Uz tu nie je 5 rokov, no stale mi chyba...

Dakujem velmi pekne všetkým, ktorí ste sem prispeli a poradili mi alebo ma podržali. Budem sa snazit ist dalej....aj ked to asi nepojde lahko

zasekla si sa dievča. Smútiť nad stratou milovanej osoby je normálne. Ale nie do konca života. Ten smútok ťa zožerie a zničí zvnútra. Potrebuješ to už uzavrieť a pohnúť sa ďalej. Nie randiť s druhými chlapmi, ale konečne sa aj tešiť zo života, minulosť nechať minulosťou, stalo sa, už sa to neodstane. Bodka. Prešiel dlhý čas, nedovoľ aby ťa smútok ťahal dole a znepríjemňovala ti život a prítomnosť. Priateľ viac nemá tú šancu tu byť, žiť a dýchať ALE TY ANO! A ak ty nežiješ ale "umieraš"... jemu tým nepomôžeš, len zbytočne mrháš životom, ktorý ti bol dopriaty. Ak existuje druhý svet a priateľ tam zažíva niečo iné ako tu, určite by nechcel aby si sa umárala smútkom celý svoj život, naopak, chcel by, aby si bola šťastná tak ako vtedy, keď ste boli spolu. Nie aby si sa trápila kvôli nemu, lebo tým "priťažuješ" aj jeho duši aj sebe.

Poďakuj sa mu, za krásny rok, čo ste spolu prežili, napíš mu list, v ktorom sa s ním rozlúčiš a môžeš ho potom zakopať alebo spáliť. A nechaj si len pekné spomienky na neho, čo ťa zahrejú pri srdci. Ale ak pri spomienke na neho len smútiš, tak potrebuješ prestať na neho myslieť - tak, že v momente ako si uvedomíš, že sa ním v mysli zaoberáš presmeruješ svoju pozornosť na inú vec, zážitok, nejaký cieľ čo chceš dosiahnuť.. proste stop, ďalej o ňom rozmýšľať nejdem, počítaj pospiatky 998, 997,996, premýšľaj čo navaríš, čo kúpiš na Vianoce rodičom, ako vyriešiš nejaký problém v práci.. Spomienky na neho vôbec nemusia byť smutné. Poznám niekoľko ľudí, ktorým zomrel blízky človek (otec v puberte; manželka a zostal s malými deťmi sám) a jednoducho NEDALO sa nič iné robiť, len sa pohnúť v živote ďalej a po smútku žiť a tešiť sa z pekných vecí, vychutnávať si tých ktorých tu máš a ktorí neumreli (a tiež tu nebudú večne, preto sa z nich teš, kým tu sú).
Nádych, výdych dievča. Zvládneš to. Ak to nedokážeš sama, vyhľadaj dobrého psychológa - terapeuta. Nie si jediná na svete, ani prvá, ktorá sa ťažšie vyrovnáva so smrťou.. dáš to. Dúfam. Prajem ti to.

k tomu ze sa s tym zmieris dospejes len casom to sa neda tak ze si povies tak teraz nato vsetko zabudnem. Neboj si mlada v zivote bude vzdy vsetko tak ako ma byt a co ma byt bude. Keby sa do noveho vztahu nutis nicomu to nepomoze .Ja som tiez niektore veci chcela myslela som si ze ked si rozkazem budem to mat hned a mohlo ma aj roztrhnut aj tak to prislo vtedy kedy to malo. Dopraj si cas na vsetko.

dopraj si ešte čas, bude lepšie

Bojím sa, že ma to nikdy neprejde :( ale ja nechcem celý život smútiť...myslím, že ostane v mojom srdci navždy aj keby som si našla niekoho...

myslim ze je to normalne, ked clovek ma niekoho rad tak to tak proste je :(

to ti verím na niečo takéto sa len tak ľahko nedá zabudnúť

už prešlo dosť času na to aby si sa s tým zmierila a nemyslela že se si v nejakej rozprávke že sa stane zázrak a zjaví sa pred tebou... zomrel, už nepríde nikdy! ak si ešte nebola tak zájdi za psychologom... mam kamosku ktorej ked zomrela svokra sa z toho nevedela vysporiadať lebo ju mala velmi rada tak musela za psychiatrom, snivalo sa jej stále s nou, nocne mory mala.. dal jej nejake slabsie lieky na ukludnenie,..pomohlo...
Lebo ked ty čakaš že on príde tak ti z toho ľahko prepne,.. ked nevieš rozlišovať realitu...ktora je taka ze on je už mrtvy...bohuzial..
tak bud sa vzchop! isto je niečo čo by si robila aj bez neho, napriklad práca ktorá ta baví, alebo chod niekam, vypadni zo stereotypu... alebo fakt ten psycholog a povie ti čo dalej, bud ti postači psychoterapia-sedenia alebo ta posle za psychiatrom...

A este sa mi s nim ani raz nesnivalo aj ked na neho vecer myslim :( neviem cim to je ved sa hovori ze sa vam sniva s tym co vam najviac chyba...

Ja mam sny samozrejme...ale vsetky sa tykaju jeho. :( a vzdy ked robim nieco co ma bavi alebo nejake konicky tak vacsinou su to take veci co mi ukazal alebo naucil ma on a vzdy mi ho pripominaju ach....