Zvladanie VŠ pri depresiach, Soc.fobii a braní liekov...

Príspevok v téme: Zvladanie VŠ pri depresiach, Soc.fobii a braní liekov...
Jennifer000

Možno že mi bude niekto z váš poradiť. Budem fakt vdačná...
Mám problém že nastupujem na vysokú ( problém je v tom, že trpim S.fobiou, depresiami nadalej pri brani AD kt pomaly vysadzam, sem tam benzodiazepini.) Bojim a neviem ako nadviazat komunikaciu s ostatnymi, vyhybam sa ludom. Pritom som bola vzdy vyrazna extrovertka, obliekam sa pekne ale je pravda ze na ludi mozem posobit chladne, odmerane lebo proste mam strach vpustit niekoho do mojho zivota. Po tom kolko krat som sa sklamala u mna nastal blok... kvoli mojej naivite ma o-ebalo tolko ludi ze nastal blok - a psych problemy. Takze to je moj kamen urazu. Neviem ocom sa s ludmi bavit... vymleta, vygumovana som totalne z liekov. Pamat mam v rici tiez.
Ako proste fungovat na vysokej? aby som sa z toho nescvokla.... ako prekonat moje strachy? obavy? a hlavne prekonat sa s ludmi rozpravat, o com.
Depresia, vtierave myslienky ma strasne prenasleduju vsade kde som, uz zacina mat haluze ako paranoidita, robenie si vlastnych scenarov v hlave. Cista schiza...

Dakujem

_meno

Ahojte

"To, čo poznal, aké je to byť sám, začal zo seba tvoriť"
"Nie je tu nikto iný ako ja, a teda nie je tu iná vôľa, ako tá moja"

Skuste teraz zastat Jennifer000 a vsimnut si jednu vec: vsetko sa meni a opakuje. Co ste mali ste stratili. Co mate teraz ste nemali predtým.

Napríklad volakedy ste bola vela s ludmi, v sucasnosti ste napríklad rada sama. Volakedy ste bola lahostajna, teraz ste zodpovedna.

Co volakedy ste mala rada, teraz odsudzujete.

Zivot sa tak deje - jedna strana vzdy sposobuje tu druhu stranu.

Skuste si to vsimnut na sebe - ked Vam niekto povie aby ste boli ticho, chcete kricat, ked Vam niekto povie aby ste kricali, chcete aby boli ostatni ticho.

Je to prirodzena natura zivota, resp. vnimam to skor ako jeho pestrost. Vzdy sa nam cnie za tym, od coho sme akoby odeleni.
Vzdy vzdy vzdy. Po smiechu prichadza plac. Po placi prichadza smiech. Po oddychu prichadza chut na pracu, po praci chut na oddych.

Je dolezite byt v súlade s tym, ze sa to meni. Rovnako dolezite je byt proti tomu, co sa deje.
Vzdy co chceme (myslienky), vzdy co citime (pocit) sa vzdy prejavuje ...... toto je prve a velmi dolezite poznanie - ze nie ina ako vola kazdeho z nas sa deje.

Ten co sa chce bit, najde toho sa chce bit. Ten co je neochotny sa bit dopadne ako kazdy neochotny kto nechce bojovat.

Je to skor o Vas, vsimnut si aky je Boh ku kazdemu z nas. Je dolezite si Ho vsimnut. Velmi dolezite.
Vtedy zistite, ze vsetko co sa Vam dialo vo Vasom zivote, ste v skutocnosti chceli. Uplne vsetko.

(vsetko prinasa zisk .. kazdy zvyk/zlozvyk nieco prinasa .. preto to predsa robime :)

Takze je to skor o Jeho voli a o Vasej voli. Napríklad mozno citite, ze mate uz dost liekov, ze to bola pekna cesta, ale uz Vas nudi. A teraz by ste chceli behat po vonku. Alebo mozno zistite ze na veci ktore sa hrate, v skutocnosti nechcete vy.

(je tazke sa v tom vyznat ... pretoze sa 1. deje sa co chceme 2.spontanne sa menime)

(cize ked nerozumieme ani Bohu ani sebe, deje sa okolo nas chaos .. kadeco nove, kadeco sa opakuje)..je to skor nieco ako tura dzunglou, kde clovek ide vlavo, vpravo, horekopcom, dole kopcom, po vode, po stromoch, v skupine, sam, ked prsi, ked svieti slnko .... avsak casom sa citime strateny .. uz sme mnoho vyskusali, a uz sa nam nechce nic ....
to je prave ta chvila, kedy mozme vist nad koruny stromov, sadnut si, pozriet ponad dzunglu, pozriet na slnko a vnimat veci inak. vtedy pride urcity pokoj k sucasnej ceste. a zaroven urcity pokoj k budúcej ceste.

nie je treba bojovat ani proti sebe ani proti zivotu. je treba bojovat za seba a za zivot.
z môjho poznania, najviac nas v zivote posunie to, co je pre nas najtazsie. vzdy ked spravime to, co je tazke, co sa nam nechce, co je krok do neznama, co je neistota, co nevieme ako dopadne - tento krok od poznaného k nepoznamu otvara dalsie etapy zivota.

je to akoby ste sa pozreli na JA, podakujete si a odlozite to sucasne JA. a vezmete si nove JA, novu zivotnu etapu.

Je tazke sa rozlucit s hocicim. Su to krasne spomienky, pocity ktore sa k tomu viazu. Ako ked lodka odchadza na more. Je nam luto, ze lodka odchadza. Ale potrebujeme byt silny, podakovat sa za navsetvu, za pekne casy, pokracovat a ist dalej.

Toto je kvazy ta tazka vec, ktoru potrebujete prekonat. Podakovat a odlozit. (spoznate to tak, ze na zaciatku je to tazke .... ale ked sa chvilu prekonávate, zrazu zacnete vidiet nove moznosti, zrazu spoznate vacsi potencial ze zit sa da aj inak.

(ak mozem, to co odmietate je to co Vam chyba ... vzdyyy....pretoze zivot ide dopredu automaticky, to my sme ti ktori chcu zostat ... a vlaky bezia, bezia, bezia, dalsie, dalsie .. ale my stojime na mieste .. myslime to v dobrom .... zivot vsak castokrat nie je o extrémoch (dobro/zlo, stastie/nestastie) ale skor o tej pestrosti, zmene, posune vpred.

atd napisal som vela, pretoze s pochopenim prichadza pokoj. a s pokojom prichadza podkovanie a rozlucenie. s pokorou prichadza vola, a s volou prichadza ochota ist dalej.

vela stastia :)

....................................................................

Jenifer aj mna strasne vela ludi oebalo ale ja som pred ludmi taka aku ma chcu komunikativna mila usmievava a sama sebou som len pred velmi malo ludmi... kazdeho cloveka musis brat tak ze ked ta sklame aj nahodou tak si ho nesmies tak pripustat a nesmies sa na neho viazat. Kazdeho proste ber odtial potial bez citovej vazby...cely zivot je aj tak iba o tom ako vies hrat... o nicom inom...

Niina

Ahoj prechadzala som niecim podobnym,hladala som alternativy na liecbu s.fobiu a depresie. Tiez som mala problem ked som zacinala na VŠ a predstav si, podarilo sa mi skoncit Bc napriek mnohym problemom. Nasla som sa presne v tom,ze takisto chcem byt s ludmi a zaroven sa bojim. Nechaj sa seba mail, mozme popisat,poradim ti nieco ak chces :-)

Jennifer000

Možno je to zvlášne, ale vybavovať veci a s takými ľudmi sa rozprávať ako profesori , na úradoch, u lekárov nemám problem komunikovať a byť aj taka bezprostredná. Dokonca mám aj kamarátky a pri nich som sama sebou. Len sa bojím začínať od znova... s novými ľudmi... na novom mieste kde síce poznám pár ľudí ale len pár viet s nimi viem prehodiť. Asi moj najvačší problem je že sa snažim byť perfekcionistka, stale dobre vyzerať, neustale sa kontrolujem ako sa tvarim či dobre vyzeram je to chorobné....Kvoli tomu sa bojim aj s niekym začať rozhovor.
školu kt. chcem študovať tak som si ju sama vybrala, a aj tam chcem chodiť. Lebo pri mojich depresiach nemožem ostavať sama doma, ked som sama ma to praveže ubija a strašne niči... nenavidim to.
Su to take protiklady. mam SF ale chcem byť medzi ľudmi.... samu seba nechapem

exwhyz

Keď si nechceš všímať ľudí, tak si ich nevšímaj. Jednoducho na nich ani nepozeraj. Len potom neviem ako sa pozdravíš profesorom? Ísť na VŠ s takými brutálnymi problémami by som ti veľmi neodporúčal, ale však, keď neskúsiš, tak nebudeš vedieť.
To je jedna vec. Ale hlavne porozmýšľaj nad tým, či to, čo vyštuduješ, neskôr aj budeš chcieť robiť, lebo dosť veľa ľuďom to nevychádza.
Ja som tiež čosi vyštudoval, nechválim sa tým, je mi to ukradnuté, tak či onak, aj keby ma platili neviem ako, tak si k tomu vzťah nikdy nevytvorím:-)
To, čomu sa chcem venovať, si doštudujem aj sám, nepotrebujem ani žiadne papiere, ani kvalifikácie, aby som ľudí presvedčil o tom, že to ovládam.