ahojte :) chcela som založiť túto tému aby som počula vaše rady skúsenosti a tipy na naozaj šťastné manželstvo. Vy ktorým vám to klape ako to robíte? Pretože ma naozaj strašne trápi že dnes sa každý druhý človek rozvádza každá druhá je slobodná matka.... ľudia myslia len na seba a pri prvej prekážke zahadzujú svoj vzťah/ manželstvo. Ako to robíte že vám to funguje? :) dakujem
recept na naozaj šťastné manželstvo :)
Ovečka, a nefandíš si? Taká by s Tebou ani na rande nešla, nieto aby Ti dala šancu na "dva dni"! Zamysli sa nad tým, čo Ti napísal Filip! A pros Boha, aby tá Tvoja mala s Tebou "božskú trpezlivosť", aby Ťa za pár rokov neposlala kade ľahšie! ; )
este by som doplnil autorke, aby to nevyzeralo tak, ze sa tu len snazim rozduchavat flame.. univerzalny recept na "naozaj stastne manzelstvo" prirodzene nejestvuje. Niekomu pomoze jedno, inemu druhe. V kazdom pripade by stastne manzelstvo mohlo fungovat na principoch vzajomneho porozumenia, vernosti a snahy spolocne riesit pripadne problemy. Preto musia mat obe strany rovnaku sebadisciplinu, aby sa mohli spolocnymi silami usilovat o uspech "misie".
bagration nj moja zena tiez obcas zajde do kostola ale hento by nikdy z ust nevypustila :) tiez si myslim ze odtial potial
ja som sice ateista, ale nevadi mi, ak je niekto veriaci, napokon je to slobodne rozhodnutie kazdeho cloveka... ale vsetko by malo byt v zdravych medziach. Vsetkeho vela totiz skodi.. to vidiet na prvom prispevku. To musi byt strasne mat taky zivot.
Ovecka - staci ked vydrzis s tou, ktoru si si zobral. ;)
Filip podla mna si mimo.. napr ja by som to s tou prvou prispievatelkou nevydrzal ani 2 dni :-D
Ja by som povedal, že existujú aj niektoré univerzálne zásady pre šťastné manželstvo. Tolstoj začína román Vojna a mier slávnou vetou, že všetky šťastné manželstvá sa podobajú, kdežto nešťastné manželstvá sú nešťastné každé svojim spôsobom. To je preto, že je len málo spôsobov ako to robiť dobre ale veľa spôsobov kde robiť chybu.
V manželstve som 17 rokov a chodili sme spolu rok. Pred tým ako som spoznal manželku mal som jeden vzťah, ktorý sa rozpadol po niekoľkých mesiacoch. Keď to porovnám, tak základný rozdiel je vo vôli. Jednoducho tento vzťah chcem, je pre mňa dôležitejší ako všetko ostatné. V tom prvom vzťahu toto obojstranne chýbalo. Vôľa je energia, ktorú potrebujete v každom okamihu. Ja moc neverím tým, ktorí hovoria, že oni na lásku papier nepotrebujú. Manželstvo je prísaha, záväzok a aby sa človek tomu podvolil na to treba vôľu. Láska vytvára krásne zážitky ale človek potrebuje vôľu aby podriadil svoje schopnosti, záujmy a slabosti vzťahu. To je ako vo firme. Nepomôže vám, že milujete výplatu na účte, keď nemáte vôľu sa premôcť, obetovať čas, energiu a pracovať na ňu. Láska nestačí, treba aj vôľu aby sa človek tej láske podriadil.
Nedostatok vôle sa prejaví od úplných maličkostí ako napríklad čo je dôležitejšie mať v tejto hádke navrch, doraziť partnera vymenovaním všetkých jeho doterajších zlyhaní a získať posledné slovo, alebo mať dobrý vzťah. Alebo čo je dôležitejšie: šetriť peniaze, bývať u rodičov a vnášať do vzťahu frustráciu alebo ísť do samostatného bývania aj keď je to finančne nevýhodné ale budovať vzťah. Niekedy tiež môže byť otázka čo je dôležitejšie: riadiť sa zásadou "ty máš pravdu, ja mám pokoj" a zbierať v sebe frustráciu až kým nedôjde k výbuchu, alebo sa premôcť a ísť do toho nepríjemného rozhovoru a partnerovi vysvetliť, že niečo mi vadí, aby s tým niečo robil, lebo za chvíľu budem mať z toho krízu.
Špecifické pre manželstvá je, že každý človek má niekde inde slabosť, svoju achilovu pätu, kde musí uplatniť voči sebe vôľu. Mám ju aj ja, aj moja manželka, ale obaja o tom vieme a máme vôľu to zvládať. A to je základ. :)
univerzálny recept neexistuje. Ale je pravda, že dnes to ľudia vzdávajú často kvôli banálnym príčinám alebo neschopnosti komunikovať a brať do úvahy potreby toho druhého.
My sme spolu 20 rokov. Sme veľmi nesúrodá dvojica, ale patríme k párom, čo prakticky všetko robia spolu. Jednak sa dopĺňame, druhak máme dostatok styčných bodov v hlavných prioritách, názoroch, záujmoch a potrebách. V čom sme sa líšili, a bolo to potrebné, to sme časom doladili, aj keď sprvu bol občas krik. Čo sa doladiť nedalo, to sme si vysvetlili a ponechali si potrebnú mieru slobody na vlastnú realizáciu. Nezávidíme si úspechy, nenecháme jeden druhého topiť sa v prípade neúspechu. Podporujeme sa a stojíme jeden za druhým. Vážime si jeden druhého. To je asi tak všetko, čo sa nás dvoch týka :)
Chodíme do kostola a pristupujeme k sviatostiam a do nášho vzťahu púšťame Boha.