Ako sa spravat k clovekovi s depresiou

celebrita ale on chodi normalne do prace aj do dvoch, a skor trpi nespavostou ako spavostou

Človeka s depresiou treba nechať spať. Nechať ho spať celé dni a noci. A nevyrušovať.

Este by som sa vas chcela opytat, brali by ste to osobne, keby na vas "kaslal" clovek s depresiou?

Dakujem vam. Musim sa tym riadit, musim sa nejako obratit na inych ludi a jeho prestat kontaktovat uplne, nestoji to za to. Moireal, s nim mi bolo zatial najlepsie, neviem, ako to robil, ale snad nie je jediny na svete, s kym sa da porozpravat. Na tu babu neziarlim vobec, mne by stacilo, keby som s nim sem tam isla von. Ale on nechce uz takmer vobec. Tak nic s tym nespravim, kaslem nanho.
Dr Spok, diky moc.

treba brať takých ľudí inak

podla mna tomu cloveku najviac pomoze to ze budes snim v jednej miestnosti a nebudes ho stresovat otazkami a podobne...jednoducho si sadni uvolni sa alebo zacni nieco robit a dotycneho nechaj tak" vsimat si ho vsimaj ale necakaj od takeho cloveka nejake extra dlhe vety alebo tak ked bude chcet volaco povedat tak povie..len treba byt co najdhksie s nim .Ta pritomnost cloveka pomaha a velmi "vlastna skusenost" ked ma clovek depresiu citi sa sam velmi sam...staci len pritomnost niekoho a nechat ho sameho spontane co bude robit ajh ked bude len sediet stale na jednom mieste verte ze vasa pritomnost mu prospieva....

Moj nazor je ten, ze ak ho mas rada, musis ustupit. Ak ma naozaj tazku depresiu, mozes sa aj na hlavu postavit a nebude sa chovat ako ty chces. Daj mu slobodu. Chapem, ze je to tazke, lebo my ludia stale od druhych daco ocakavame, ale kazdy clovek ma slobodnu volu a ma pravo sa podla toho chovat. Povedz mu, ze ho mas rada a ujasni si aj sama city k nemu.Nieje mozne, ze ziarlis na tu, s ktorou je viac?
Tu si proste nerozkazes, ak ta to tak trapi, obmedz s nim kontakt a sustred sa na kamosov, s ktorymi ti je lepsie.

Dakujem za nazory, ste zlati, ze sa podelite o skusenosti. Ano, asi som uz otravna, ale co to je za kamaratstvo, vidiet sa par krat do roka, hoci byvame pri sebe. Tak to sa uz nemusime vobec. Tu debatu urcite zavrhne, ze jemu nic nie je. Ja zas netusim, ako to on preziva, ako sa ma. Ja si uz aj hovorim, ze ako mozem byt tak blba, naco ho kontaktujem, ked on nema zaujem.

Takto... môj už manžel mal depresiu cca 2 roky (teda o ktorej viem, ale podľa mňa ňou trpel dlhšie). Bolo to dosť zlé, fungovali sme, ako sa dalo, ale poviem ti, neraz som zvažovala, čo a ako ďalej a či vôbec niečo riešiť do budúcna, lebo všetky psychické choroby človeka proste ovplyvnia + vždy je tu šanca recidívy. No ale nejako sme to ustáli, samozrejme za cenu návštevy psychiatrie a brania AD.
Ty si mu len kamarátka, ak to dobre chápem, nie si s ním vo vzťahu, ale príde mi, že na neho moc tlačíš. Absolútne chápem, že človek s depresiou nechce ísť von... Zrejme je zaľúbený do tej druhej kočky a to ho možno ešte trošku drží nad vodou. Podľa mňa, jediné, čo môžeš urobiť, je dať si s ním nejaký úprimný rozhovor, že proste vidíš, že sa na ňom prejavujú nejaké príznaky a že si myslíš, že by mohlo ísť o depresiu.. a ideálne aj odporučiť nejakého psychológa. Niektorí ľudia si to ani nepriznajú, kým s tým nepríde niekto iný. Proste ponúkni mu pomoc, ukáž možnosti a že ho podržíš. Potom je už len na ňom, ako sa ďalej rozhodne. Ak nechce, neprinútiš ho...

To je veľmi individuálne. Ja som mal depresiu asi 5 rokov a nevedel som komunikovať s druhými. Musel som sa im javiť pravdepodobne tak, ako tvoj priateľ. Ale chodil som do jedného kresťanského spoločenstva, tam som síce len mlčal ale vnímal som ako sa oni medzi sebou bavia, ako to tam žije a to ma nabíjalo životom a vyťahovalo z tých mrákot. Tiež tam bolo jedno energické dievča, ktoré som ľúbil a to bolo na tom to najlepšie. :)