RÁD SA PORADÍM, komplikovaný zdravotný stav

Príspevok v téme: RÁD SA PORADÍM, komplikovaný zdravotný stav
sunnyball133

...dobrý deň prajem, rád by som sa poradil ohľadom stavu mojej maminy, za každú odpoveď vopred ďakujem....

---mamina je psychicky dlhodobo liečená, pokúsila sa otráviť liekmi...našťastie sa jej to nepodarilo...po 10dňoch v nemocnici je chceli premiestniť na psychiatriu, deň pred prevozom jej praskol vred dvanástnika a takmer vykrvácala...nasledovala operácia a jej stav bol veľmi vážny...postupne sa stav fyzický stav zlepšil, hroší bol psychický keď je zrejme narkóza ovplivnila a takmer nekomunikovala....postupne sa aj táto činnosť zlepšuje..už trochu komunikuje, ale veľmi nespolupracuje....pri jedle a cvičení...medzi časom bola preložená z jednotky intenzívnej starostlivosti a oddelenie pre dlhodobo chorých...je tam 5 dní...a jej stav sa mi nepozdáva....je vyslabnutá a povedala mi , že navládze jesť....je veľmi málo...a nedávajú jej ani potravu infúziou...čo je chyba si myslím, tak zajtra to chcem riešiť....moja otázka je čo s takýmto pacientom....čo má akoby dve choroby naraz,,,,fyzickú...po operácii nechodí a slabne a psychickú...je narušená a nespolupracuje ...kde by takýto pacienti mohli by ť umiestnený, aby bolo o nich postarané z oboch stránok?...alebo chcem príliš veľa?..lebo tu liečia len jej fyzický problém aj keď tak na 50%...chápem pacientov je veľa a nie je to pre sestričky jednoduché.....ĎAKUJEM

sunnyball13

...mám iba info, že mamine je lepšie a zlepšuje sa to, tak sa z toho veľmi tešíme....ak človek stráca milovaného človeka uvedomí si veľa vecí....akože je to trochu zvláštne, ale ako keby aj také veci potrebuje človek zažiť , aby dozrel...

sunnyball13

...ďakujem kafé za záujem....dobré rady....momentálne sme skúsili zmenu liekov psychiatrických...mamina je v hlbokej depresii a preto sa nechce ani pohnúť, nie to ešte chodiť....psychiater mi povedal, že keby depresia ustúpila vie si predstaviť, že by do 2 týždňov chodila....ako sa to bude vyvíjať uvidíme...sú tam aj náznaky zlepšenia...včera povedala či jej idem ostrihať nechty, či mám nožničky...doteraz ju také veci nezaujímali...púšŤal som jej hudbu...duchoňa..trochu počúvala...jej duša to vnímala...momentálne sa mi vidí nerozhodnutá,...či žiť či nežiť.....ešte raz Ďakujem za rady...a prajem pekné dni...

kafe

he-he, ešte ma napadlo. Nemáte nejakú susedu dôchodkyňu, známu alebo niekoho z rodiny, energickú, živú, erdeg babu (ale takú príjemnú erdeg babu), čo by ju na dve hodiny denne prišla pozrieť, pomôcť jej s obedom, cvičením (dohodli by ste sa vy dvaja, aby ste tam neboli naraz). Nemusí to byť zadarmo, bolo by to ako opatrovateľská starostlivosť a na nejakej odmene by ste sa dohodli.. alebo ak poznáš niekoho v okolí, kto chodí opatrovať do Rakúska, popýtaj sa či by ti nepomohli tie dva týždne čo je tu s mamou v nemocnici.

kafe

chlape, máš skvelý postoj celkovo. To sa len tak často nevidí (že nevyčítaš lekárom chyby). Klobúk dolu. Myslím si, že naozaj robíš maximum.
Ešte ma napadlo, chcela by sa mamina porozprávať s kňazom, rehoľnou sestričkou? Alebo s niekym.. nechcem povedať s nejakým guru, proste s niekym koho si ona vážila, obdivovala, mala rada, môže to byť dobrá kámoška ktorú nevidela 10 rokov, kamarát z detstva, kolegyňa z mladosti, sesternica. Neviem, či by to stálo za tú námahu vyhľadať ich a či by oni vôbec chceli prísť maminu pozrieť a "nakopnúť" ju. Ale tak napadlo ma to.
Prípadne, viem že v nemocniciach fungujú dobrovoľníci (spýtaj sa na to sestričiek, či to u nich funguje), mohli by jej čítať knihu (na začiatok), rozptýliť ju trochu, zastúpiť ťa na chvíľu keď si aj ty potrebuješ oddýchnuť.
Najviac pre ňu aj tak robíš ty sám. Vytrvaj teda, buď trpezlivý, oddychuj poriadne, nie že sa vyfľusneš. Ak sa chceš modliť modli sa za ňu, alebo medituj, keď ti zaletia myšlienky k mame, žehnaj ju láskou... a uvidíš. Robíš všetko skvelo, najlepšie ako vieš. Ak je ešte niečo, čím môžeš mame pomôcť, určite ťa to napadne, niekto ti poradí... ak nie, jednoducho len vytrvaj v tom čo už robíš. Veľa síl prajem.

sunnyball133

...kafe...ďakujem tvoj názor mi v niečom určite pomohol...máš v mnohom pravdu.... v takom stave, ako píšeš som bol....po operácii, keď vyzerala mamina veľmi zle, som jej povedal aj to čo som jej nikdy nepovedal...povedal som jej, že ak chce odísť , že nech odíde...nech urobí, ako chce....že by som sa s ňou chcel ešte prejsť aspoň raz, ale keď nie tak nie...potom sa jej stav z kritického, stabilizoval a ja som v tom videl, že ešte neprišiel jej čas...preto prišla nová nádej a s ňou, akoby aj väčšia chuť niečo robiť, čo je ešte možné a dať pozor na nejakú zbytočnú nedbanlivosť...áno v tom úplne súhlasím, ak sa niekto trápi je lepší pre neho odchod v pokoji....táto situácia je, ale z môjho pohľadu niekde v strede...preto je ťažké sa rozhodnúť nechať to úplne tak, alebo urobiť to čo sa dá....čo je mamina v nemocnici, tak lekári už 2krát pochybili, čo nepriamo priznali, ale ja im to nezazlievam, myslím, že robia čo je v ich silách...a hlavne tým, že je to na nich vela robia aj chyby...a preto som dospel dáko k názoru, že príbuzný musí na to dozerať a často sa mi zdá, ako keby vedel ten blízky komplexnejšie riešenie ako lekári, ktorí to vidia z jedného pohľadu......som RÁD, že ste mi takto napísali a vidím to z rôznych uhlov takto...