Dobry den,
mam vazne rozvrateny vztah a este pred tym ako to definitivne ukoncime chcem pocut vas nazor.
Totiz povedal mi,ze pokial nie sme svoji, tak on si bude robit co chce, platit komu chce a bud to budem respektovat alebo papa.
Pritom my sme dost v zlej financnej situacii a ked som od neho potrebovala tak mi povedal ze nema... hlavne,ze dal 300€ rodicom na opravu nepodstatnej veci v dome.
Sme spolu 4 roky a pride mi to dost sebecke,ze mysli iba na seba. Ked som si myslela,ze mysli na nas oboch.
Najviac ma trapi,ze vzdy ked sa pohadame tak on utecie a nekomunikuje so mnou pripadne ma odjebava slovami: ok,dobre, tak to mas ozaj blbe.
Ja som toho nazoru ze nikdy nemame ist spat pohadani...a mne to naozaj vadi...
Co si o tom myslite?
Ja sa asi aj chcem rozist ale nemam odvahu.
A ked si kladiem otazku preco som s nim tak sama neviem.
Sklamaná z neho/z nás....
Prepac,ale vhodnejsie slovo na to,ako sa ku mne sprava ani nemam. :) a podstata prispevku ti trochu unikla.
Zacni tym, ze sa zacnes vyjadrovat slusne, a hlavne na verejnych forach.