Radosť zo života

Sue prežívam niečo podobné. Máš pocit prázdndho vnútra? Nič ťa nenapĺňa, neteší, neuspokojí. Kedysi si mala dobrý pocit z kina, výletu, párty, lyžovačky a zrazu je to preč? Nejde o žiadnu depku, tešenie z maličkostí len sme asi vyhoreli.

Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.

Nemyslím že to sa dá nejako naučiť, ako mať radosť zo života. Len proste nádych výdych a neanalyzuj zbytočne kraviny. Takže kľudne sa všetko dá vyriešiť

Pozname. Snad ta nieco nakopne, dobry film, kniha, priroda.
Co je to OH v napojoch?

ahoj , presla som si tiez niecim takym ,3 mesiace depka ,smutok ,nechut nic robit . zacala som jest vitaminy ,banany . a momentalne sa mi to same od seba upravidlo ,znova sa tesim .. len dam jednu radu " tu si vravim.... v hlave ziju dva vlci ,a vyhrava ten ktoreho zivis :) ak buudes stale mysliet na to ,ze ta nic netesi ,tak to len zivis v sebe .. musis sa snazit ,sa tesit ,,aj ja som to tak robila ..a pozviechala som sa....

:) a ja som v 35 zistila, že keď neviem zaspať, tak občas nejaká tá ciga a chľast nie sú zrovna to najhoršie riešenie :) minimálne mi to umožnilo pochopiť, prečo ľudia fajčia a pijú, ale hlavne NEODSUDZOVAŤ! na rozdiel od našich

Keď ti mám pravdu povedať, tak ani ja sa necítim šťastne a ani nadšene, keď musím denno denne riešiť problémy ľudí okolo seba. Neviem ako tam u vás, ale u nás je to fucked na prd.
Mňa drží pri živote už len hudba s trochou OH v nápojoch, inak by mi asi fakt už je.lo na kompletku:-)

To je asi depka, prejde sama od seba. Skús hľadať inde to, čo si v nedávnej minulosti niekde stratil. Alebo vstaň a choď aj cez mŕtvoly a vráť sa tam, kde si bol najšťastnejší. Možno, že si od rodičov dostal najhoršiu výchovu s najlepším úmyslom a potom nevieš, ako sa máš chovať a nič sa ti nedarí. Treba ti veľa rozmýšľať o živote. Každý chce od teba niečo iné. Niekto od teba niečo chce, ty to preňho urobíš a on ťa potom za to vysmeje.
...spolužiačka do teba nonstop hustí, aby si ukradol výkresy, ceruzky a gumy zo skrine. Zbila by ťa, keby si to neurobil a ty môžeš 1000x jak obohratá platňa opakovať, že kradnúť sa nesmie. A on povie: ukradnem ja a aj ty, nikomu nič nepovieme. Ukradneš, ináč by si v škole musel aj nocovať. Na druhý deň tá istá spolužiačka povie, že nemal si kradnúť a bezpodmienečne musíš vrátiť, čo si ukradol. Čo? Výkres, ktorý je už dávno počarbaný a postrihaný? A bude sa ťa vypytovať, či si už vrátil a píliť ti s tým uši aj o 20 rokov.
Niekto ti nasilu strká darček, ktorý sa ti nepáči a ty ho nechceš. 1000x mu jasne zopakuješ, že aj keď to bolo drahé, ty to nechceš, tebe sa to nepáči a nech že to vyhodíš. A on si hustí svoje. O 20 rokov sa ťa spýta, čo si s tou vecou urobil a bla, bla... div, že si ju nevypýta späť, hoci ti ju nasilu strkal.
Vlastná sestra ťa presviedča, aby si dal jfotku jej decka na FB a tebe je trápne pýšiť sa cudzím perím. Nechceš ho tam dať, aby to nepopreklínal všelikto závistlivý a zloprajný, lebo decko je síce pekné a zlaté, ale nie tvoje a nepotrebuješ, aby ťa dali trestne stíhať, že dávaš na svoj FB fotku niekoho, kto sa ešte sám proti tomu ako maličký nevie brániť a sám sa vyjadriť, či súhlasí, alebo nie, aby si ho tam dal. A ona hustí do teba, že musíš ho a musíš tam dať. Akonáhle jej vyhovieš, povysmieva ťa a šikanuje, že prečo si to tam dával, lebo si jej vyhovel. Cudzí sa k tebe správajú lepšie jak vlastná rodina. Najviac ti ubližujú tí, ktorých si mal najradšej a nenávidia ťa, intrigujú a klamú, vyvyšujú sa. Dať sa zavrieť niekam do väzenia alebo do kláštora by bolo pre teba vykúpením.
ALe paradox: keď si želajú, aby si zdochol, prečo nezdochneš? Život si vziať nechceš, tak sa odhlás z FB a nech si ubližujú navzájom "tí bohatí a šťastní", ktorí sa majú čím chváliť, keď ty sa nemáš čím.
Zažil si niekde niečo lepšie? Vstaneš, oprášiš sa a vrátiš sa tam, kde ti bolo najlepšie, pomôžeš tým, ktorí pomohli aj tebe. A nie ublížili tváriac sa, že pomáhajú. Ale skutočne pomohli. Doslova si z teba niekto robí somára. Zabil by ťa, keby si mu nevyhovel a potom ťa povysmieva, že si mu vyhovel. Človek je potom z toho tak zblbnutý, že ani sám nevie, čo je správne a čo nie.

To je len sposob myslenia.. Skus si viac vsimat aj drobne veci malickosti a byt vdacna za tie uplne drobnosti ktore si bereme ako samozrejmost.. Alebo cosi take som pocula :D a mozno to pomoze :D alebo najdi cloveka ktory ti ukaze krasy sveta... Mmm

Myslim si, ze to nie je len jesenou. Jednoducho sa necítim byt šťastná, nech robím čokoľvek, nech som s kýmkoľvek a kdekoľvek... Proste nic!