Peniaze na prvom mieste

Ako ich vnimam?
S jednym takym som zila a s jednym takym zijem teraz.
Peniaze su pre nich tak dolezite, ze su schopni ist po sestre svojej partnerky, len preto, lebo si myslia, ze vlastni vacsiu cast domu. A naopak sestra proti sestre, kvoli zasranym prachom, majetku, by bola schopna ju odstranit z cesty, opyta sa, ci uz frajer, ktoreho ma rada, uz prepisal na nu byt.
Vy vobec netusite, aki su to ludia, ake to je s nimi zit, ci ich milovat a coho vsetkeho su schopni. Je im u riti, ze vam uplne znicia zivot, ukradnu to, co ste vy tazko, pracne a dlho budovali

Ak máte peniaze, máte možnosti.

Ak ich nemáte, tak tie možnosti jednoducho nemáte a tým pádom nepatríte do tejto spoločnosti.

www.youtube.com

Osamelosť je absencia druhých, samota je absenciou samého seba.

Som rád, že tie možnosti nemám. Doslova by som napísal, že som šťastný :) Pretože aspoň viem, ktorí ľudia za to stoja a ktorí nie :)

A týka sa to všetkého v živote, zdravia, vzdelania (pár písmeniek pred alebo za menom) alebo inej odlišnosti, ktorá býva väčšinou spoločnosťou neakceptovaná. Ale je to dobré aspoň na oddelenie zrna od pliev :)

ahojte jablko835

ak môžem, skúste odpustiť tatkovi
nie preto, že vy ste lepšia, alebo preto, že možno jediné čo vedel bolo zarábať peniaze .... alebo možno on pochádzal z chudobnej rodiny a chcel vám dopriať to čo on sám nemal .. a možno to robil aj na svoj úkor, že Vás mal rád a chcel viac času tráviť s Vami, ale napriek tomu obetoval svoju radu na ukor toho aby ste mali vy..
tazko povedat, preco je svet taky aky je ...
cim som starsi, tym viac vidim ze akoby kazdy ma problem ked zajde do nejakého hocijakého extremu ...
ja tiez napríklad robim pracu ktora je tazka a musim kvôli nej vela robit aby som zarobil dake peniaze....a tiez by som chcel ludom pomahat a byt k nim mily ... ale ludia rychlo zacnu byt nevdacny a vsetko zneuziju...
zial taka je doba, ostat skromny a vdacny za to co mame je vzacnost.
skuste sa pozriet na svoj zivot skor s laskou, odpustenim a vdacnostou
veci castokrat nie su take, ake ich vidíme ... ale my sme taki, ako sa na veci divame

Bohuzial je to tak ze na Slovensku su neskutocne povrchny ludia najsmutnejsie ze ze sa uz porovnavaju aj deti v skolkach . TU su v kurze vyslovene len pekny a bohati ludia lebo spolocnosti si to tu tak ustanovila. Darmo moze byt clovek inteligentny mat co ponuknut ked nepatri do skupiny spomenutej vyssie je proste v keli. Slovaci davaju strasne pocitit ked maju nahodou viac.

Kladiem si otazku, ako sa lisi bohata rodina od tej, kde sa na bohatstvo iba hraju.

Myslim, ze je to v jednom. V bohatej rodine vedia, ze bohatstvo neni zadarmo a jeho udrzanie je narocne. Ze to nekonci len zarobenim penazi, ale aj vychovou deti, rodiny a vstepovanim hodnot, aby sa z nich stali dobri ludia, prinosni pre spolocnosti. V bohatej rodine vedia, ze tam, kde clovek dostane vsetko na zlatom podnose, degraduje to jeho osobnost a taky clovek nema motivaciu sa snazit. Ak mu vsetko financuju rodicia. Preto svoje deti vedu k tomu, ze pomocnu ruku treba podat, len kej je to nutne a clovek by sa mal naucit sam stat na vlastnych nohach. Mozno im zlepsit start do zivota, alebo poskytnut urcite vyhody, ale hlavne vychovat zu nich samostatneho cloveka. Nie namyslenu pijavicu, ktora nic nevie, len cicat peniaze.

Tam, kde sa na bohatstvo iba hraju, zarobia slusne peniaze, ale nevedia s nimi narabat. Peniaze idu na spotrebu a vysoky zivotny standard. Vypadok cloveka, ktory zaraba potom postihuje celu rodinu, ktora je na nom zavisla. A kedze rodina nikdy netrpela na nedostatok a nebola motivovana, ma zle pracovne aj osobne navyky a zvysne peniaze velmi rychlo prejedia a ostavaju na mizine.

Preto neni zle, ze deti nieco nemaju. Musia sa naucit, ze je normalne, ze nemozu mat vsetko. Ale maju sa naucit, ze ked nieco chcu, maju hladat sposoby, ako sa to da urobit/zabezpecit. A nie byt rozmaznavane, ze chudacik on nema nove auto alebo znackove totoke. Taketo spravanie u rodicov, je vacsinou len kompenzacia, ako sa vyrovnat so situaciou, ked oni v detsve nieco nemali a svoje frustracie si tak liecia cez deti. Kupuju im drahe dary, pretoze uz nemaju cas, ani chut, ked len zarabaju a zarabaju. Ocistuju si svoje svedomie - vsak dostal nove auto, nove handry atd. Ale tie ho vychovaju len v namysleneho cloveka, ktory je nafukany v samolubosti a hodnotovo prazdny. Toto je problem, ktory trva uz starocia a dokonca v jednej kulture je na to pomenovanie, co vyrastie z takeho cloveka: "zbytocny clovek".

Dufam, ze sa budem vediet v zivote brzdit, aby som nedal detom to co chcu, ale to co potrebuju. Aby z nich nebola generacia zbytocnych ludi, ale mohol som byt na ne hrdy, ako som ich dobre vychoval.

inak som si fsimol este jednu vec ze najviac nadavaju na zebrakov alebo sa od nich distancuju ti ktori sa absolutne za svoj blahobyt nepricinili :) vecsinou ludia ktori si vsetko odmakali

inak ja by som v zivote nekupil pubertakovi (20 rocny je imho tiez este pubertak) auto. Videl som ako jazdili moji kamarati v 20tich... sa vidim ze sa nikto nezabil...

Dnes máš, zajtra mať nemusíš. Žiaľ, poväčšine je to tak, že bohatý žijú kus mimo chudobných a ani si nevedia predstaviť, čo je to nemať.

Musím iba súhlasiť s Majulienkou1. Pochádzala som z rodiny, ktorá nebola ani bohatá a v tých časoch ani chudobná. Rodičia mi síce kúpili čo uvážili za dobré, ale ja som do toho zasahovať nemohla a ani som si nemohla nárokovať. Na ZŠ ma brali ako sivú myšku a ja som nemo závidela spolužiakom. Na SŠ to bolo už o niečom inom, naším sa po zmene režimu zadarilo v podnikaní, mohli sme si dovoliť takmer všetko, čo sme chceli. Vtedy som sa prvýkrát dostala k moru, začali mi nakupovať viac a viac kvalitného oblečenia, mala som na tie doby moderný mobil, proste všetko. Moja hodnota u spolužiakov bola o hodne vyššia, zrazu som mala viac kamarátov, zapadla som viac do kolektívu. Na VŠ to bolo ešte lepšie a bola som asi najobľúbenejšie v skupine. Keby nebol život o peniazoch, tak by to tak nebolo. Automaticky sa vyradili spolužiaci, ktorý boli z chudobnejších vrstiev, lebo si nemohli dovoliť to - čo my. Nemohli si dovoliť každý deň plaváreň, občas pizzu, kino, obchodné centrá. Autá sme ako deti tak neriešili, ale poviem vám, keď mi rodičia po čerstvom vodičáku ako 20 ročnej kúpili nové auto, bola som neskutočne hrdá a namyslená. Vlastné deti ešte nemám, ale ak budú, určite sa budem hnať za peniaze, len, aby nepocítili čo je to nemať načo chcem.

nooo vidim že sa tu zišli rozny ludia a rozne odpovede:) asi sa to neda popisat ten človek pokial ho nepoznate lebo každy je iny .

majulienka prepač naozaj nechcem nikoho urazit ale tvoj prispevok mi vyznie straaašne povrchne a potom sa čudujeme prečo su deti take alebo onake ,bohužial asi sa vyvyšujete nad ostatnych "normalnych " ludi a toto robia aj vaše deti. Mimochodom aj my chodime každy rok na dovolenky a deti vediem k ludskosti a tomu aby sa držali pri zemi.

bohužial ja vidim aj ten druhy pohlad na vec pretože som ako dieta z bohatej rodiny mala nozaj všetko ,tym naozaj všetko mam na myslim ale len tolko čo sa tyka financii a hračiek . Otec mi velmi chybal ako dietatu a to bolo jedine čo som detom zavidela. Dodnes si to pamätam ako som chodila v značkovych veciach ale dodnes mam aj ten pocit ako si pamatam len mamu ktora pre nas urobila všetko na svete a vždy vždy bola pri nas a nikdy sme ju s ničim neobtažovali .Chodila do prace ale všetok volny čas dala detom. Otec bol stale niekde inde len nie doma ,lebo však "musel" zarabat. No ten pocit mal len on,všetko mu ušlo a spamätal sa ked sme boli takmer dospele a teda snim žiadne vztahy nemali ,bohužial čas nevrati. Dodnes mi je to luto a už nieje medzi nami živymi ,nikdy nam neubližil ale vztah som snim nemala takmer žiaden pritom viem že mi velmi chybal ako otec v takom pravom zmysle slova.

jasné zo vzduchu a s holou riťou sa žiť nedá (aj ked s tou holou riťou ešte možno ako tak) ale ja bych skôr povedal že odhliadnuc od toho kolko penazí a aké vymoženosti môžu rodičia detom poskytnúť (či menej či vela ako naša majulenka) by ich mali učiť aj tomu že hodnota človeka sa nemá posudzovať podla toho čo vlastní a kolko má penazí, to teda znamená že ani hodnotu vlastného života, a že ani tešiť sa človek nemusí iba z toho čo mu poskytne vela penazí a možno najúčinnejšie by bolo keby rodičia dietaťu nedali vždy všetko len preto lebo na to majú, ale aby ho učili si aj odriekať. to je v dnešnej dobe umenie a rarita.

čiže bych povedal že je dôležité aké myšlienkové vzorce do dietata vštepia. ťažko to však pochopí človek ktorý má problém s porovnávaním sa a závisťou a ked navyše si tieto vlastnosti nie len neprizná ale ani netuší čo je na ich pozadí a preto ich ani nerieši.

bude to znieť asi paradoxne pre mnohých odchovancov konzumnej doby zameranej na peniaze no podla mňa je nedôstojné ak sa človek posudzuje podla výšky penazí a toho čo za ne môže získať.