Zvláštne pocity a vnímanie

Príspevok v téme: Zvláštne pocity a vnímanie
obycajnik

Čaute, to, o čom tu idem písať som spozoroval už dávnejšie no nejako ma to netrápilo veľmi. Teraz si však uvedomujem, že som trochu iný ako ostatní muži a začínam hľadať príčinu. Podotýkam, že ma priťahujú ženy a všetko ohľadom tohto si myslím, že je v poriadku :)

Všímam si ale na sebe akúsi formu zženštelosti alebo ako to nazvať. Keď som napríklad v blízkosti nejakého kamaráta a pozeráme napríklad film, teda pri činnostiach kde sa priamo nerozprávame ale sústredíme pozornosť na niečo iné, tak občas sa pristihnem ako o ňom rozmýšľam ako keby som bol žena. Napríklad si dokážem uvedomiť, že je skutočný muž, viem, prečo si to myslím, viem povedať kvôli akým vlastnostiam si to myslím a tak. Viem, aké vlastnosti by na ňom ocenili ženy. A ja sa pri ňom cítim tak trochu žensky. Často sa mi stáva, že ak je niekto dominantný a rázny atď, tak akoby som sa ho bál alebo čo. Že nie som ten, čo dokáže chrániť ale ten, čo sa bojí a potrebuje ochranu. Mnohokrát som na tom fyzicky podobne ako on, no ono to nemá s fyzickou silou nič spoločné, ide to z vnútra. Znie to šialene, je možné, že u mňa viac prevláda citová zložka a možno je to kvôli tomu, že v detstve sa mi venovala hlavne mama a skákala okolo mňa. Nemal som veľmi chlapskú ruku nad sebou a keď aj, tak nie v takej miere, ktorú by som považoval za dostatočnú. Teraz sa mi často stáva, že neviem ako mám riešiť konflikty s chlapmi, povedal by som, že som skvelý objekt na šikanu. Neviem jednať tak, aby som dal dotyčnému najavo aby prestal a zároveň sa s ním nepohneval. Jednoducho tak, ako to väčšina mojich rovesníkov robí, že dá mu to najavo (skríkne, fyzický kontakt) tak, že ten druhý vie, že to myslí povedzme ''priateľsky'' ale aj tak prestane, pretože si uvedomí jeho silnú osobnosť. Ja konflikty takto veľmi neviem riešiť, väčšinou to riešim tak, že som viacej pasívny a veľmi sa nebránim, pretože sa bojím, že dotyčný to myslí zo srandy a keby som začal konať vážne, tak by som si len narobil nepriateľov. Veľakrát sa mi stalo, že niekto mi urobil len nejakú banalitu pred ostatnými, napríklad schoval niečo (v podstate taký menší nádych šikany) a ja som mal v sebe také nervy, že by som ho tam surovo dobil. A keďže nechcem takéto niečo urobiť, tak neurobím nič. Myslím si, že toto vo mne rozvíja pasívnu agresiu, teda že nepoviem narovinu, že mi to vadí (alebo to nedám najavo dostatočne pretože sa bojím) ale vo vnútri ma ide roztrhať. Aj s týmto sa viac stretávam u žien ako u mužov.

Ešte raz podotýkam, že nie som gay ani nič, hoci niekto by to možno o mne povedal.

Chcel by som od vás poradiť, čo mám robiť, kde mám ísť, pretože mi už dochádzajú psychické sily. Ďakujem

obycajnik

Cliattsi: Prečítal som si o tom niečo a dosť vecí ma vystihuje. No a to mám akože teraz len tak prijať? Mám chuť s tým začať bojovať. Ako si na tom ty? Povedz mi niečo o sebe.

kafe: ďakujem za info, myslel som, že sa o tom automaticky dozvie obvoďák atď. Myslím, že mi už trochu upadol ten predsudok :)

Filip TT: Nejako som to čakal, že box nebude to pravé orechové :D

Filip TT

Box sa mi nezda... kolektívny šport je lepší, lebo tam si ten postoj k súperom odpozeráš od druhých, tam si priamo v tej atmosfére, ktorú vytvára tím, máš podporu a povzbudenie od ostatných ... pri individuálnom športe si na všetko sám. Okrem toho pri boxe robis to, comu sa vlastne chces vyhnut - chut niekoho bit, ked je proti tebe.

kafe

za psychoterapeuta si platíš, takže nikde v zdr. posťovni neni evidencia o tom, kde si bol. Či píše nejakú správu, to síce neviem (myslím si že nie), ale čokoľvek čo by napísal, tak dá tebe do ruky, neposiela to druhému lekárovi a čo už ty spravíš s tou správou je len a len na tebe. Kľudne ju môžeš roztrhať (rovnako ako správu od kožnej, kde si sa liečil s kvapavkou) a druhý doktor sa toto nemá odkiaľ dozvedieť, pokiaľ mu tú správu nedonesieš (popravde, mám pocit, že infekčné choroby sa niekde hlásia, tak tá kvapavka by ti asi neprešla. ale ty infekčný nie si, takže ťa hlásiť nemajú prečo:).
Jasné, že psychoterapeut si musí robiť nejaké poznámky o tebe a tvojom prípade, aby vedel kde pokračovať, čo už s tebou robil, čo ti pomohlo a čo nie... a netočil sa v kruhu.

Pozri, za telefonát nič nedáš. Zavolaj si nejakému, spýtaj sa na tie záznamy, ako funguje diskrétnosť a uvidíš. Takýto ľudia sú viazaný mlčanlivosťou ako hocijaký iný lekár a ľudia by k ním nechodili, keby sa problémy zo záznamov dostávali von. A to majú ďaleko delikátnejšie problémy, než je ten tvoj.
Keď sa ti to podarí nejak zmáknuť aj samému, fajn. Ak nie, vieš čo ešte môžeš skúsiť.

Cliattsi

Ahoj obycajnik, v tvojom pripade ide o to, ze patris medzi "vysoko citlive osoby". Pozri si to na interneete. Si hanblivejsi, pasivnejsi a citlivejsi. Smr na tom obaja skoro rovnako :-). Ahoj

obycajnik

Filip TT: Myslím, že máš v tomto pravdu, momentálne sa venujem skôr individuálnym športom a nie som teda veľmi v kontakte s inými ľuďmi. Nemám ''súperov''. Akurát, že neviem, aký by som si vybral. Napadol mi box, lenže ten nie je kolektívny ale zase na druhej strane tiež tam mám súpera s ktorým si na konci podám ruku. Bolo by to vhodné?

liiii: Môj stisk je už teraz silnejší ako bol predtým, pretože som si začal podávať ruky s ľuďmi, ktorí by mi inak zlomili kosti :D Neviem či to tak je aj u iných, ale ja keď vidím silného človeka, tak mu podám ruku silnejšie ako keď vidím niekoho v obtiahnutých rifliach a s ofinkou. Cítim sa blbo keď niekomu (ten 2. prípad) lámem potom kosti. A so svojou orientáciou to mám vyjasnené. Nie som gay. Priťahujú ma ženy :)

kafe: Ja by som za tým psychoterapeutom možno aj išiel, úprimne, rád by som sa porozprával s človekom, ktorý tomu rozumie. Lenže sa obávam toho, že to už budem mať vedené v zdravotnej karte alebo ako sa to volá a včade sa to bude ťahať so mnou. Neviem ako to funguje. Nechcem mať nejaké diagnózy, lekárske správy a neviem čo ešte, hlavne ak je to nejaká vec, ktorú by som zmákol aj sám ;) Čiže predsudok mám ''len'' voči týmto záznamom a zľahčil som to preto, pretože som si myslel, že to na psychoterapeuta nie je.

kafe

v úvodnom príspevku na konci píšeš: "Chcel by som od vás poradiť, čo mám robiť, KDE mám ísť, pretože mi už dochádzajú psychické sily." a zrazu nie si na tom až tak zle? Zľahčuješ? Či skôr odmietaš vidieť, že potrebuješ pomoc? Alebo máš predsudky voči psychoterapoutom? Neviem.

kafe

pozri, psychológ, psychoterapeut tu neni len pre ľudí, ktorí už idú zošalieť zo svojho života. Ale pre každého, kto si s niečim, čímkoľvek nevie dať rady, čo ho trápi a obmedzuje a znepríjemňuje život.
Veď skús sa s tým popasovať sám. Alebo sa na to vyser (ak sa to dá) a nerieš to. Ale už to, že ťa to frustruje (ano, len občas) a deprimuje znamená, že samo od seba sa to nestratí. Ty si s tým rady dať nevieš a takéto veci sa zvyknú zhoršovať časom. A pritom to naozaj môže byť prkotina, ktorú si mohol vyriešiť s odborníkom na dvoch sedeniach a venovať sa krajším veciam v živote.

Iiiii

A keď si podávate ruky, tak kto má silnejší stisk? Aj to veľa napovie o jeho orientácii. Dnes, keď nie si v skutočnosti gay, tak ťa prehlásia "dobrosrdeční" a "dobroprajní" ľudia aspoň za latentného gaya. Rozhodnutie žiť sám nie je v žiadnom prípade tolerované, resp. tolerované už nie je vôbec nič, tak asi s.ať na to:-)
Sexuálnu orientáciu možno zistiť so stopercentnou istotou tak, že trebárs mesiac nebudeš mať vôbec žiaden sex a potom to príde, tzv. mokrý sen. Ak sa v ňom objaví žena, tak si na ženy a keď sa objaví chlap, tak si gay.
Ja som si myslel, že po rozvode už budem mať po nociach pokoj, ale nie, opak je pravdou. Stále sa mi v tom sne objaví tá istá žena a celú noc s ňou mám sex. Ja už neviem do čerta, kedy ma už nechá na pokoji. Už to trvá minimálne polroka. Preto sa bojím zaspať, lebo zase príde. Nie je to ani žiadna známa žena, ani modelka, ani speváčka. Tie orgazmi sú ako výbuch sopky. Neviem, či ti to mám tiež popriať alebo nie. Ale skôr asi nie:-O

Filip TT

Mozno by ti pomohlo, keby si patril do nejakeho muzskeho sportoveho kolektivu. Napriklad futbalove muzstvo. Tam jednak mas spolubojovnikov s ktorymi si na jednej lodi, takze ta to uci spolupracovat a bojovat jeden za druheho a jednak mas superov, ktori ale nie su nepriatelia. To by ta mohlo ucit zaujat postoj voci inym muzom ktori su tvoji superi, ale nie su to tvoji nepriatelia.

Skoda ze si nechodil do skautu, to by bolo idealne podla mna na toto. Tam zazije taky mlady chalan vsetko. Aj sa uci hodnote discipliny, sebaovladania, prekonavania sa, aj ma "pokrvnych bratov", aj s inymi sutazi a hned je s nimi kamarat.
www.youtube.com

obycajnik

Neviem, či som na tom až tak, že by som potreboval psychoterapeuta. Fungujem vcelku normálne, len ma to občas frustruje a som z toho deprimovaný keď si uvedomím, že sa nesprávam ako chlap (v týchto vyššie spomenutých prípadoch). Športujem, cvičím, vybíjam energiu ale len to nestačí.