také krivé nohy a veľký nos, neznášam sa". Neviem, mám taký pocit že aj keby som vyzerala presne tak, ako chcem bola by som so sebou nespokojná, niečo tam prosto nehrá. A športovať som začala, chodím behavat (neznášam šport). Stravujem sa zdravo už zopár rokov.
Francek2 - sebaublizujem preto, lebo sa nemám rada. Lebo je to jednoducho všetko moja chyba. "keby si nebola hentaka, určite by to tak nedopadlo. Môžeš si za to sama tak trp!"
Nejak tak. Ak sa snažím s tým prestať, ublizujem si inak. Mám pocit, že ak s jedným prestanem vždy tam je niečo ďalšie. Prestanem piť. Prestanem jesť. Podobné blbosti. Jednoducho sa neustále musím trestať za niečo..
Hej, to je pravda že to panenstvo bohvieako neberiem, možno kedysi keď som bola mladšia, ale teraz to ide riadne dolu vodou. Naozaj je okolo mňa veľa ľudí čo sa mi zasmiali do ksichtu za to. Neskutočne to zaboli. Neustále myšlienky typu "bože čo si to za ženskú, veď nedokážeš ani chlapa zaujať"..
Fakt mám veľké pocity menejcennosti.
A tie mi bránia veriť v to "raz príde niekto... "
O a áno, ďakujem za tip napísať si svoje pozitívne vlastnosti. Pár ich tu mám, ale.. Ono vždy to je tak, že aj keď sa pozriem na ne nezaujato a poviem si "hmmm, no tak tieto vlastnosti sa mi páčia, keď ich majú ľudia v mojom okolí". Na sebe ich strašne neznášam. Zase si prosto myslím, že to aká som je dôvod môjho zlyhania vo všetkom.
