Ľudia,ahojte.
Obraciam sa na vás,ľudí,ktorí ma osobne nepoznáte,nemali by ste zistiť o koho ide. Minimálne dúfam. Mám psychické problémy,na to,že mám 13,celkom veľké. Minimálne 2 krát do mesiaca upadám do hlbokých depresií,nenormálneho pocitu sklamania,prázdnoty a zúfalstva. Ale od začiatku.
Ako 10-ročná sa u mňa začali prejavovať problémy. Rodičia mi neverili,keďže ako malá som dosť klamala. Prečo? Sama vám neviem povedať. Doteraz si sama sebe do hlavy tlačím,že preto,lebo som sa bála názoru iných. Reakcie okolia na niečo,čo som spravila zle. Vďaka tomu som strácala dôveru ako rodičov,tak postupne celej mojej rodiny. Či to bola babka,či ujo... No aspoň tá babka si ma zastala. Rodičia mi však neveria doteraz,vlastná matka mnou doslova opovrhuje. Je pravda,nemala to ľahké,maminu stratila už v deviatke. No ja za to nemôžem. Dedko bol na ňu prísny a z nej sa také monštrum stáva tiež. Ale naspäť k môjmu príbehu.
Tak ako už od mojich desiatich rokov začali opovrhovať a neveriť mi,tak je to doteraz. Zvyknúť som si na to zvykla,no časom sa to stupňovalo. Môj život sa so mnou nemazná. V jedenástke som sa začala poškodzovať, neskôr som skúsila najhoršie... samovraždu. Tá mi nevyšla,rodičia so sestrou neboli doma a ja som sa o pól hodinu prebudila. smola. Ale s poškodzovaním som neprestala. Ba viac,ja som sa v ňom doslova podporovala a každý pripudnutý rez na ľavom zápestí bolo pre mňa vykúpenie. Bol to slastný pocit,keď ste uzatvorený kruh problémov mohli opustiť tak jednoducho. Keď vám obyčajný prameň krvi takto upokojil. Depresie narastali,keď nikto nebol doma plačom som sa zadúšala,kričala som a to doslova. Niekto prišiel domov? Hneď som bola naspäť milé a usmievavé dievčatko. Už v dvanástich však s dlhými rukávmi,čiernom oblečené a psycho životným štýlom. A hlavné: Som satanista. Neviem ako,ani kedy,no je to tak. Avšak teraz,keď sa snažím s rezaním prestať,nejde to. Mama si to všimla,hučala do mňa čo to je,no ja som len povedala: oškreté.
O samovražde vie jeden jediný človek,môj naj kamarát,o rezaní vedia v triede. Plus som anorektička. Nespravila som to naschvál,vždy som bola chudá a nič som si nepotrebovala dokazovať. No krvné test sú na bode mrazu,jeden horší výsledok a šupnú ma na infúzie. Mama sa mi vyhráža kvôli jedlu psychiatriou. No ja? Ja si neviem pomôcť a rozprávať o tom nemôžem. som príliš uzatvorená. Aj teraz keď píšem tieto riadky som zo zúfalstva bez seba. Myslíte,že to zvládnem sama? Či treba pomoc? Ja som s rezaním chcela seknúť,no nejde to. Ani depky neustupujú. A preto,prosím o rozumné rady. Ďakujem predom.
Mám problém
Pribeh Radovana chlapca ktory sa rezal bohuzial uz nieje medzi nami
No co si budeme hovorit, zivot je naprd. Raz je to lepsie raz horise, kazdy robi co moze. Ale na rezanie sa ozaj vysher. Pri dlhodobom rezani ti skolabuje imunitny system a v poctate natom budes ako pri HIV.
To je všetko pekné a ďakujem.
No ja záujmy mám,v škole je to super,som študent osemročka. Kamarátov mám tiež skvelých,aj dievča,pritom som viacej na kamarátstva s chlapcami.
No tam som viac-menej normálna,aj keď mám tú moju zlú náladu. No viem to skryť. Keď som však sama a nemám sa na čo sústrediť,hneď mám na očiach všetky chyby a obrazy kedy je moja mama buď celá roztrasená od jedu a čo na mňa hučí,alebo keď vyčerpaná na mňa znechutene pozerá.
S rezaním sa snažím,no jeden väčší prúser a je to v kýbli.
Jedlo? Och áno,už dneska mám za sebou dve prednášky o mojej údajnej anorexii,no ja keď som hladná sa najem. Málo ale najem sa,no moje telo a hlava mi to proste blokujú
Ahoj, tvoji rodičia ťa určite ľúbia hoci si myslíš, že to tak nie je. Už len to, že na teba mama ,,nahučala'' znamená, že jej na tebe záleží a má ťa rada. Prečo sa ti zdá, že tebou opovrhujú a neveria ti? Kľudne napíš, v ktorých situáciach to tak cítiš :) Vedz, že si hodná objatia, lásky, toho aby ťa ľudia mali radi. Začni sa mať rada aj ty sama. Neboj sa obliecť si niečo svetlé, pestré, usmiať sa len tak, nájsť si nových kamarátov, tešiť sa z maličkostí. To s tým rezaním a satanizmom - sú to veci, ktoré ťa odvádzajú od skutočnej lásky k sebe a ostatným ľudom. A ty potrebuješ opak. Potrebuješ nájsť túto lásku :) Odstráň tmavé mraky a vpusť do svojho života svetlo. To, že si štíhla, vôbec nevadí, jedz toľko koľko si tvoje telo pýta, nehladuj a ani sa neprejedaj. Začni sa venovať niečomu, čo ťa baví, niečomu pri čom sa cítiš svoja, neviem čo to je ale určite taká vec existuje. Zober kamarátku a choďte spolu na prechádzku, na korčule atď. Rozprávaj sa s rodičmi, povedz im ako sa cítiš. Všetko bude dobre, verím ti, dokážeš to :)
Ahoj, je to dost smutne ze riesis taketo problemy uz v takom mladom veku, sam mavam depky niekedy dost silne a to raz taky stary ako ty u mna je to skor o existencialnych veciac praca zazemie... a to uvazovanie o samovrazde bolo aj u mna sice to bolo hodne davno po ukonceni zakladnej skoly, ale preslo to musis so sebou bojovat v kazdom pripade sa nevzdavat pises ze si satanista je to podla teba OK? chces v tom pokracoavt bavi ta to? aj to sebepozkodyovanie myslis ze tym nieco riesis? Musis sa zamysliet kam chces smerovat. v praci mam presne takuto kolegynu ktore sedi na tvoj opis vychudnute dievca vkuse chodi len v ciernom nohavice cierne tricka cierne este aj nechty a vlasy cierne ciga v hube x krat za den, pocuva satanisticke kapely sebavedomie v pcku co z takej baby keby bola len kus milsia nefajcila by to kolko trosku sa pekne oblieklla a nepocuval jebnutu hudbu hned je o nu zaujem ale takto presne svojim jednanim od seba odhana ludi. neviem ci to neni aj tvoj pripad.
Ahoj, ja sama mám 13, dúfam, že ti pomôžem. Ja som v živote mala pár ťažkých skúšok, ale zlé veci sa stali iným ľuďom a ja som to iba ťažko znášala, ale sama som sa z toho dala dokopy. Je veľmi dobré, že si si to uvedomila. A veľmi som za teba rada, že si sa to rozhodla riešiť. Musíš si uvedomiť, že s tým dokážeš prestať ty sama a nie že to je tak, akoby ťa niekto ovládal a nedovoľoval ti prestať sa poškodzovať, alebo robiť to čí ono. Je to len v tebe. Ako píšeš, tak vidím, že si veľmi múdre dievča, ale nejako sa ti toho nakopilo a nezvládla si to. Uvedom si, že ty môžeš robiť všetko čo chceš ty, môžeš byť zdravé šťastné dievča, len ak to chceš ty. Rozmýšľaj. Život môže byť taký krásny. Pozrieš sa vonku, niekto musí byť na ulici, ale prežíva zo dňa na deň. Ty máš našťastie kde bývať.
Podľa mňa sa mýliš v tom, že ti neveria kvôli tomu, že si v mladosti klamala. Podľa mňa nechcú veriť tomu, že niečo vo výchove pokazili a tým ťa zničili. Presvedčujú samých seba, že je všetko v poriadku a robíš si dobrý deň. Ale ja vidím, že to tak nie je. Uvedom si, že všetko môže byť skvelé. Začni to riešiť. Vidím, že ti treba pomôcť, škoda, že ja ti osobne pomôcť nemôžem. Ale choď aj za babkou, keď je tá lepšia strana rodiny a všetko je povedz. Možno začne hysterčiť(pomaly a zreteľne a dávaj bacha aby nedostala infarkt), ale mohla by ti pomôcť presvedčiť rodinu aby ti uverili a začali to náležite riešiť. Mala by si ísť za psychológom a človekom ktorý ti poradí ohľadom anorexie.
Ani nevieš ako ti držím prsty, aby sa ti všetko podarilo, aby si bola šťastná!
Ja som poznala jedno dievča, Barbi sa volá. Mala podobné problémy a na nešťastie neviem ako sa má teraz, lebo sa nám pretrhli kontakty. Ale odbočujem.
Uvidíš, ak sa posnažíš, tak sa všetko dá do poriadku. Nie je tvoja chyba, že ti neverí rodina. Ty si neurobila nič zlé, ale nakopilo sa toho na tebe priveľa a nezvládla si to.
Začni to prosím riešiť. Viem, že to dokážeš, budem v to veriť. Veľmi ti držím palce, Kľudne tu píš.
Ty to dokážeš, viem to!
