Ahojte. Uz nevladzem....moj priatel je chorobne urazlivy clovek. Na kazdu malickost, rozhovor na vsetko sa urazi, oduje a nerozprava sa so mnou tyzdne, mesiace. Absolutne neuzna moj nazor na nic, len svoj. Nie je schopny a ochotny diskutovat. Vazne konflikty nemame. Dokaze sa urazit uplne na vsetko. Uz mam pocit, ze je to obycajny citovy vydierac, ktory ma chce takto trestat. Ale za co?! Mate skusenosti s takou povahou? Ja uz nemam sil. A neviem ci to ma vyznam do buducnosti.
Chorobna urazlivost
perfektna posledna reakcia od filipa tt ;) presne tak to chodi s roznymi manipulatormi alebo ako ich nazvat. tiez mam takeho, co sa takto ofucuje a kazi krasne dni, na nicom mu nezalezi, len ja stale zachranujem situaciu. tiez dokaze byt aj mesiac zduty, aj dva, pokazit krasny vecer pre nic za nic. tiez si myslim, ze to maju v hlavicke posahane, ale nikdy by si to nepriznali. su nadmieru narcisticki a ich ego je obrovske.
bagration - ved oni to spolu do tohoto stavu vypestovali, povodne to takto nebolo. On mal na to predispoziciu a ona na to reagovala a tym to posilovala az to nadobudlo taketo rozmery.
No je to trochu paradoxne, ale tym ze to ignorujes, tym proti tomu ucinne bojujes a tym, ze sa o to zaujimas a chces to riest, tym to posilujes a zhorsujes.
Dokonca aj ten navrh na rozchod je v skutocnosti pre ten zlozvyk super sprava - aaaaa ono je jej to az take neprijemne, ze by sa skrz to aj rozisla, no tak to si zapamatame! Pre tento raz zahrajeme, ze sa ideme polepsit ale nabuduce si to vychutname!
ak su spolu uz roky a on sa za ten cas nezmenil, tak naozaj posledne ultimatum je uplne na mieste. Takyto vztah a neskorsie mozne manzelstvo NEMOZE a NEBUDE fungovat.
Filip TT
ale tu nejde o to, ze by sa dva dni nerozpraval s nou (ako si uviedol v priklade). Zakladatelka jasne napisala, ze su to tyzdne, az (mozno prehnane) mesiace. Pozri, ja verim, ze si dobry clovek a myslis to v dobrom, ale naozaj sa hrat na mrtveho chrobaka (cize takisto ignorovat problem) je absolutne najhorsie mozne riesenie.
bagration - rozmyslam ako by to vyzeralo, keby som postupoval tvojou metodou. Manzelka sa som mnou nerozprava druhy den a ja jej dam ultimatum, ze ked sa so mnou okamzite nezacne bavit podavam navrh na rozvod. Ved tym som tu krizu len prehlbil na podstatne vyssi level, nez to bolo predtym.
To co navrhujes je prebijanie sa kto pouzije na toho druheho silnejsi donucovaci prostriedok. To si mozes dovolit, ked ti na tom vztahu naozaj nezalezi.
bagration - pozor, keby deti rozbijali byt to je nieco ine, to by som zakrocil, aj keby partner vypadol z normalneho fungovania rodiny by som sa pytal, ze preco si nespravil/la toto alebo tak.
Ale ked je to len nerozpravanie sa, tak tam ja nepridem s otazkou ze co sa deje. A mozem ti potvrdit z vlastnej skusenosti, ze to funguje, z nasho vztahu to presne tymto sposobom odislo a uz sa to u nas nevyskytuje vobec.
Pozri, co dosiahla tato dievcina tym, ze na to reagovala a robila si hlavu? Nic tym nedosiahla, on len zvysuje davku, najprv sa nerozpraval dni, potom tyzdne - proste mu to super funguje, partnerka mu klaci pri nohach, preco by s tym prestal, preco by nieco menil?
Messje
ano, o to v podstate ide. Ona s nim zije uz roky a preto toto uz asi mnohokrat zazila. Preto mu treba dat poslednu sancu a ultimatum. Bud "dospeje" a prestane sa chovat ako rozmaznane decko, alebo zbohom. Zakladatelka pisala, ze okrem tohto nemaju ziadne problemy. No este to by chybalo... ved toto samo o sebe je dost zle vo vztahu. Kazdy clovek by mal mat svoju hrdost a odhodlat sa na bolestivy, ale nevyhnutny zivotny krok. Ako by fungovala takato rodina s detmi? Keby deti videli neustale urazeneho a trucujuceho otca. Ked zena je taka, este sa to da pochopit.. ale muz? Ja osobne si neviem predstavit, ako by to vyzeralo, keby ma moja priatelka tyzdne ignorovala a oduvala sa. Urcite by som to hned neriesil rozchodom, ale snazil by som sa o napravu, ale nie tak, ze by som hral "mrtveho chrobaka".. ale netrpel by som to mesiace a roky.. takto to v zivote nefunguje.
Bagration
Mas zcasti pravdu.Ani u mna by som to nenazyvala vztah keby je ticha domacnost tyzdne,nieto este mesiace.
Len mozno proste jeho fucanie ignorovat.Neriesit ho.Chovat sa normalne akoby nic.On uvidi ze tudy cesta nevede a ked sa ho zakladatelka nieco opyta alebo navrhne a...on neodpoveda,hra mrtveho chrobáka. ..vtedy ano.Zobrala by som sa a neriesila zivot s ofucanym deckom.
To bol len navrh to vyskusat.
robit sa, ze je vsetko v poriadku je uplne to najhorsie, co mozete spravit. Filip, to co si napisal, moze pomahat pri 5-rocnych detoch, ked kapitulujes a nechas ich, aby ti rozbijali zariadenie bytu. Ale ak by sa s tebou partnerka/manzelka mesiace nerozpravala a bol by si pre nu luft, tak neverim tomu, ze by si si zil normalny zivot akoby nic. A to iste radis tu. Tomu neverim. Ved to je co za rodinu, ze sa tyzdne, mesiace ignoruju? Ziadne spolocne aktivity, rozhovory a vsetko, co k tomu patri? Takto to vyzera aj u teba doma?
igork - však to je v poriadku, ak sa niečo stalo, môže to normálne povedať, hodíme o tom reč, ale odúvanie a nerozprávanie sa proste nie je spôsob akým to má vyjadrovať.