Ahojte, už dlhšiu dobu ma trápili nočné mory, nie však také klasické, že Vás chcú zabiť a vy nemôžete utekať alebo že padáte a podobne. Snívalo sa mi skôr akoby som cestovala medzi svetmi a tam stretávala duchov, neboli veľmi priateľskí, no ani mi nechceli ublížiť. Skôr ma desili ich tváre a celkový výzor. Sú to veľmi zvláštne sny, sú tak reálne, že cítim počas spánku neskutočný strach a zároveň si hovorím, že sa mi to len sníva. Neviem, to ani poriadne vysvetliť, každú noc sa bojím zaspať. No a táto noc bola ešte zvláštnejšia. Zobudila som sa na to, že sa ma niekto dotkol. Čo je horšie, nebol to obyčajný dotyk, cítila som ruku, ktorá mi chce zájsť pod tričko. Najprv som sa strašne zľakla, lepšie povedané úplne som zmeravela, potom som si myslela, že to bol priateľ a v noci ako sa prehadzoval, tak mu omylom skĺzla ruka. Keď som sa však na neho pozrela, bol otočený chrbtom a ani nevedel koľká bije, keď som začala v noci na neho rozprávať. Bol to tak nechutný pocit a taký veľký strach, že ma musel celú noc držať v náručí a aj to som mala problém opäť zaspať. Bol to duch??? Ak áno, nerozumiem, prečo sa dotýka takýmto spôsobom. Viem, že to bude možno niekomu vtipné, ale ak ma s tým niekto reálne skúsenosti, veľmi mi to pomôže. Neviem, či som typ, čo by zvládol takéto návštevy, nikdy som nevylučovala ani jednu z teórií, či duchovia existujú alebo nie, pravdupovediac som sa nikdy nad tým ani nezamýšľala. Bola som skôr zástankyňou aké dáš, také dostaneš, že každého raz karma dostane a tam to končí. Bojím sa ísť domov, radšej sa budem tárať niekde po meste a čakať kým nepríde priateľ domov. Sama tam byť nemôžem, bojím sa, že to príde opäť... Už neviem, čo mám robiť...
Niekto sa ma v noci dotkol
Mne sa to 1.krát stalo, keď som opatrovala babku v Rakúsku. Ležala som na bruchu a vždy sa to dotklo môjho chrbta. Nebola to halucinácia a ani paralýza, lebo ten dotyk som reálne cítila. Väčšinou to prichádzalo o tretej ráno. Ignorovala som to a nemala som ani strach, ani žiadne zlé pocity. Babka mala alzheimera. Nebola by vedela zakričať, keby potrebovala pomoc. Doma u rodičov sa mi to ale nikdy nestalo. Neskôr som opatrovala ďalšiu babku s alzheimerom. Aj tam sa mi to stávalo, ale hovorím, doma nie. Tiež som to ignorovala. Babka mala kamaráta, ktorý k nám chodil na návštevu takmer každý deň. Keď zomrel, tak po jeho smrti sa mi to už viac nestalo, ale zvykla som v noci počuť klopanie na okno. Akonáhle som začula klopanie, vyskočila som z postele ako riadená strela a utekala som sa pozrieť, čo je s babkou. Od smrti toho jej kamaráta som už takmer vôbec nespala. Do dvoch týždňov nato som skončila na psychiatrii pre telesnú vyčerpanosť. Bez peňazí som sa zahanbená a ponížená vrátila domov k rodičom. Pre nich už asi raz a navždy zostanem šibnutá. Preto ma to podvedome ťahá od nich preč. Som ale svojmu osudu vďačná za každú skúsenosť. Aj za túto. Aspoň niečo ma to naučilo. Že nemám opovrhovať ľuďmi, ktorí boli na psychiatrii. A že sa nemám vyvyšovať nad nikoho.
Bývame tam asi dva roky, nič zvláštne sa tam predtým nedialo... Zvláštne sny som mávala len pred cca dvoma rokmi, keď mi zomrel ocino. Zjavoval sa mi v snoch, ale to bol iny pocit. Bola som rada, ze ho mozem znova objat, lebo aj v sne som si uvedomovala, ze je mrtvy. Vtedy som si myslela, ze to je z podvedomia, lebo mi chýba... Teraz mám však strach. Niekto by si povedal, že je to dar, no pre mňa nie... Doteraz som este neprisla domov.
Ahoj. Ako dlho tam s priatelom byvate? Ci dlhsie/kratko? Vies nieco o tom dome byte kde ste? (na akom mieste stoji, kto tam predtym byval zil, ci tam nebolo pohrebisko, dalej ci v tom byte niekto neumrel, nasilie vrazda ai). Skus zistit co najviac o tom byte. Inak za vysvetenie fararom nic nedas, skus to. Neudialo sa inak nieco v tvojom zivote v poslednom case? (umrtie niekoho, problemy v rodine skole praci, ci zmena prace, stresy unava pretazenie nepohoda choroby ai?). Ak to nebude prestavat ani po vysvetebi ci po logickych uvahach, vyluceni roznych logickych pricin zdovodneni a pritom doma inde si nic taketo nezazivala-ze iba tu, skus zmenit ine byvanie-prestahovat sa inde
Toto sa stalo aj mne!! Ale niekto ma poťlapkal po pleci a nebol to sen ani paralíza, tu som už mala tiež.Je to hrozné,doteraz sa bojím spávať sama keď niesom s priateľom buď spávam s kamoškami alebo s maminou a keď sa nedá tak mám zapnutú telku.Ale u mna da diali aj iné veci tak teraz sa straaaašne bojim
Už ťa nebudú trápiť žiadne nočné mory. Uvidíš a potom daj vedieť.
hlavne sa tym nestresuj
No neviem - takto opisujú mystici očistec - ako pustatinu. Tí čo lipli na majetku sú tam zobrazení otrhaní, tí čo boli leniví majú znetvorené ruky, tí čo duševne nedorástli sa zobrazujú ako nepekné a nerozumné deti. Od návštevníka chcú vždy pomoc - modlitbu, obetu, pôst, skutok milosrdenstva... obetované za nich.
To sme už riešili pravdepodobne to nieje ono :D
Ono, ak máš strach a pocit nechutenstva z toho, čo sa ti počas spánku deje....tak napríklad spoveďou a prípadnou prosbou o vysvätenie bytu nemáš,čo stratiť. U nás doma sa vraj diali divné veci, keď sme boli malí, súrodenci videli za oknom a v izbe večer " bubákov" a kričali sme zo sna, akoby nás niekto trýznil. A tak mama zavolala kňaza,ten vysvätil byt, pomodlil sa tu a ono to utíchlo.
Tiež som mávala také sny, kde boli desiví ľudia a približovali sa ku mne, nič nehovorili, ale bolo to nepríjemné, ten ich pohľad ..brrr.. Bolo mi poradené, aby som sa v tých snoch nesnažila s nimi interagovať, komunikovať. Jediné, čo som mala spraviť bolo povedať " V mene Ježiša Krista odíď. Nechaj ma na pokoji" a zvykla som sa potom i zobudiť na to, že sa modlím a na tele som ešte mala zimomriavky. Asi som vtedy bola nejako skúšaná alebo náchylná na tieto veci medzi nebom a zemou, lebo po spovedi to akosi utíchlo. A zvykla som mávať takéto sny po smrti niekoho z rodiny (naposledy veľmi tragickej).
Neviem, možno to čosi pomôže, možno nie...toľko moja skúsenosť
