Ahojte, doma sa neustále hádam s mamou a už sa pomaly ani nerozprávame. Viem, že tu bola kopa rovnakých problémov, ale môj je asi trochu špecifický. Chodím na vš a cez leto som vždy doma. Mám to doma rada, mám tu kamošky, prostredie na ktoré som zvyknutá, cítim sa tu tak bezpečne a isto, ale náš vzťah s mamou je hrozný.
Vždy sa pritom hádame o hlúposti ako oblečenie alebo pranie mojich vecí. Uvediem príklad. Mama ma často pocit že sa prechladím. Napr. v jedno augustové ráno som si vzala do práce šaty ale bez siloniek. Bolo trochu chladnejšie aj ja som si to uvedomila, ale nenapadlo ma, že z toho bude cirkus ked prídem, večer som bola s kamoškami perfektne sme sa zabavili ale ked som sa vrátila tak bol niekoľko hodinový krik, ako si škodím na zdraví že nebudem mať deti a pod. Vysvetlila som jej že je to môj problém ak ochoriem a že už mám 24 ale nepomohlo. Potom sme sa asi 2 týždne nebavili. Potom som šla zase niekam večer a pre istotu som si vzala silonky ale celý večer som mala nervy že sa mi to lepí že ten pocit neznášam a je mi teplo. Večer som nič nepovedala ked som prišla domov, ale bol vo mne riadny hnev. Ten často riešim závislosťou na mast. tak som do toho upadla asi na hodinu, potom som dostala zo všetkého nervy, začala som v izbe vrieskať a plakať a ked prišla mama a pýtala sa, že prečo vyvádzam povedala som jej že kvôli tomu, že som si musela zobrať silonky aby bola spokojná a pritom ich neznášam, že už chcem aby prestala riešiť ako chodím. Zase začala kričať, veľmi sme sa pohádali, povedala že ju týram a ničím a že už so mnou neprehovorí. Často je to pre takéto alebo podobné veci. Napr. raz na jeseň som si vzala taký ľahký balónový kabát do kostola a ked som sa vrátila bolo peklo že nikto v takom kabáte už nechodí že som jej spravila hanbu a pod. nakoniec z toho bola taká hádka že mi povedala že nie som jej dcéra a 2 týždne so mnou neprehovorila.
Prosím Vás, tak objektívne ako som to opísala. Mama sa bojí, že sa málo obliekam, a možno je to objektívna pravda, ale sa jednoducho takto cítim dobre a nemám potrebu sa obliekať hrubšie. Mám 24, pracujem cez leto, nikdy som nemala problémy typu partia alkohol, neslušné správanie. Ak s niečím doma chcú pomôcť, tak pomôžem. Keby chceli z mojej výplaty peniaze do domácnosti, určite prispejem čiastkou. Lenže toto ma ponižuje a najhoršie že potom je vo mne nekontrolovateľný hnev. Často ho riešim zúrivosťou a vrieskaním, normálny rozhovor nikdy nezabral. S mamou sa potom vôbec nebavíme ale som zistila že sa mi potom uľaví lebo si poviem že som to aspoň dala najavo ked nič.
Veľmi ma to bolí že doma je to takto riešim to závislosťou na mast. Bojím sa odísť, lebo doma mám kamošky a ak odídem do väčšieho mesta za prácou, bojím sa že o ne prídem o zopár ľudí čo ma má rado.
Mala som aj vzťahy ale skončili zle. Nezvládla som neprenášať problémy a hádky s mamkou do vzťahu. Napr. pohádala som sa s mamou a mala som ísť na rande...už som na tom rande mala pokazenú náladu nič ma nebavilo a vždy som si to nechtiac vyliala na priateľovi. Potom som chcela ísť aj za psychiatrom aby mi predpísal lieky na ukľudneni, a ked sa to dozvedel druhý priateľ ten ma zase nechal s tým že s narušenou by bol len zo súcitu. Vtedy to bolo ťažké a doma som našla oporu aj celkovo sú super dní kedy sa nasmejeme a je to fajn. Ale toto je fakt časté a ničí to naše vzťahy. Je medzi nami len chlad a nerozprávanie...a niekedy sa mi zdá že to psych. nezvládnem.
čo mám robiť? Mám sa vzdať a jednoducho si zobrať hrubšie veci aby som nenahnevala zakaždým mamu aj ked to tak necítim?
Nonstop hádky s mamou - kde je pravda?
Ardra dakujem Ti..skúsim to takto...
aj tie čo si decko vyhodili z okna su matky, aj tie čo si na nich hasili cigarety.... uctu si treba zaslužiť! nedá sa kupiť v obchode..atd...
Ardra dakujem Ti..skúsim to takto...
Ak potrebujes zo seba dostat vyventilovat zlost hnev agresiu - kup si boxerske vrece vak, rukavice a poriadne zo seba vyboxuj vsetku tu zlost frustraciu) ulavi sa ti a pomaha to) ak nie box, tak beh fittko bicykel ai. Co ti sedi a vyhovuje) no ten box je ozaj fajn)
Ak chces ostavat doma, byvat tam a ako ti radi psychologicka, najst cestu ako to vyriesit, tak musis byt chytrejsia vychcanejsia nez mama)) Proste ist cestou - vlk syty aj ovca cela)) Takze kludne sa oblec tak aby bola mama spokojna a potom si to v najblizsej toalete, za rohom ci u kamosky zhod (silonky svetrik ai) a pred prichodom domov si to zas oblec. Pozri, mas svoj vek. Aj pravo sa obliekat ako chces ty. Ale ten cirkus s mamou stale zazivat?) Ked citam ako tvoja mama reaguje tak tam to rozhovorom debatou vysvetlovanim nevyriesis. Mama je presvedcena len o svojej pravde. Takze ulahod jej aj sebe. Vsak ziaden problem zhodit to zo seba a zas si to pred navratom domov opat obliect) Mama bude ticho, spokojna a ty tiez) a ked budes sama byvat zit, tak ti kazdy moze byt v rici ako zijes a obliekas sa
ANGEL DEMON ale je to Tvoja mama..mala by si k nej mať úctu aj ked ...myslím si...nehovor o nej až takto...
Angel demon.Zakladatelka temy mysli MAST asi masturbaciu.Vydedukovala som na zaciatku pise ze hodinu to robila
ja som mala dost drbnutu matku... toto co tu ty pišeš je oproti tomu kvapka v mori.... zapamätaj si "rozčuľovať sa znamená ničiť si zdravie kôli debilite niekoho iného" ja som sa zavrela do izby a čakala nech sa ta psychopatka vyziape.... alebo odíd niekam... prejst sa,..ked zacne do teba vyskakovať... a pridi domov po hodine...
tejto mojej nasadili lieky až ked som uz bola odstahovana..
tak už drží hubu.. neziape, teraz je to ona na koho ziapu.. sa jej to vratilo... brat jej do debilov nadava aj s otcom...
Ahojte, ďakujem za úprimné názory. Chcela som to opísať čo najreálnejšie, tiež sa hanbím za svoje reakcie. Ale ked sa pohádame a uvoľním hnev tak mi je ľahšie..aj ked potom to nerozprávanie sa je nepríjemné.
Ja som sa bála, že ked nevybuchnem a budem v sebe hnev potláčať že to nebude dobré, ale asi nie je ani cesta proste vrieskať prehnane a takto si to vydobíjať.
Možno kým bývam u nášich, by osm to mala brať tak že kúsok sa prispôsobiť abo?
Chodím na psychoterapiu už rok..ale nemám pocit, že psycholog mi v tomto vie efektívne pomôcť. Iba mi povedala že by som sa mala obliekať ako chcem a že musím hľadať nejakú cestu ako to proste vyriešiť aby sme sa tak nehádali..
Ja neviem čo mám robiť s tým hnevom vo mne? Ak je príliš veľký..tak jednoducho si povedať, hnevám sa ale nevybuchnem aby som doma neurobila peklo? proste si pozúriť vnútir a potom to potlačiť?
Viem, že sú to debilné problémy ale u nás je to stále o tomto. Asi by som sa mala vedieť povzniesť však?
Ako konkrétne by ste to vyriešili vy, kebyže v sebe máte takéto pocity a takáto je situácia?
Co najskor odid.Pokial budes pri mame,vzdy ti bude riadit zivot a starat sa ti do neho.Pre mamu nikdy nedospejes.To ze ta jej dirigovanie co sa tyka oblecenia privadza do stavu zurivosti...aj chapem.Nepotrebujes ziadneho psychologa ani psychiatra.Proste ty len potrebujes buchnut si po stole a povedat dosť!
Odo dnes sa budem obliekat ako ja chcem.Ked budem chciet silonky...dam si...ked nie...nedam si.Prestan mamu v tychto veciach posluchat.Moj syn ma 16 a ja mu uz do obliekania nehovorim.Mamu si nauc ze mas dost rokov nato aby ti pripravovala kopky oblecenia co ona uzna za vhodné. Aj ked byvas s nou...neznamena ze ju musis vo vsetkom posluchnut.Radsej urob sem tam nakup do domacnosti ale svoj zivot si nenechaj ovladat.
akoze tvoje reakcie a hysteria nie je rozhodne normalna, suhlasim s angel-demon, aby si to riesila s psychologom. ale suhlasim s tym, ze mas dost rokov na to, aby si sa mohla obliekat ako chces. ako to su mamy. ja som tiez dost horkokrvna a chodim oblecena lahko, pretoze potom mi je teplo a ked mi je teplo pride mi zle - je mi prijemne, ked mi je troska chladnejsie. chora nebyvam, dospela som tiez a tiez mi obcas mama vynada, ale rozhodne nie stylom "niekolkohodinovy krik". ked tvojej psychike nerobi dobre domace prostredie, odid odtial. kamaratky ak su prave kamaratky, tak o ne neprides.
