Nič nerobíš zle. Normálne vypadni niekam do Rakúska alebo do Nemecka do hotela, ubytko, strava zadara, tisícka (alebo aj viac) na plný úväzok na sezónu zimnú (asi 4 mesiace), potom pauza a na sezónu letnú (asi 4 mesiace, možno aj 5). Budú ťa tam síce ponižovať a kričať na teba, vymýšľať si, že si sprostá, že nevieš logicky myslieť, že pomaly robíš, že takú sprostú ešte nemali, že nevieš poriadne nemecky, a podobne, ale aspoň prachy dajú a medzi sezónami mesiac, dva už to s vašimi prežiješ, zapcháš im hubu pár stovkami, nech sú spokojní. Tak si môžeš postupne pomaly šetriť pre seba. KEď budeš šikovná a neošklbú ťa všelijakí darmožráči (poisťováci, pracovníci banky v podobe super výhodných sporiacich fondov, investovania do fondov a podobne...), ale si necháš prachy na rakúskom účte a dáš si len malý účet bez kreditky a bez internet bankingu, tak pohoda. Do piatich rokov máš na garsónku vo Vrakuni a môžeš už potom pracovať v BA. V iných mestách aj tak robotu nenájdeš. V Blave je roboty dosť. A rodičov občas navštíviť cez víkend... občas niečo navariť, upratať, okná umyť a vyčistiť od špiny zažratej niečo mastné v kuchyni, digestor a také veci. To by šlo. Je to na nervy bývať s rodičmi celý život. Lepšie osamostatniť sa a prísť na návštevu občas :) Ja som niekde vedela aj 1200 zarobiť.
Teraz sedím doma a som na nervy, tiež počúvam citové výlevy. Mamička sa pred rokmi rozhodovala, či zanechá prácu v Rakúsku (opatr. na 2týžd. turnusy), aby sa postarala o našu babku, alebo či pôjde naša babka do domova dôchodcov, ako chcela teta, ktorá by jej to po známosti vedela rýchlo vybaviť. Ja som jej vtedy poradila postarať sa o našu babku, ale len kým bude vládať (aby mamička uľavila svojmu svedomiu, lebo ona považuje za ťažký hriech dať si rodičov do hajmu). Ale ja som to vtedy myslela tak, že kým bude vládať, nech sa stará a až potom dať babku do hajmu. Ale vtedy babka bola O.K., chodila ešte, živšia bola, veselšia, veľa rozprávala, telka ju bavila, jesť jej chutilo, na záchod chodila sama, a tak. No a teraz už nechce nič jesť, ani telka ju nebaví, pociká a pokaká sa hocikedy, mama nevládze prezliekať postele, utierať podlahy, je z babky už na nervy, už to proste nezvláda a keď už nevládze mama, tak ani BOh to nemôže chcieť a teraz by už babka v takomto stave naozaj mohla do domova ísť a každý deň by ju navštívil niekto, veď by to bolo len o pár ulíc ďalej (od mamy aj od tety, ktorá by to vedela vybaviť, lebo bývame blízko seba). Babka by sa tešila, že má návštevy, lebo by bola pyšná na to :) že ju chodíme kukať každý deň. No mama by rada babkin dôchodok celý a mám taký pocit, že sa vymýšľa plán, teta s mamou sa ma snažia presvedčiť, aká som ja strašne šibnutá a ako ja mám psychiatrické lieky denne brať a ako ja nemám do Rakúska chodiť, lebo to vraj mojej psychike škodí, keď som v zahraničí a ako by bolo dobre ma na nesvojprávnosť dať, nech už neutekám a mame na mňa ešte opatrovateľské, že mňa šibnutú opatruje, mne zase invalidný pre údajnú šibnutosť, ktorý by akože celý zhrabla mama, to by bola jedna možnosť a druhá, že teta mi navrhla, nech si ja šibnutá hľadám na Slovensku robotu a všetko, čo zarobím, nech dám mame, lebo mám dlhy. Chceli by, nech po babke prezliekam, robím, chodím okolo nej, a po celom meste za šibnutú nech som vyhlásená. Na poslednej kontrole u psychiatra som sa kvoli tomu rozplakala, nepovedala som mu to, načo? Mama bola na kontrole so mnou :) Mama mi dnes povedala, že ked odídem do Rakúska, tak ju to zabije a pochová. To je citové vydieranie. Ale ona je na nervy z babky a nie zo mňa. Chce ma zabrzdiť v mojom príjme a splácaní si dlhov aj za cenu toho, že by ma za šibnutú vyhlásila :), chcú ma odstrihnúť od peňazí a zárobku a urobiť ma finančne odkázanou na nich. A ja si myslím, že by bolo jednoduchšie, kebyže nájdem robotu v Rakúsku za tisísku v nejakom hoteli, plus ubytko a strava zadara a posielam domov hoci aj 200 € mame, čo je asi výška babkinho dôchodku a nech si ten babkin dôchodok vezme domov dôchodcov. Proste mama sa starala, dokedy vládala a teraz už je to nad jej sily. Naozaj by som jej posielala, kým by som robila. Popri splácaní dlhov. Nech si oddýchne. Aj by som jej zaplatila nejakú pani, čo jej príde upratať, lenže ona je tvrdohlavá a stále chce, aby vlastní upratovali a nie cudzí, sníva, akého by ona chcela zaťka, čo by mal auto a na povel by ju kade tade vyvážal vždy, keď jej to vyhovuje... porobil by všeličo doma, ale ono to tak nefunguje. to neni moja neschopnosť, že nemám muža, ktorý nič nerobí, len doma sedí, peniaze mu z neba padajú a s natankovanou plnou nádržou len čaká na povel, kedy mu mamička moja povie, aby ju odviezol tam a tam. Ja nemám auto, ani vodičský a ani nechcem. lebo by to viac išlo do peňazí ako keď si raz za mesiac nejaký taxík niekam zaplatí. Ja som na nervy z toho. V živote som u psychiatra neplakala, len teraz na poslednej kontrole. Kto vie, čo si do kartotéky zapísal aj ten, ale to je mi jedno. Zapredať svojprávnosť vlastnej dcéry za svoje pohodlie? Vybaviť vlastnej dcére, ktorá sa tak, či tak na šibnutú len hrala a na psychu chodila ako simulantka, ešte aj simulantský invalidný dôchodok? A kto si to simulantstvo moje pôjde potom do väzenia odsedieť? Mamička moja za mňa? Už ma raz za to potrestali 4000 €urovou pokutou. Ledva som to splatila. Ďalšie sračky si ozaj neprosím.
