Mám 20 a vôbec to nedokážem. Najmä tento rok, lebo musím do 1. januára prečítať ešte veľa kníh. Cez noc nespím, lebo stresujem, či to dám. Veľmi sa bojím skúšok. Vždy sa podceňujem, aj ked mávam väčšinou dobré výsledky, vždy si pripadám aj tak nejakým spôsobom menejcenná a neschopná ničoho, všetci mi prídu šikovnejší. Už dlho mám chuť zabaliť svoj život a už by som to dávno spravila, kebyže nie som veriaca, ale nejak tým nežijem. Priznávam, že okrem toho som úplne citovo vyprahnutá, mám pocit, že som prišla o všetkých kamarátov, áno, vyhýbam sa im, lebo žijú v úplne inom vesmíre. Je len mimoriadne málo krátkych okamihov, na kt. sa v živote teším. Iné väčšinou vykonávam bez emócií, a to učenie s odporom. Nemôžem to ani ukončiť, lebo neviem kde a akú prácu by som si našla. Skutočne mám pocit, že nikto ma kvôli mojej povahe nemá rád. Všetky tie negatívne myšlienky zvyknú na mňa doliehať naraz a je mi ľúto, že na Vianoce depkujem. Ale je to tak, nedokážem sa tešiť zo života. A samozrejme, že ani z Vianoc, ked s bratom sa roky nerozprávam a s otcom nemám kontakt skoro žiadny. A s ostatnými mám veľmi povrchné vzťahy. Veľakrát som sa už vystavila nebezpečnej situácii možno aj dúfajúc, že sa mi niečo stane, ale nič, vždy som narazila na ľud, kt. boli slušní a neublížili mi. A pritom som normálna, štíhla, dobre vyzerajúca baba, i ked, samozrejme, mám svoje chyby, ako každý. Najväčšou chybou je to, že som introvert, aj ked vonku hrajem extroverta. Ale existuje skupina ľudí, s kt. sa stretávam rada, no nemám veľa možností a príležitostí stretnúť sa s nimi - deje sa to len raz za čas, no tam sa dokážem cítiť ako medzi svojimi. Nebojte, nie je to žiadna sekta. Ale vravím, že tých momentov je len pár za rok, čiže kvôli tomu sa príliš žiť neoplatí. Neviem ani, čo sa vás spýtať, lebo mne sa pomôcť zrejme nedá.
Vie sa ešte niekto tešiť z Vianoc?
Neviem sa tešiť z Vianoc, lebo je to len o míňaní peňazí a o tvárení sa, že sa máme radi. Čokoľvek poviem alebo urobím, každé moje slovo a každý môj skutok musí byť vždy a zásadne mamou okomentovaný negatívne. S otcom, keď má svetlejšiu chvíľku, sa dá porozprávať len na dve témy: Futbal a Hokej. Mamu chytí hysterický krik a začne po nás vrieskať, či nemáme iné na robotu len sa o hokeji baviť. Mamička včera naložila otcovi na tanier koláče, on ofrfľal, potom ich vyhodila do koša, následne na to vybrala z koša, znovu naložila na tanier... a na m§a nadávajú, že som šibnutá. Ale keby niekto nainštaloval skrytú kameru do nášho bytu, tak ja by som z toho vyšla ako najmenej šibnutá ešte. A najviac šibnutí by boli oni dvaja. Lebo sa tak chovajú. Ako deti sme pravidelne dostávali od opilého otca na Vianoce bitku. Dali sme mu darček, opýtal sa, koľko to stálo a potom nás vytrieskal, žemíňame peniaze na hlúposti. Alebo si našiel inú príčinu, prečo nás zbiť. Mama po nás len vrieskala a on keď chcel mať ticho a pokoj, tak nás vytrieskal preto, lebo mama zvreskla a on ju nechcel počuť kričať. Dnes ma už nebije, len sa provokačne naváža do mňa, keď mama po mne vrieska. Ani ho nezaujíma, o čom sa hádame, ale ja nikdy nie som tá, čo slovne útočí na iných. Mama naschvál robí z vianoc stresošské dni. U nás doma sa nikdy nič neriešilo rozumnými diskusiami. To je to, čo mi najviac chýbalo. U nás doma nikdy nebol na vianoce pokoj a nikdy ani nebude. Neznášam Vianoce.
Je to dosť stresujúce už aj čítať: tvoj príbeh. Jasné, že každý študent má práve v čase Vianoc pred skúškami a prežíva najväčší stres. A o Vianociach komunisti kedysi hovorievali, že sú to sviatky pokoja. NO hej, krásne povedané, ale pre koho? Čo ti iné zostáva? Kým budeš študovať, kašli na rozprávky, po štedrej večeri vezmi knižku a uč sa... až do úmoru. Ale: ak pôjdeš na skúšku s pocitom, že si urobila naozaj všetko preto, aby si to dala a budeš myslieť predovšetkým na tie otázky, ktoré vieš, ktoré si sa stihla naučiť než na tie, ktoré si nestihla: no a ak sa väčšinu naučiť stihneš, tak to dáš, tomu ver. Snáď nebudú profáci tak uštipační, aby skúšali len z poslednej kapitoly, ktorú ani oni sami v čase štúdia nevedeli. A možno, že dodnes nevedia :D
...Áno, vzťahy sú často povrchné a na Slovensku človek musí vždy s niekým bývať, lebo sám by neprežil. Keď raz s bratom nevychádzaš, tak dvadsiaty štvrtý december na tomto fakte nič nezmení. Nanajvýš sa spolu navečeriate a dáte si darčeky a to bude všetko.
...Ja som mohla byť už v polovici decembra v Rakúsku a zarábať prachy. Neurobila som to. Od rodičov som počúvala cirkus, od mamy histerický krik a plač, ako ja ju tým zabijem, keď ešte niekedy odídem a ako ja ju tým pochovám a tento cirkus počúvam každý rok pred Vianocami. Moja mama sa neustále sťažuje, ako ju bolia kĺby a kríže, no na druhej strane raz nevydrží hodinu pred telkou, že by ju niečo na dlhšie zaujalo a pri tom zostala sedieť. Nikto z našej rodiny na Vianoce nepotrebuje kapra, stačilo by filé alebo rybie prsty pre mňa a pre otca určite, ale ona sa vytrepala kapra kúpiť, vraj čo to bude za vianoce bez poriadnej ryby, potom stresovala, že skáče a že ju nevie zabiť, zasratú vaňu krvavú som umývala po dňa: bez toho sme mohli byt. Potom stresuje okolo koláčov, vraj aké by to boli vianoce bez koláčov z kysnutého cesta. Mne by stačilo aj pár kupovaných keksov, ale ona nie a ona to musí. Tak sme sa celé popoludnie srali s koláčmi a s tým jej úžasným pečením. Kto to požerie, ja neviem. Lebo psa nemáme a pre štyroch ľudí je to viac než moc. A čo sa stalo? Otec provokatér jej to ofrfľal, že také mrchavé ešte nežral, potom sa rozplakala, histerický plač a krik celý večer som počúvala a ona, že keby bola vedela, že jej to ofrfle, nerobila by nič. Ja som sa pre nich obetovala, do Rakuska som neodišla a pojdem asi až po vianociach, ak si Pán BOh milostivý nepraje moju samovraždu, nech mi dá robotu do hotela nejakého od Januára. Aspoň do konca apríla. Zostala som na sviatky s nimi, nech im zavriem hubu a nech sa vytešujú, že ma majú doma. Celé popoludnie počúvam, jaká som ja krava sprostá a teľa hlúpe, prečo toľko maku a nie toľko, prečo toľko lekváru a nie toľko... mám dosť. Moja najobľúbenejšia činnosť je vynášanie smetí a nakupovanie (sama). Lebo len vtedy mám pokoj od toho kriku a nadávok, akými ma častujú. Dnes som bola kúpiť darčeky, skoro som na riť padla. Išla som do Jednoty a vidím pekné šálky (dosť ich už opilý otec roztieskal), že PRE BABIčKU, PRE OTECKA, PRE MAMIČKU, PRE SESTRIČKU... tak som kúpila z každej jednu, plus otcovi ešte aj sviečku, sestrám každej jeden pár ponožiek. Idem k pokladni a platím 33€. Ja som si v tej chvíli myslela, že srdcový infarkt dostanem. No jedna šálka 5 €. KEby som to vedela, ani ich nekúpim. To v Rakúsku taká šálka stoji jedno Euro!!! Maximálne dve!!! Jedna zo sestier zostáva v Anglicku, tá nedostane nič (žiadnu šálku), len jeden pár ponožiek. Druhá dostane šálku. Na budúci rok radšej kúpim šálku bez nápisu v Rakúsku :) Sama sebe som kúpila okuliare s hrubými čiernymi rámami (najlacnejšie, 36 € rámy), v ktorých vyzerám jak retardovaná (môj zámer, aby malo čo ošpatiť moju ináč peknú tvár, lebo chorobne žiarlivé rakúske nóbl paničky mi robievajú zo života peklo, myslia si, že som im prišla mužov prebrať, no tak sa teda spravím za škaredú). Najkrajším darčekom bude práca v Rakúsku na zimnú senónu do hotela.
Veď to je emocionálne najpozitívnejšie obdobie počas roku. Čo máme len smútiť? Dáš to, dáš to, nedáš, nedáš to. Uvidíš.
A k tomu ostatnému, asi je to tak, že snaha sa cení.
P.S. Sorry, zabudol som si vypiť. Asi už zase niečím "trpím".
spijat sa budu az na stefana dnes je priskoro
asi teraz pecu kolace a balia darky alebo nakupuju kde sa este da :-D
Alebo sa zvycajni prispievatelia tak opili,ze im je vsetko jedno :D
vyzera ze sa tesia vsetci lebo dnes je tu malokto a tym to nejako tu zdochlo
Asi sa prilis analyzujes a premyslal nad sebou, nie nad druhymi.To je potom ku.va tazky zivot.
