prosim odpisat niekto .

Mať dieťa nie je jednoduché ani pre ženu, ktorá sa na rodičovstvo cíti byť pripravená. Ty to máš o to ťažšie, že si sa tak necítila a možno sa ešte stále necítiš. Ale Ty si si svoje dieťatko nechala, nedala si ho preč a osud sa Ti odmenil tým, že je zdravý a ako hovoríš aj dobrý. Vieš koľko žien by za to dalo aj neviem čo? Váž si, že ho máš a skús sa brať ho ako parťáka. Predovšetkým sa s ním veľa rozprávaj. Musí z Teba cítiť, že ho ľúbiš, a že sa na Teba môže vždy spoľahnúť. On musí byť teraz pre teba priorita. Nájdete si k sebe cestu, uvidíš. Nič nie je stratené.

zitka dakujem za povzbudive slova . potrebujem to , je mi trocha lepsie , ale aj tak mam v sebe zarytu vnutr ,negativitu a velmi snou bojujem ,casto krat sa jej poddam ,a neviem sa najst ,, viem ,ze je to na psychologa ,ale ja mu stale odolavam ..... proste odkedy mam dieta ,som strasne psych labilna , ale strasne .. nespoznavam sa .. vzdy som si vedela nejako pomoct ,ale na toto vsetko som kratka :( ....a pracujem v malom obchodiku ,a kedze je nedela , tak tu skoro nikto nie je ,,, tak preto ,.chcem sa s niekym rozpravat aby som nebola taka sama ,ale dnes ani noha :(...

ANGEL-DEMON, nekop okolo seba. Silní ľudia to nerobia.

Nie si zlá mama! Keby si bola, neuvedomovala y si si to. Každý z nás je iný a nikto z nás nemá školu na to, ako deti vychovávať. Všetci robíme chyby a vidíme ich až po určitom čase. Tak to máš aj Ty. Minulosť už nezmeníš a keď si so synom, tak si to ani nepripúšťaj on to cíti. Prejavuj mu toľko lásky, koľko len vieš. Venuj mu toľko času, koľko len môžeš. Tie jeho stavy budú spôsobené psychikou, ale neboj sa dedičnosti ani sa nevracaj do minulosti. Rieš pomaly problémy, ktoré vidíš. Predovšetkým sa upokoj a povedz si: "začínam nanovo a takto, čo bolo, neriešim".
Ozaj, akú máš prácu? To tiež nes nemá každý.

a ked si deti nechcela tak ako sa ti podaril....? nehoda?
spadla si na kokot ktora práve striekal?! ked nechcem deti dám sa sterilizovať, stoji to do 300e , čiže oplati sa to viac ako dozivotna antikoncepcia a stresy ze zlyhá...

filipina... lebo dieta citi ze bolo nechcene, aj ked ty to nepovies....
a dalsia vec psychicke problemy su dedične...
chod s tym deckom k psychologovi, na čo čakaš...?

on je teraz u mami .. a mama mi uz pisala ,ze sa chyta za hrudnik ,ze sa stale pozoruje ..... maly sa niecoho boji ,boji sa o seba .. skusala som sa snim o tom rozpravat ,a len sa rozplace a tresne dverami ,nepovie mi ,, lebo ja som od mala sa snim moc nerozpravala ..lebo ja to neviem s detmi ,ja som ho vychovala ako som vedela ,a nie ako 100% matka ,proste vela veci lutujem ..a teraz mam o neho strasny strach .. dusim to v sebe .a aj on dusi nieco v sebe ,a mna to ukrutne trapi ... jeho dr. ho poslala k psych ..a aj mne by trebalo ist veru ,,,lebo cele moje vnutro je v strasnom krci ..a nedokazem sa dostat do normalu ..potom si namyslam ,ze ten maly take stavy so mna ....ze ,bude psych labilny po mne ... dr povedala ,ze ak mam ja stavy uzkosti ..a taketo problemy .. maly bude po mne .. a toho sa desim , nechcem aby z neho vyrastol psych.labilny chalan :(

Ahoj,
nie s zlá mama. Možno si deti nechcela, ale svojho syna ľúbiš. A mama, ktorá ľúby svoje dieťa, nemôže byť zlá. Asi je toho teraz na Teba veľa. Žiješ so synom sama? Kde je, kým si Ty v práci? Určite na Teba čaká a teší sa. Musíš byť silná. Kvôli nemu.

vyznie to cudne ,ale strach o svoje dieta ,ma 8 rokov ....poviem ,ze som psychicky labilna ,uz od dectva ,ale vzdy som sa dokazala nejako oklepat ,, vsetko si strasne pripustam .. a otec mi vstepoval len samu negativitu od dectva , ..a ja som si vsetko strasne pripustala , dectvo som znasala tazsie , vacsinou som samotar , vadia mi ludia , ludi sa stranim ,.....to tak zhruba ... no a v podstate som deti nikdy nechcela ,vadia mi aj deti ,proste ja som taky samotar ,viem sa starat iba o seba .... no a mam dieta ,.. ale nejak mu nerozumiem , nejak nemam v sebe tu starostlivost o dieta ale lubim ho ,, je to dobre dieta ,, a v poslednom case ,odkedy sme snim boli na urazovke tak ako keby mu preplo , a stale si vymysla nejake zdravotne problemy ,ale on to tak povie a place ,ze od strachu odpadavam , a to on nikdy nic take nerobil ,, aj ked si ublizil ,tak sa vzdy oklepal a isiel dalej....bola som rada ,ze je taky silny "chlap" ale teraz co robi ,tak sa idem zblaznit . dala som urobit vysetrenia , krv a vsetko ma ok ..... jeho pediatricka povedala ,ze ma ako keby nejaku traumu ..... ale ja neviem , ja mam o neho strasny strach ,, dnes som uz fakt v koncoch cele telo mam od strachu stiahnute ,tlak na hrudi ,studene ruky ,,neviem sa k tomu postavit ,,, on je zlate dieta ,, nie je rozmaznane , do skoly sa tesi ... ako matka som total psych ,labilna osoba,, :(

A co na to gvoji kolegovia a sef?