Ahojte. Potrebovala by som poradiť.
Navštevujem gymnázium a nemám žiadnych kamarátov doslova žiadnych! Celý deň som proste sama. Skušala som sa už aj prihovoriť ale vždy ma ignorovali a správali sa akoby som tam vôbec nebola( nie je to moc príjemne) v škole sa mi absolutne nedarí cítim sa ako veľmi nepotrebný a hlúpy človek. Mam hrozne male sebavedomie a v ničom si neverím. Prospech nemam najlepši nemam chuť na učenie a aj , keď áno nedokážem to zase to všetko pokazím ako vždy. S rodičmi hmm som jedinačik a vzťah medzi sebou nejaky nemame. Samozrejme môžem byť rada , že mam čo jesť a kde bývať. Ale narážam na " vzťah" nerozprávame sa moc spolu. V podstate každy si robí to svoje. Jedine čo urobia je vynadanie ake mam znamky ( ja to chapem( ale nikdy so mnou nerozoberali túto temu hlbšie...
Nemám kamaratov, naozaj absolutne žiadnych.
Zadržiavam v sebe emócie , ale stále mam obrovskú chuť plakať. Mám obrovské problémy v noci zaspať a , keď sa mi to podarí tak sa zobudim v strede noci a plačem. Stále plačme. Som troska?
Hmm viem , že ma väčšina odsúdi ale vpohode
Sebapoškodzujem sa teda ( robila som to ) a začala som znova. Myslim , že to bude tym ako sa veľmi nenávidim všetko pokazim som hlúpe dievča , ktoré je už škarede tak či tak. Proste citim v sebe prázdno smútok viem, že si asi prechadzam nejakym obdobim. Ale niekedy si davam otazku komu by som chýbala keby sa mi niečo stalo? Okrem mojich rodičov nikomu....
Citim sa ako otravny človek, ktorý svojou pritomnostou " zavadza druhym"
Proste mam depresiu a neviem čo mam spraviť nič ma nebavi a citim sa veľmi bezcenna......
Ospravedlnujem sa za gramatické chyby :)))
