Som naladova

anjelik * - áno, napísal som jej, ako nazerám na svet ja. Je na tom niečo zlé? Môže to brať ako radu, ale aj nemusí.

Píšeš všeobecne a je ťa niekedy zložité pochopiť, aj keď ja som sa to už naučil. No nie každý človek má ten štvrtý rozmer a dokáže to, čo si dokázala ty. Možno sa jej nepáči ani tvoja rada a ani môj pohľad.

on to ale hovori preto aby jej poskytol iny pohlad :)

Mesačný princ, medzi nami dvoma je jeden podstatný rozdiel..že ty vždy, v každej rade, ktorú píšeš na tomto fóre, obhajuješ sám seba. Svoj vlastný pohľad na svet. Ty ani tak neradíš teraz jej. ty píšeš o sebe a o tom, ako ty nazeráš na svet. :o)
Ak som ja písala, tak preto, lebo dotyčná radu žiadala. Jej odpoveď naznačila, ako ju pochopila..preto dodatok, kam takéto chápanie môže viesť. :o)
K tvojmu príbehu a podobenstvu...z môjho pohľadu nie je správne byť ani mäkkým zemiakom, ani natvrdlým vajcom, ani oblažujúcou kávou...chýba tam štvrtý rozmer..kde každá jedna surovina pochopila samu seba..to tvoja rozprávka postráda a tak je to len tá povestná slepačia polievka pre dušu. ;o) Na chvíľu to dušu poteší, človek pocíti túžbu byť lepší..a to je asi tak všetko. Realita ho opäť prefacká a je tam, kde bol. :o)

anjelik * - ako napíšeš :)* Nebudem ťa presviedčať o niečom, o čom som presvedčený, že to nikdy nepochopíš. Tak ako časť môjho uvažovania a časť uvažovania iných ľudí. Nie všetko sa na tomto svete deje tak, ako si myslíš ty a ako si myslím ja, či ktokoľvek iný. Každý máme pravdu v niečom inom a to, čo je dobré, správne pre teba, nemusí byť pre iných. Ja radím zakladateľke, teda napísal som skôr svoj názor. Nech si vyberie alternatívu. Buď si vyberie tvoju a stotožní sa s tým, že je ona smogom, alebo si vyberie môj názor a konečne pochopí samu seba a uvedomí si, že je každý človek výnimočný a ak ju nemá niekto rád preto, aká je, tak jej tí ľudia za tú všetku námahu nestoja. Pretože na svete je veľa ľudí a určite sa nájdu ľudia, pre ktorých bude ona tou výnimočnou.

Preto nemusí pochopiť ostatných, ani im nič dávať. Niektoré živočíchy žijú preto, pretože majú prísun kyslíka a naopak rastliny potrebujú k svojmu životu toto 12 H2O + 6 CO2 → C6H12O6 + 6 O2 + 6 H2O a kyslík vyrábajú.

Nie všetky tvory na Zemi potrebujú nutne dýchať kyslík, niektorým sa darí v tom smogu a niektoré ten smog naopak vytvárajú...napr. človek. Všetko na svete funguje úplne dokonale a rovnováha musí existovať. Niekto by povedal, že napr. hady sú zlé a odporné, že knihy nečíta a že svet je zlý...ale čo tí hadi, tie knihy a ten svet nato? Niekto musí byť hadom, knihou a niekto tvorí ten svet. A niekto je spokojný ak je tým smogom a niekto naopak Anjelikom s hviezdičkou* :)

Nie všetci sme anjelské bytosti a napriek tomu sú ľudia spokojní s tým, akí sú a čo teraz? Čo ak nepochopia tento svet? Je to vôbec ich úlohou chápať ľuďom a rozumieť svetu, alebo stačí porozumieť sebe?

Čo ak je zakladateľka spokojná? Áno, ešte možno nepochopila samú seba a možno neobjavila tie správne bytosti ale....všetko chce čas. Ani ty si toto všetko o čom píšeš nevedela a musela si sa učiť. Tak ju nechaj, nech si cestu zvolí sama :)

,,Jedného dňa sa dcéra sťažovala svojmu otcovi, že má mizerný život a nevie ako sa má so všetkými problémami vysporiadať. Sťažovala sa, že je už unavená sa stále s niekým hádať a bojovať. Ako náhle vyrieši jeden problém, druhý už je na ceste. Jej otec, ktorý pracoval ako šéf kuchár, jej navrhol, aby šla s ním ráno do práce. Dcéra nechápavo súhlasila a tak prišla ráno k otcovi. Otec naplnil tri veľké hrnce vodou a každý z nich dal variť. Keď voda v každom hrnci začala vrieť, do prvého hodil zemiaky, do druhého vajíčka a do posledného kávové zrná. Niekoľko minút ich nechal variť s tým, že počas varenia s dcérou neprehovoril ani slovo. Tá začínala byť nedočkavá a nervózne čakala, čo sa bude diať. Po 20 minútach otec vypol variče. Z prvého hrnca vytiahol zemiaky a umiestnil ich do misky. Z druhého hrnca vytiahol vajíčka, ktoré dal taktiež do misky. Z posledného hrnca nabral šálku kávy. V tom sa otočil na dcéru a spýtal sa jej: „Dcéra moja, čo vidíš?“ Ona mu na to odpovedala: „Zemiaky, vajíčka a kávu“.„Pozri sa bližšie a chyť si zemiaky.“ Povedal otec. Dcéra zobrala zemiaky do rúk a zistila, že boli mäkké. Potom jej otec navrhol, aby zobrala do rúk vajíčka a skúsila ich rozbiť. Tak aj urobila. Rozbila vajíčka, očistila ich od škrupiny a v ruke jej zostalo natvrdo uvarené vajíčko. Nakoniec jej otec navrhol, aby si odpila z kávy. Bohatá aróma a chuť kávy jej vyčarovala úsmev na tvári. Dcéra nechápala, čo jej tým chcel otec naznačiť a tak sa ho spýtala: „Otec, čo to má znamenať?“ V tom jej otec začal vysvetľovať: „Zemiaky, vajíčka aj kávové zrná čelili rovnakej nepriazni osudu – vriacej vode. A každé z nich reagovalo rozdielnym spôsobom. Zemiaky boli silné, tvrdé a nemilosrdné, ale vriaca voda ich premenila na mäkké a slabé. Vajíčko bolo veľmi krehké a jeho jemnučká vonkajšia škrupinka chránila jeho vnútro až dovtedy, dokiaľ sa nevystavilo nepriazne vriacej vody. Vriaca voda premenila jeho vnútro na tvrdé, silné a odolné.Kávové zrná boli výnimočné a jedinečné. Po tom ako boli vystavené nepriazni vriacej vody, zmenili vodu a vytvorili niečo úplne nové.Na to sa otec spýtal dcéry: „Ktoré si ty?“ Keď nepriazeň osudu klope na tvoje dvere, ako zareaguješ? Ako zemiaky, vajíčka či kávové zrná?“Dcéra moja, v živote sa dejú okolo nás rôzne veci. Prežívame zlé ale aj dobré udalosti no len na jednej veci skutočne záleží. Na tom, ako tieto udalosti zmenia naše myšlienky a naše vnútro. Či zmäkneme ako zemiak, či nás posilnia ako vajíčko, alebo či my zmeníme ich a vytvoríme z nich niečo nové. ,,

*.aj tak je niečim výnimočný a nie všetci majú potrebu sa meniť len preto, aby sa im dýchalo ľahšie. Budú radšej žiť v smogu ale budú šťastní.

Toto je to, čo nechápeš...práve oni sú tým smogom..svojimi nezvládnutými stavmi zamorujú okolie svojim blízkym.

anjelik * - vôbec si nepochopila ten obrázok ale nevadí. Píš si čo chceš ale budem sa opakovať, nepíš niečo, čo som nikdy nenapísal a ani nijak inak nevyjadril. Podsúvaš mi svoje myšlienky a to je.... Nik tu nehovoril predsa o výnimočnosti, či o stáde...ale o tom, že niektorí ľudia sú radi takými, akými sú a aj napriek tomu, že sú nepochopení a že ich tie žlté tulipány vyradili, tak môžu napriek tomu dýchať a byť šťastnými. Aj bez ostatných žltých tulipánov. Nemusia ich nutne pochopiť, a ani ich nič učiť, pretože to tie žlté tulipány možno nikdy nepochopia. No možno príde nejaké tulipány inej farby a budú ten červený milovať pre to, aký je.

pochopila si alebo stále je ti to nejasné?

človek nemusí nutne pochopiť iných a dýchať tú sociálnu atmosféru o ktorej tu píšeš. Môže dýchať úplne inú a viac kvalitnú :) Aj keď má strach, je smutný, introvertný, nerozumie, je urážlivý, zlostný...aj tak je niečim výnimočný a nie všetci majú potrebu sa meniť len preto, aby sa im dýchalo ľahšie. Budú radšej žiť v smogu ale budú šťastní.

Je pre teba naozaj nepochopiteľné, že červený tulipán môže byť červený, ale nenamýšľať si o sebe, že byť červeným tulipánom je niečo výnimočné a nepozerať na ostatné žlté tulipány zvrchu??? Že preto, že všetky sú žlté, nutne nie sú stádo a on, aj keď je červený môže byť žltými pochopený a aj on môže žlté tulipány pochopiť? Že správne je to tak, že červený tulipán svojimi skúsenosťami a zážitkami má obohatiť svet žltých tulipánov a to isté platí aj opačne?
Mne to skôr veľakrát pripadá tak, že ľudia sa utiekajú k nejakej tej *výnimočnosti* nie preto, že sú výnimoční, ale preto, že sú úplne obyčajní a príliš slabí, aby pripustili, že to oni zlyhávajú a nie tí ostatní okolo nich. tak tých druhých nazvú *stádo* a sami seba označia ako niekoho, kto sem nepatrí...je iný, nepochopený...atď. Doplň si tam čokoľvek. :o)

anjelik * - :) ako napíšeš, aj tak vidíme toto inak, nech sa na to dívam z ktoréhokoľvek uhla :)

Úzkosť, zloba, hnev, nenávisť, žiarlivosť, závisť, škodoradosť, strach....to všetko sú veľmi nepríjemné duševné stavy..v prvom rade atakujú telo toho, kto ich generuje..a v druhom slede okolie. Ľudia, na ktorých je človek nasratý, sú spravidla dotyčnému uzavretí..ale práve tí, ktorých máme radi a sú blízko nás, DETI, napr., tak tie sa dusia. Lebo oni nemajú dôvod sa uzatvárať, a ani nevedia, že ich mamička je natoľko obmedzená, že *jebe* na ľudí a nevie, že ten, koho zraňuje, je ten, ktorého tak veľmi miluje. To len tak na zamyslenie..ak by náááhodou tvoje dieťa raz malo z ničoho nič astmu.
Mesačný princ..skús čítať ešte raz a možno ti dôjde, že ten, čo sa dusí, stojí vedľa teba a nie ty si ten, čo potrebuje kyslíkovú masku. :o)
Každý je iný, každý má právo byť výnimočný a jedinečný a tak to aj je..ale treba občas zauvažovať..prečo len nás tí druhí tak odmietajú..že predsa len asi niečo robíme zle. :o) A úsmev to nezachráni.

anjelik * - nepodsúvaj mi slová, ktoré som nikdy nenapísal, pretože potom to vytvára dojem, že.....

nie vždy je všetko tak, ako píšeš a naozaj sú bytosti, ktoré sú odlišné a tým, že chcú byť takými, tak ich spoločnosť selektuje. Ja viem, treba rozumieť aj iným bytostiam ale to neznamená, že ak jedna bytosť rozumie druhej tak, že sa z nej zrazu stane lietadlo :)

Sú bytosti, ktoré chcú byť takými bytosťami, akými sú. A tie bytosti sú úplne spokojné...až na jednu maličkosť...na tú sociálnu atmosféru a trošku horšie sa im dýcha. No aj tak sa budú radšej dusiť, ako by mali byť niekým, kým nie sú :)

Nemusíš vždy so všetkými vychádzať a na všetkých sa usmievať, či všetkých pochopiť...síce budeš mať kyslíkový prístroj ale či ti to zaručí šťastie je otázne.