Som pracujuca samostatna zena, byvam sama a mala by som bezproblemovy zivot, no nieje tomu tak.
Mam problemy-s matkou. Neustale ma navstevuje, no pri kazdej prilezitosti ma depta, robi sceny, stazuje sa, krici,uraza ma, nadava. Rada kritizuje, ako vyzeram. Podla nej som stara, tlsta, skareda, nikoho si nenajdem. Kto by ma chcel a tak dalej. Podotykam, mam 28, vyzeram dobre, som stihla, staram sa o seba a to jej asi vadi. Vela krat ju pristihnem ako si ma zvlastne obzera - az nenavistnym pohladom. Je mozne ze ma vlastna matka nenavidi? Akoby mi zavidela. Pomaham jej, kupujem veci, travim s nou takmer vsetok volny cas. Odhovara ma od vsetkych aktivit, kamaratok,vztahov. Znicila mi nejeden vztah. Stale nad tym rozmyslam, ci to nie je az prilis co jej dovolujem, alebo je to malo z mojej strany? Z prace ma cakava, odprevadza domov, v kuse ma kontroluje, ci nahodou nejaky chlap nieje so mnou.. Rada by som si niekoho nasla a zila normalne. Co mam robit podla vas? Toto uz dalej nevydrzim.
Ako pokracovat-je to normalne chovanie?
Adr1a prečo si už neprihlásiš prezývku konečne?
Katka.Kafe demon a ini ti dobre pisu a radia. Psychiatricke mozes povedat co sa s matkou deje a co vyvadza. A ty sa radsej odstahuj. Daleko.
Katarína, potrebuješ uťať kontakt s mamou. A áno, kľudne sa odsťahuj. Len sa obávam, že ak nezmeníš NAJPRV svoje správanie k nej, prekecneš sa a buď jej povieš kde bývaš, alebo si to ona zistí od niekoho iného (od zamestnávateľa, od tvojich priateľov...) a budeš ju mať za zadkom stále. Otravnú, zničujúcu, ubíjajúcu mamu. Potrebuješ sa k mame inak správať.
Ona ma praveze presvieč ze to ja potrebujem psychiatr. liecbu. Robi zo mna umyselne blazna! To som zabudla napisat. No asi za tou psych. budem musiet zajst.
Odstahuj sa tak daleko kde vies ze by tvoja matka ani za svet k tebe kvoli dialke neprisla. Mozno budes musiet obehnut celu zemegulu ale stoji to za to :)
ANGEL-DEMON byva kusok odomna. Som asi blba ze som to nechala zajst tak daleko.
a čo keby si sa začla porozprávať s jej psychiatrom mozno by ste nasli riesenie...
kafe je na invalidnom dochodku, navstevuje psychiatra, berie nejake slabe lieky, ale ja mam podozrenie ze je psychicky narusena, lekarka to nevie, musela to prehliadnut. Pretoze ona vie pred ludmi hrat take divadlo, meni tvare, nalady. Sama uz neviem aka naozaj je a co od nej cakat. Zeby predsa len bolo lepsie odstahovat sa, pretoze navstevy a vyprevadzanie sme milion krat prebrali a ked ma aj necaka, chodi alebo stoji mi pri okne, caka u vchodu alebo sa schova a caka za rohom. Ja uz som tak na nu naviazana, ze neviem co urobit. Nie ze by som sa o seba nedokazala postarat, bojim sa aby nieco naschval nevyviedla.
kriste pane! aby som si v 28 nevedela dať rady s jednou hysterkou!
keby ze ma pocka po práci... vyjdem von opytam sa jej ci nieco potrebuje, ak nie pošlem ju domov(k nej domov) ze idem s kolegynami na kávu a vratim sa nazad do budovy... nedvyham jej telefon, neotváram dvere,.. tvarim sa ze nie som doma... a určite jej teda nič kupovat nebudem!
-...a ešte ked byvaš vo svojom a nevies sa jej vyhnut? to ona kde byva? ci byva hned vedla teba ci ako...? ona nema doma co robit? varit, upratovat...nema s kym travit cas...? rázne ju zruš!
Katarína, prečo toto robíš - "Pomaham jej, kupujem veci, travim s nou takmer vsetok volny cas." Mama je mentálne alebo fyzicky postihnutá, že potrebuje pomoc? Neni ona dospelá a schopná žiť samostatne? Pre mňa je toto, čo si napísala choré. Keby už fyzicky nevládala, mala stareckú demenciu, alebo bola vážne chorá... nepoviem ani ň. Ale ona ti na oplátku "poďakuje" tak, že citujem: depta ťa, robi sceny, stazuje sa, krici,uraza, nadava. A ty ešte pre boha, rozlýšľaš, či robíš pre ňu málo?? Ty potrebuješ odbornú pomoc, lebo si sa stratila v tom čo je normálne a nie. Tento váš vzťah matka - dcéra normálny neni. Ona ťa kontroluje, manipuluje, využíva a ty v dobrej viere, že slušne vychovaná dcéra sa má predsa pekne správať k vlastnej matke, tak sa necháš kontrolovať, využívať a ničiť. A si z toho úplne v prdeli, lebo ste obidve dosť mimo.
Ona sa má venovať svojim veciam, aktivitám, kámoškám (prečo asi nemá kámošky??) a svojmu životu. TY TAK ISTO! Stretnúť sa párkrát do mesiac ak dobre vychádzate, prečo nie. Ale aby ťa odprevádzala z práce domov? Ty si malé decko, že potrebuješ aby ťa stále vodila za ručičku? Nechápem...
Mame oznám (nediskutuj), že ťa môže navštíviť raz do týždňa (najlepšie raz za mesiac podľa mňa) na dve hodinky. Ak za tebou domov príde, neotváraj jej, nedvíhaj telefón, rob sa, že nie si doma - išli si si zabehať napríklad. Keď začne robiť scény a kritizovať ťa, pekne sa zodvihni a odíť so slovami: -Mami, keď sa ukľudníš, môžeme sa porozprávať. Toto ja počúvať nebudem. Ku mne sa budeš správať slušne. - Nediskutuj, nevysvetľuj.
A aby si sa vyhla pocitom viny, že robíš niečo nenormálne, navštív prosím ťa dobrého psychológa. Len tak zo srandy, čo ti on povie na tento váš vzťah, či je normálny alebo nie. A psxchológ ťa môže vyviesť z toho začarovaného kruhu, v ktorom sa pomaly ale isto začínaš topiť. Pevné nervy prajem.