uz o par dni ma caka zapis na vysokej skole a neskutocne sa toho hrozim.odjakziva som ticha a mam rada mensiu spolocnosti,vzdy mi stacila v triede jedna kamaratka a boli sme taka nerozlucna dvojka.neviem nejak zapadnut do kolektivu a ani som nikdy netuzila byt vo vacsej skupine ludi.preto som si aj vybrala skolu kde nebudem na intraku,ale budem dochadzat.uz len to je pre mna katastrofa,pretoze autobus/vlak bude plny mladych ludi a ja som velmi hambliva.problem je aj v tom,ze vyzeram dobre,cim sa nechcem chvalit-no to je zvycajne kamen urazu.chalani nadbiehaju alebo si myslia ze som namyslena,no ja som len ticha.kamaratky si najst neviem,zeny su zakerne a zavistlive,co sa mi osvedcilo aj u kamaratky zo strednej o ktorej som si myslela,ze sme najlepsie kamaratky.preto sa bojim ze ma nezoberu medzi seba a bdu sa tam skupinkovat.bojim sa nahlas vyjadrovat svoj nazor,ze budem zosmiesnena.ze si povedia ironicky ,,ta hviezda,, alebo nieco podobne..som tiche dievca ktore ma najradsej pokoj a knihy,aj ked si ostatni o mne mozno podla vyzoru myslia ze som nejaka pipka. trochu som sa rozpisala,pointou je teda to,ze som si vzdy myslela ze vysoka skola je o tom-prist do nejakej triedy,sadnut si,vypocut prednasku a ist domov,chodit na testy..zarazilo ma uz len to ze sa tam aj ustne skusa,alebo ze medzi jednotlivymi prednaskami budem mat mozno aj hodiny casu a nechcem ho nejak travit s ludmi tam...takisto imatrikulacie a podobne veci co som myslela ze uz som nimi davno presla,nenavidim to !!! najradsej by som sla studovat externe,no paradoxne idem na psychologiu a ta sa externe neda..ak raz ukoncim skolu nebudem mat problem rozpravat sa s ludmi ako psycholog,no s rovesnikmi v skole s tym mam problem, urcite ma niektori pochopite.preto by som chcela vediet co najviac o vysokej skole,co take ma tam este caka,co asi nezvladnem.
Nastupujem na vysku-neviem ako to psychicky zvladnem
Nie, na to aby si bola dobrý psychológ skutočne nemusíš byť extrovert a porovnávať to s učiteľstvom matematiky je smiešne. Na to aby si bola dobrý psychológ je dôležitejšia empatia, zodpovednosť a veľa iných zručností, ktoré dokáže mať aj introvert. A keď sme už pritom, nikto nie je úplný extrovert a nikto nie je úplný introvert a to sa týka akéhokoľvek vymedzenia temperamentového typu.
ale je pravda že reálne na to predpoklady netreba stací sa nabifliť veci a má titul .....PhDr
to je tak ja napriíklad neviem počítať mam sakra velke problemy s čislam,i matikou, diskalkulia....ako by som mohla robiť učitelku matematiky??? nie je to divné???
jjj------> Pamätám si, ako som sa ja pred zápisom bála, ako budem cestovať vlakom, keď som ním v živote nešla sama a už som sa bála, že určite zabudnem vystúpiť alebo zabudnem vo vlaku kufor :D a teraz som majster v prestupovaní. V dopravnom prostriedku sa nemusíš s nikým rozprávať, to máš ako v čakárni u doktora, predpokladám, že tiež sa tam s nikým cudzím bežne nerozprávaš. Pustíš si hudbu, otvoríš knihy, budeš si čítať materiály na seminár. Vôbec si nerob s tým starosti, 90% ľudí budeš pri cestovaní ukradnutá.
Sklamem ťa, na väčšine škôl si rozvrh spraviť sama nemôžeš.
Nepáči sa mi, ako niektorí komentujúci píšu, že extrovert je vhodný adept na post psychológa. Nepríde mi fér to takto škatuľkovať, pretože aj introvert vie byť dobrým psychológom. Nezáleží na tom, či je niekto extrovert alebo introvert, ide o to, či má dôležité vlohy pre výkon tohto povolania. Načo potrebuje psychológ oslovovať cudzích ľudí na ulici a nadväzovať hneď s nimi kontakty? Psychológ pracuje predovšetkým so svojimi klientmi v trochu inom prostredí a podmienkach.
jjj------> Môžeš napísať, do ktorého mesta ideš študovať psychológiu? Psychológia sa dá študovať už pár rokov aj externe, hlavne bc. ročník. Ale ak si mladá a nepotrebuješ zarábať, tak odporúčam denne štúdium. Podľa mňa si predstavuješ úplne zbytočne katastrofický scenár toho, ako to na vysokej škole vyzerá. Úprimne môžem povedať, že pre mňa bola stredná škola peklo. Nemala som to tam veľmi v láske, nemali sme veľmi súdržný kolektív a mala som veľmi málo ľudí, s ktorými som sa bavila. Na vysokej škole sa cítim omnoho lepšie. Nie som taká zakríknutá, priateľov mám tak akurát. Hneď v prvý deň som sa zoznámila s fajn ľuďmi. Bola som rada, že som šla do mesta a na školu, kde ma nikto nepozná, pretože som tam šla s čistým štítom a nikto ma nemohol posudzovať podľa toho, aká som bola na strednej škole. Samozrejme, že som sa bála, že si nenájdem žiadnych kamarátov, myslela som si, že budem hanblivá, ale na vysokej škole som sa omnoho viac naučila nadväzovať kontakty. Na vysokej škole sa stretneš s dospelými ľuďmi v tvojom veku, ktorí majú podobné očakávania a rovnako strach z nového prostredia. Už len to je vec, ktorá vás bude spájať a ty si vďaka tomu môžeš nájsť ľudí, s ktorými sa budeš mať o čom rozprávať. Neodsudzuj dievčatá za to, že si mala zlé skúsenosti. Tiež som mala problémy s kamarátkami a viac si rozumiem s chalanmi, ale to neznamená, že sa teraz prestanem baviť s dievčatami úplne. Ak sa budeš voči nich chovať odmietavo, tak sa potom nemôžeš čudovať, keď ťa budú považovať za panovačnú. To ako vyzeráš nie je vôbec dôležité, je dôležité, ako sa budeš voči ľuďom správať a či budeš voči nim otvorená a necháš ich vstúpiť do svojho života. Nemusíš byť kamarátka so všetkými, po čase zistíš, s kým si viac sadneš a na koho sa do školy budeš tešiť. Nemôžem ťa odsudzovať za to, že chceš dochádzať, ale všetky moje spolužiačky časom oľutovali, že musia dochádzať domov, že chodia domov neskoro, že dlho čakajú v škole... dnes už nemusíš bývať len na internátoch, dá sa nájsť aj ubytovanie na privátoch v celkom slušných cenách dokonca aj samostatnú izbu. Áno, skúša sa aj ústne, ale pri tom budú možno tak dvaja spolužiaci a dosť, neni to nič hrozné, teda ja môžem súdiť len podľa mojej školy a ver tomu že pri skúške ti budú nejakí spolužiaci fuk lebo oni budú mať dosť starosti s tým aby sa počas tvojho skúšania stihli prichystať. Imatrikulácie nie sú nič strašné, teda na našej škole boli veľmi profesionálny a nebolo to nič trapne ako na na strednej. Podľa mňa to všetko zvládneš, len si to predstavuješ príliš negatívne a je to niečo, čo si ešte nezažila.
Kľudne sa pýtaj, čo ťa zaujíma
ANGEL-DEMON Nič v zlom ale väčšinou sa o to zaujímajú práve lúdia ktorý tie problémy máju sami, myslím že sú v tom aj dosť dobrý :)
presne ako je nižšie napisane.... chce robiť psychologa niekto kto na to nemá a sám potrebuje pomoc.... akože sorry, nič v zlom ale chudáci pacienti.... pretoze to je podla mna práca pre uplne vyrovnaného človeka, extroverta ktorý je papulnatý, zdravo sebavedomý a nemá ziaden problem s nadväzovaním kontaktov a nemá problem aj normalne na ulici nadviazat kontakty....
Ahoj,
ja sama študujem psychológiu v PO a asi Ťa sklamem, ale pokiaľ si taký typ človeka ako píšeš, tak štúdium psychológie nie je pre Teba. Kontakty by si mala nadväzovať spontánne a bez problémov.
Štúdium samo o sebe nie je veľmi náročné, pokiaľ si zvyknutá sa učiť priebežne. Povinné aktivity ani tak nemáš, akurát povinné semináre, cviká, alebo prax. To, čo si zvykneš na nový kolektív je len na Tebe. My sme fajn kolektív, kto medzi nás nezapadal, nikto ho nenútil, ale taktiež si musí vedieť poradiť sám. Poviem Ti jedno, psychológ musí byť schopný sa prispôsobiť každej situácii a bezproblémov sa adaptovať.
Nič sa neboj :-) taktiež som bol nedávno na zápis na vš. Som v podstate v rovnakej situácii ako ty s rozdielom že som muž a idem na techniku :-D
Keď som ten zápis zvládol ja tak ho zvládneš určite aj ty. A ako to prebieha na výške tiež neviem, taktiež mám obavy z nepoznaného, ale to som mal aj keď som išiel na strednú :-)
a prečo ma urážaš? za kazdym naoko odmeranym clovekom sa skryva nafukanec? nenapadne ta ze nie vsetci su predvadzajuci sa extroverti ? psycholog musi byt extrovert?to sa potom velmi mylis.prave introvertni ludia maju hlavu plnu myslienok a dokazu sa do druhej osoby velmi vcitit.kto ma pozna,vie aka som a vazia si ma.jednoducho len neviem nadviazat lahko kontakty, nie som typ cloveka ktory sa rad ukazuje tym ze po 5 minutach rozhovoru o nom vies vsetko
