Oklamany a sklamany rodinou?!

Neviem, bola tu téma o vodičákoch a tak dále. Ja som k nej chcel povedať len toľko, že si tiež neviem predstaviť 500 eur, lekára a k tomu ešte kužele navyše a to všetko súčasne. Nič, idem si dať tretiu večeru, ale ten prefíkaný drak tú chladničku stále stráži, nie že by som sa nejako bál, to nie, ale nechce sa mi zakaždým riešiť popáleniny prvého a druhého stupňa, keď si napriek jeho zákazu chcem niečo vybrať z chladničky. A ešte navyše, aby mi jeho malý syn vysvetľoval po nociach to, že on sa chce stať požiarnikom.

niekedy nic ine nepomoze len sa s tym proste zmeirit

Dalmatínec máš pravdu -

v istych veciach sklamala ale nebudem z toho robit vedu pretoze sa to stava

v mnohých rodinách sa to stáva

Najlepšie je bývať inde a chodiť k rodičom občas na návštevu. Bývať s nimi je zle (pre teba na tvoju psychiku), ale úplne zanevrieť na nich by bolo tiež zle (pre nich, lebo by ich trápilo, že k nim vôbec nechodíš). Najlepšie je nájsť tú zlatú strednú cestu.

Myslím že sa nájde veľa takých ľudí ktorým vlastna rodina nejakým spôsobom ubližila, ale vždy keď sa chce tak sa dá všetko napraviť, treba len chcieť:-)

Jednou zo zivotných úloh človeka je vyrovnať sa so svojimi rodičmi, odpustiť im a mať ich rád aj napriek tomu, čo sa dialo alebo nedialo. A čím skôr človek začne, tým lepšie. To neznamená vyslovene vídať sa a už vôbec nie pretvarovať sa. Treba to urobiť kvôli sebe, inak sa nikdy nenaučíme mať sami seba radi - keďže pochádzame zo svojich rodičov. Keď na to príde, že sa s nimi ćlovek zmieri (druhá strana nemusí), príde k obrovskému uvoľneniu a pocitu slobody. Viem, o čom hovorím. Je to fakt dôležité.

V rodine sú vždy komplikovanejšie vzťahy ako medzi cudzími. Lebo kamarátov si vyberáš, ale rodinu si nevyberáš.

Normálne najlepšie urobíš, keď dosiahneš pravidelný príjem (dúfam, že máš) vezmeš hypotéku a kúpiš aspoň garsónku a si sama a máš pokoj. Ja teraz dávam okolo 500 € mesačne na dlhy (ešte rok a potom už len 200) a viem, musím odísť do Rakúska, lebo ináč to nesplatím. A mama mi povedala, že mi pomôže so splácaním dlhov, keď zostanem do konca života bývať s nimi a nájdem si robotu na Slovensku. Mňa skoro natiahlo. Na Slovensku za tri stovky? ALe potom tie reči, čo by som musela počúvať od rodičov, aká som neschopná, že som si to nevedela splatiť sama a ešte aj od sestier raz ohľadom dedičstva... To si neprosím. Aby ma za neschopnú vyhlasovali po celej rodine. Už aj teraz ma vyhlasujú. Normálne k nám chodia na návštevu sesternice a bratranci a dávajú mi rady, kde, do akých slovenských fabrík teraz berú, ako keby mňa to zaujímalo a ako keby boli všetci povinní hľadať mi robotu na Slovensku, ja mám dosť. Ja som celý život tvrdo drela, nikdy som si nič neužila, ale smola sa mi lepila na päty vo finančnej oblasti a musím to zvládnuť, ale určite to nechem za cenu toho, že budem 8 hodín drieť na Slovensku za tri stovky, lebo to by som bola už sama pred sebou za blbú. Akože na jednej strane ja by som sa nehanbila aj ulice zametať v rámci verejnoprospešných prác, o to nejde - a robiť to pár mesiacov, nech im zavriem hubu a nech sa tešia, že ma majú aspoň tých pár mesiacov doma - áno, nehanbila by som sa a nerobilo by mi to absolútne žiaden problém, keby som nemala dlhy. Ale nie takto. Lebo nepotrebujem, aby mi niekto pomáhal splácať dlhy, ale za cenu toho, že ma bude za neschopnú vyhlasovať po celej rodine a podceňovať a odtrhne ma od peňazí úplne a budem to mať každý deň na tanieri, že keby mi oni dlhy nesplácali, kde by som bola? Lebo jedna vec je byť neschopná a lenivá pracovať a druhá vec je mať vo finančnej oblasti smolu a namiesto poľutovania dostať posmešné a opovrhovačné reči. Od toho lepšie by mi bolo nájsť si stálu prácu v Rakúsku a niečo im posielať. Nepotrebujem byť najbližších 10 rokov bez peňazí, s rodičmi a aby mi u nich kleslo sebavedomie na bod mrazu. Alebo pod bod mrazu.