Oklamany a sklamany rodinou?!

kimmi... oporu možeš nájsť aj v "cudzích" ludoch...
ale v prvom rade ju treba hladat v sebe....
človek si ma v prvom rade sám vedieť poradiť,. robiť niečo so sebou, nerevať do vankuša...
mna stale napadne tá hláška ze:
"nehovor ludom o svojich problemoch, lebo väčšinu to nezaujíma a tí druhí sú radi že tie problemy máš.."
...asi tak...
pokial rodicia nestoja pri svojom decku, ked to ich decko potrebuje..
v dospleosti si to decko" už dokáže bez problemov poradiť aj bez nich... a nepotrebuje ich k životu....asi tak...

"Veď čo už má človek v živote ked ani svojich rodičov nemá rád. Prečo má žiť? O čom je tento život len o prázdnom konzume?"

Môže mať rád napr. starých rodičov (ak mal s nimi lepší vzťah ako s vlastnými rodičmi), môže mať rád milujúceho partnera (ak má ten človek šťastie a niekoho takého má), môže mať rád svoje vlastné deti (ak nejaké má), môže mať rád zvieratá... ja keď mi je niekedy mizerne a cítim sa úplne nepotrebná a myslím si, že mi nikto nemá rád (aj keď to nie je pravda, lebo minimálne môj dedo ma rád má, ale vlastne aj ostatní starí rodičia, a snáď aj moji rodičia svojim zvláštnym spôsobom) a raz som dokonca mala už aj pocity zúfalstva, tak som si spomenula že napr. koľko je ľuďmi týraných zvierat, ktoré celý život prežijú - alebo skôr pretrpia - a že minimálne tie by boli radi vďačné, keby niekto za ne orodoval alebo sa o ne staral, takže človek sa nemusí cítiť zbytočný aj keď sa mu (možno aj mylne) zdá že nikomu na ňom nezáleží..

No a len všeobecná poznámka k rodičom: niektorí rodičia, ak sa ku svojim deťom celý ich život správali tak, že namiesto prejavenia opory, pochopenia a porozumenia ich týrali, bili, zosmiešňovali alebo dokonca napr. aj sexuálne zneužívali (nie môj prípad, len to hovorím ilustračne)... tak sa potom nemôžeš čudovať že na takých "rodičov" tie deti potom keď už sú dospelé zanevrú.... ako sa ľudovo hovorí "ako sa do hory volá tak sa z hory ozýva"....No a od rodičov to môže o to viac bolieť že práve tí by mali byť pre svoje deti oporou a nie naopak...

Tu nejde o vianoce ale sa pokúsiť si nájsť aspoň trošku cestu k sebe. Rodičov si nevyberáme, ale sú to predsa len rodičia. Aj ked boli hrozní nesúďme ich. Ktovie aký ťažký život mali oni. Od radosti by peklo doma nerobili. Boli zrejme frustrovaní zo života a žili ako vedeli. Ak by boli šťastní tak by sa nechovali tak ako sa zachovali.
Sami mali zrejme ťažký život a na deti si nenašli čas, len ich naháňali, vyhrážali sa im ale to iba preto aby ich deti sa učili a mali ľahší život. Neuvedomujúc si že dieťa potrebuje opak. Porozumenie, komunikáciu a lásku. Samým sa im zrejme jej nedostalo tak ju nevedeli ani dať. Veď čo už má človek v živote ked ani svojich rodičov nemá rád. Prečo má žiť? O čom je tento život len o prázdnom konzume?

XX1 .. a čo že teraz idu nejaké poondiate vianoce..???
364 dní v roku sa k sebe, k nemu , k nej,... chovajú ako zvery! oprava ako monštrá!!! a 1 deň v roku budu predstierať ako sa maju všetci radi??!! A usmievať sa na seba za kvázi štedrovečerným stolom ako postihnutí..??? Toto ja teda neuznavam...
Ja nevyhladavam kontakty s "rodinou" nakolko sa tam kazdy s každym háda, každy každeho ohovára, vymýšla si konšpiračné teorie... atd...
a odvtedy mám pokoj!
čiže jedine riešenie je uplne prerusit s tymi ludmi kontakt...
mne osobne ked som bola v sračkách, potrebovala som pomocť či už fyzicku alebo psychicku,.. pomohli mi "cudzí" -kamoši...
ked som urobila v euforii chybu! a zverila som sa so svojim uspechom , plánom " rodine " bola som za debila, a z neba v ktorom som lietala ma ten dotyčny zhodil do sameho pekla, lebo miesto "super teším sa s tebou, držím ti palce nech ti to vyjde..."
som počula len urážky, podcenovanie, ponižovanie že som debilna, ni som normálna a čo si myslím o sebe...
preto!
som skončila ! a čím menej o mne a o vás tí ludia budu vedieť tým lepsie....

ak smieme vediet co sa stalo ze ta rodina tak velmi sklamala?

Ahoj jatt. Ja som jedináčik a poviem ti, že celý život tým trpím. Myslím si, že veľká rodina má svoje výhody. Dnes už viem, že nie všetky súrodenecké a rodinné vzťahy sú ideálne, ale aj tak by som chcela mať súrodencov. Skús poslúchnuť XX1, ty tú šancu máš. Ja nie. Škoda pre mňa, šanca pre teba. ...a krásne Vianoce!

Neviem v čom ťa oklamali a sklamali, ale skúsil by som sa na tvojom mieste s nimi ešte porozprávať, hlavne bez emocii na rovinu. Byť oklamaný a sklamaný vlastnou rodinou musí byť strašné a zle sa ti musí žiť. Ak bola chyba v nich tak im to skús odpustiť, lebo pokiaľ neodpustíš tak sa ti neuľaví. Aspoň teraz prichádzajú vianoce skús sa s nimi ešte porozprávať čo a prečo.

Mne mojí príbuzní už od počnúc 13. rokom života - kedy sa mi začalo vzhľadom na vtedajší vek nadpriemerne dariť - priamo i nepriamo "klásť prekážky do cesty". Ako sa stupňovali moje úspechy, tak začali gradovať aj negatívne postoje voči mojej osobe. Tie pretrvávali aj po mojej zmene trvalého bydliska, až dňa 25.11.2016 došlo k veľkému prelomu. Nie, nedošlo k zmiereniu. Nie, členovia mojej rodiny sa nezbavili negatívnych postojov voči mojej osobe. Nie, nie a ešte ráz, nie! V spomenútom dni v predpoludní som uhasil akékoľvek nádeje na zlepšenie vzťahov medzi mnou a ostatnými členmi "rodiny" a síce, natrvalo som s nimi prerušil kontakt.

Zbytočne sa svojími emócionálnymi výlevmi snažili získať si moju priazeň. Zbytočne sa pokúsili o zjednotenie nápravy v mnou spomenutej veci. Nie, nie a ešte ráz, nie !

To je ťažko povedať, že ako sa máš zachovať. Ide o to, či ťa oklamali a sklamali vo vážnej veci alebo to bola nejaká banalita. Mňa, keď niekto raz sklame, ale že poriadne, tak s ním už nikdy neprehovorím a koniec. Dokážem odpúšťať, ale tiež nie som debil:-)

a ja som myslela ze to píše niekto -násť ročný...
tak ked je clovek dospely a zije vo vlastnom tak nemusi nič riesit s tzv "rodinou"