ako môžu byť muži tak bezcitný??

Treba najprv zvazit komu vlastne roztahujem nohy a nie pozerat len na vonkajsi vzhlad muza, jeho majetok alebo nieco ine co ta na nom pritahuje (netvrdim ze si zlatokopka) keby ze ho poznas lepsie urcite by si na to prisla ze ma aj negativne vnastnosti alebo odpor k detom a pod inac zeny su od prirody aj tak horsie maju viac sklony intrigovat vyuzivat muzov vo svoj prospech a bla bla poznam take ktore chodili s muzom lebo sa im pacil po fyz stranke ale mentalne to bolo obycajne hovado co im vlastne az tak nevadilo na to dosli az potom co im narastlo brucho.

Treba najprv zvazit komu vlastne roztahujem nohy a nie pozerat len na vonkajsi vzhlad muza, jeho majetok alebo nieco ine co ta na nom pritahuje (netvrdim ze si zlatokopka) keby ze ho poznas lepsie urcite by si na to prisla ze ma aj negativne vnastnosti alebo odpor k detom a pod inac zeny su od prirody aj tak horsie maju viac sklony intrigovat vyuzivat muzov vo svoj prospech a bla bla poznam take ktore chodili s muzom lebo sa im pacil po fyz stranke ale mentalne to bolo obycajne hovado co im vlastne az tak nevadilo na to dosli az potom co im narastlo brucho.

muzi sa nestaraju o dieta a zeny idu zase na potrat aj ked je muz proti... podla mna za to moze hlavne nasa spolocnost kde sa v detom vtlka do hlavy bud ze si maju uzivat alebo nejaky prehnany humanizmus stylu radsej si dieta adoptujme sak dieta ako dieta. ja si neviem predstavit ze by som sa o svoje biologike dieta nezaujmal.

Deti by nemali vznikat nahodou, my homo sapiens mame aj nejaky rozum v hlave, na vyber mnoho antikoncepcnych metod tak si mozme vybrat. Keby si sa s nim o tom predtym rozpravala ci chce byt teraz otcom a ci si nejake dieta urobite nemusela si byt sklamana.

filip... niektorí ludia su citovy upiri a lepsie je sa im vyhnuť...
lebo na niekoho mozes byt aky chces milý ako som aj nizsie pisala je to potom použite proti tomu cloveku a je stale za debila... a ja som rozhodne taka osobnost, že sa nikomu do ri*t*i nepchám.. su ludia ktorí ma maju radi a radsej som s nimi ako ist k tej "rodine" lebo ja ich absolutne nezaujimam,.. ze by mi zavolali ze by prisli za mnou? maju 2 autá! nie, nepridu.... ja musim dochádzať , cestovať hodinu... aj to len preto že tam mam psika to je jediny dovod prečo tam chodím... su to uz pre mna uplne cudzi ludia... je toho dost co mi narobili o narodenia... nie je o čom... matka je psychicky narušena, konečne na liecbe az ked som sa odstahovala... do vtedy som ju musela trpiet ja od narodenia co si na mne vybijala nervy..... teraz sa nadroguje 20 tbl antidepresivami... a spi dobre nie 24 hodin denne... a nevie o svete,.. tam nie je o čom...

Predsa platí na syna výživné, pre neho to tiež nebude málo. Muži sú odlišní od žien, nemajú materinský pud, nemajú potreby obskakovať a behať deťom za zadkom. Je veľkou chybou žien, že si vyberajú zle, potom to takto nešťastne končí ... a nájde sa druhá a aj tej spraví dieťa a aj tretia v poradí sa nájde s ktorou splodí dieťa a ďalej bude viesť svoj plytký život. Musíte pri výbere pozerať aj na iné a dôležitejšie znaky ako sebavedomie, frajerstvo, pózerstvo atď.

Nekvalitné ženy si vyberajú nekvalitných mužov a toto je potom výsledok, fňukajúce slobodné mamičky, úprimne sa nad takýmito smejem
Svoje zlyhanie vu výbere partnera hádžete kadekomu za vinu ale vy ste nevinné haha.
Iné je keď sa rozídu dvaja inteligentní ľudia, ale majú záujem o to spoločné čo splodili o dieťa, sú zodpovední voči tomu čo stvorili.
Zaujímavé, že rozvedené, inteligentné ženy čo nefnukajú a nenadávajú na ex je taká menšina, čím to asi bude ženy?
Len a len vašim zlyhaním pri výbere partnera.
Chlap čo nejaví záujem o svoje dieťa by mal byť zo zákona sterilizovaný, lebo je odpad.

Angel-Demon, poznám jednu dievčinu, necelých 30 rokov má, jej rodičia sa rozvádzali keď bola malá školáčka, nezobral si ju ani jeden, vychovali ju babka a dedko. Tí jej dali veľa lásky a z nej vyrástla veľmi spoločenská a obľúbená žena.

Jej mama s partnerom boli asi také typy ako Tvoji rodičia Angel - s nikým sa nestýkajú, nemajú žiadne kontakty, nevedia sa s nikým zblížiť. Pre tú mamu sa dcéra stala svetlom z iného sveta a začala na nej lipnúť. Tá dcéra ju mohla odmietnuť, nemusela by sa o ňu vôbec starať, tak ako sa mama nestaral o ňu, ale nie - chodí ju navštevovať, aj keď pritom trpí. Je autorkou vety, ktorú som si zapamätal asi navždy:

Dávam mame stále nové a nové príležitosti byť dobrou mamou ale ona ma vždy sklame a jej henď odpúšťam.

Toto je práve spôsob ako zostať psychicky zdravý v takejto situácii. Že vyrastieš z pozície, že od rodičov niečo v princípe očakávaš a potom ťa to zraňuje, ale postavíš sa do pozície toho, kto je ďalej a rozmýšľaš, ako by sa dalo rodičom v ich spoločenskej opustenosti pomôcť. Tento prístup je lepší ako návšteva psychológa. Tvoji rodičia trpia a to svoje utrpenie rozdávajú svojim najbližším. Inak to proste nevedia....

Poznám ten pocit keď sú ti cudzí ľudí bližší ako tá takzvaná rodina.
Len tak trochu mimo témy, vôbec sa nečudujem samovrahom, prečo by im malo byť ľuto že ich rodina bude za nimi smútiť a bude im to ľúto a budu si vyčítať čo sa stalo, čo mohli spraviť lepšie, keď sa dovtedy k nim správali dajme tomu tak ako si napísala ty.
Len potom zrazu nejako precitnú. Dokonca poznám osobne jedného chlapa o ktorom si myslím že ak ny našiel svojho syna niekde mrtvého ešte by mu povedal: "Aachh to je ale slaboch, nevie uniesť zopár problémov"
Jednak podporujem to že si zmenila prostredie, boh vie ako by si dopadla ak by si tam zostala dlhšie, pri takýchto situáciach je zmena prostredia a kolektívu jediné riešenie, inač by si sa asi zbláznila, alebo bola rovnaká ako oni.

michael super príspevky... no presne.. u nas to tiez tak bolo, ale skor teda hlavne taký jav, že ked sa človek "zdoveril" potom to bolo použité proti nemu, vykričané...atd.. že človek potom akoby po papuli dostal taku "psychicku facku" s tymi ludmi už absolutne nič neriešim, ked som kupila byt dozvedeli sa to po 2 mesiacoch aj to takym štylom že mi mater otvorila poštu, rozhodnutie z katastra o prepise bytu...
mam pomaly 30, naposledy ked som tam bola pred mesiacom komunikacia bola: "čaute" pri prichode a "čaute" pri odchode... :-D
akosi nie je o čom... a ked sa mi niečo podarilo, posunula som sa dalej, išla za novou prácou, celá natešená, ked ma clovek radosť taku že to chce každemu povedať, som sa pred nimi prekecla.... a ich reakcia? že sa tešia so mnou, že mi to želaju.....? sa zobud z toho sna... nehrozí! no proste som debil, nie som normálna, to nie je práca pre mna...lebo X.dovodov... a čo si ja myslím.... a bla bla... tak ako som letala v oblakoch od radosti tak som dostala zas a znovu taku psychicku facku, že som spadla z oblakov rovno do pekla.. a odchadzala som od nich s takou depresiou, demotivovana, že som fakt o sebe začala pochybovať... že som zvazovala ze dalsi den sa objednam k psychologičke, tak ma zdeptali.. a to bola posledna kvapka, predychala som to nejak, povedala som si že tí ludia mi za to nestoja... zamyslela som sa, uvedomila som si, ze oni sa ani s nikym nestretavaju, kazdy sa im vyhyba, nikto ich nemusí...so susedovcami, s kazdym sa hadaju, na smiech su vsetkym.... tak kto je debil? ja ci oni..? a už som s nimi skončila a nepoviem im už absolutne nič... ked ludia, známi, kamosky v nich mám oporu, v cudzych ludoch,... radsej pokecam s nimi... ako s tou kvazi rodinou.. vsak ved mala som dovod preco som si v 20 brala hypoteku a ušla od nich...tak čo riešim