Nonstop hádky s mamou - kde je pravda?

Ahojte, doma sa neustále hádam s mamou a už sa pomaly ani nerozprávame. Viem, že tu bola kopa rovnakých problémov, ale môj je asi trochu špecifický. Chodím na vš a cez leto som vždy doma. Mám to doma rada, mám tu kamošky, prostredie na ktoré som zvyknutá, cítim sa tu tak bezpečne a isto, ale náš vzťah s mamou je hrozný.
Vždy sa pritom hádame o hlúposti ako oblečenie alebo pranie mojich vecí. Uvediem príklad. Mama ma často pocit že sa prechladím. Napr. v jedno augustové ráno som si vzala do práce šaty ale bez siloniek. Bolo trochu chladnejšie aj ja som si to uvedomila, ale nenapadlo ma, že z toho bude cirkus ked prídem, večer som bola s kamoškami perfektne sme sa zabavili ale ked som sa vrátila tak bol niekoľko hodinový krik, ako si škodím na zdraví že nebudem mať deti a pod. Vysvetlila som jej že je to môj problém ak ochoriem a že už mám 24 ale nepomohlo. Potom sme sa asi 2 týždne nebavili. Potom som šla zase niekam večer a pre istotu som si vzala silonky ale celý večer som mala nervy že sa mi to lepí že ten pocit neznášam a je mi teplo. Večer som nič nepovedala ked som prišla domov, ale bol vo mne riadny hnev. Ten často riešim závislosťou na mast. tak som do toho upadla asi na hodinu, potom som dostala zo všetkého nervy, začala som v izbe vrieskať a plakať a ked prišla mama a pýtala sa, že prečo vyvádzam povedala som jej že kvôli tomu, že som si musela zobrať silonky aby bola spokojná a pritom ich neznášam, že už chcem aby prestala riešiť ako chodím. Zase začala kričať, veľmi sme sa pohádali, povedala že ju týram a ničím a že už so mnou neprehovorí. Často je to pre takéto alebo podobné veci. Napr. raz na jeseň som si vzala taký ľahký balónový kabát do kostola a ked som sa vrátila bolo peklo že nikto v takom kabáte už nechodí že som jej spravila hanbu a pod. nakoniec z toho bola taká hádka že mi povedala že nie som jej dcéra a 2 týždne so mnou neprehovorila.
Prosím Vás, tak objektívne ako som to opísala. Mama sa bojí, že sa málo obliekam, a možno je to objektívna pravda, ale sa jednoducho takto cítim dobre a nemám potrebu sa obliekať hrubšie. Mám 24, pracujem cez leto, nikdy som nemala problémy typu partia alkohol, neslušné správanie. Ak s niečím doma chcú pomôcť, tak pomôžem. Keby chceli z mojej výplaty peniaze do domácnosti, určite prispejem čiastkou. Lenže toto ma ponižuje a najhoršie že potom je vo mne nekontrolovateľný hnev. Často ho riešim zúrivosťou a vrieskaním, normálny rozhovor nikdy nezabral. S mamou sa potom vôbec nebavíme ale som zistila že sa mi potom uľaví lebo si poviem že som to aspoň dala najavo ked nič.
Veľmi ma to bolí že doma je to takto riešim to závislosťou na mast. Bojím sa odísť, lebo doma mám kamošky a ak odídem do väčšieho mesta za prácou, bojím sa že o ne prídem o zopár ľudí čo ma má rado.
Mala som aj vzťahy ale skončili zle. Nezvládla som neprenášať problémy a hádky s mamkou do vzťahu. Napr. pohádala som sa s mamou a mala som ísť na rande...už som na tom rande mala pokazenú náladu nič ma nebavilo a vždy som si to nechtiac vyliala na priateľovi. Potom som chcela ísť aj za psychiatrom aby mi predpísal lieky na ukľudneni, a ked sa to dozvedel druhý priateľ ten ma zase nechal s tým že s narušenou by bol len zo súcitu. Vtedy to bolo ťažké a doma som našla oporu aj celkovo sú super dní kedy sa nasmejeme a je to fajn. Ale toto je fakt časté a ničí to naše vzťahy. Je medzi nami len chlad a nerozprávanie...a niekedy sa mi zdá že to psych. nezvládnem.
čo mám robiť? Mám sa vzdať a jednoducho si zobrať hrubšie veci aby som nenahnevala zakaždým mamu aj ked to tak necítim?