Ahoj, prosim neviete mi poradit co mam robit ked vobec nevladzem kvoli depresii, uzkosti? Nevladzem nic iba lezat a strasne sa trapim cele dni a noci, nemozem spat, jest. To co mi vsak vobec nepomaha su rady typu: vzchop sa, zmen svoj zivot, chod von, rob nieco co ta bavi. Nevladzem nic a tieto rady mi este viac ublizuju. Ale ved musi existovat nieco, aby ten pocit nebol tak neznesitelny, nie? Prosim.
Co mam robit, ked nevladzem?
Nalie
petra_peta
treba nájsť v sebe silu!
Nalie
sg, dakujem, pozriem sa.
...Mne modlenie nepomaha vobec.
Keby to nebolo aspon take neznesitelne. Stale rozmyslam, co by mi mohlo pomoct, no nic mi nenapada. Snazim sa to len nejak vydrzat.
Modlitba
SKus sa modlit. NIekedy uz nic v tom zufalstve nepomoze len toto... pomoze to vzdy na depku, odskusane.
sg
Skus pozriet stranku RNG depresia.
Nalie
cicilka, keď ja mám terapiu už u psychiatra/ičky (nechcem písať konkrétne, bojím sa, že ma tu niekto spozná :/ ) a neviem si vôbec predstaviť ísť ešte za niekym ďalším cudzím. Ale ďakujem, viem, že si to myslela dobre.
IvanaIva
ja tiez niekedy sa citim na dne a ze nevladzem ale potom si spomeniem na to koho mam vokol seba a je mi hned lepsie :)
cicilka
navsteva psychologa? jedina moznost ktora ti pomoze
trdlorko
Moja zlatá Nalie, šťastie inde nenájdeš, len v modlitbe k Bohu, on ti ho dá?
Nalie
Ked ja mam pocit, ze som sa postavila tak strasne vela krat, no teraz to uz jednoducho nejde. Snazim sa verit tomu, ze to chce mozno naozaj len cas, no je to velmi tazke. Ta prestava, ze bojujem proti niecomu konretnemu, ako je ten drak, mi trochu pomohla, dakujem. Najhorsie je, ze by som mala riesit aj svoju zivotnu situaciu, ktora ma do toho stavu dostala, lenze neviem co mam robit, mam pocit, ze je vsetko zle, nevidim ziadne riesenie a nemam na to uz vobec ani silu.
Co sa tyka tych rad, ako knihy, filmy, priatelia, ... Ano, jednak je to ten hnev, ze ma nikto nechape, no aj sklamanie zo samej seba, ze mi to vobec nejde (robit nieco, co by ma bavilo). Niekedy mam pocit, ze by mi pomohlo porozpravat sa s niekym, kto prave v tej chvili preziva nieco podobne. Viem, ze to asi nie je dobry napad a ze by sme si tak mohli ublizovat navzajom, no myslim si, ze niekto taky by ma dokazal asi najlepsie pochopit.
Musela som ten prispevok pisat dva krat na mobile, pretoze prvy krat mi ho neodoslalo :/
anjelik *
Okrem prvého odseku platí rozhodne aj to , čo som písala ďalej. :o) Je to ťažké, ale nie nemožné. Pamätaj, nie je hanbou padnúť, ale hanbou je, sa nepostaviť a neskúsiť to znovu. Tie chvíle, keď skúšaš myslieť inak, sa budú postupne predlžovať, až sa dostaneš do bodu, kde ty budeš ovládať predstavy, a nie predstavy teba. Vieš, raz s tým začať môžeš a aj musíš. pretože je hanbou pre život, aby nás ovládali myšlienky, duševné stavy, a nie my ich. Ber to ako jedno veľké dobrodružstvo..proti tebe stojí oooobrovský drak a ty sa snažíš prísť na to, ako ho prekabátiť. Tak prestaň bedákať a skús sa zase chvíľu hrať a dať ho dolu. :o) Postav sa pred zrkadlo, usmej sa na to čudo, čo na teba hľadí a povedz mu..moja, ja si ťa nedám. :o) Dnes to možno nevyšlo, ale zajtra je zase deň a ja to skúsim opäť a lepšie. ;o) Hudba, knihy, priatelia, zvieratká, filmy..to všetko je zdrojom iných pohľadov, iných zážitkov, energie tých druhých...ale na všetko je treba mať energiu aj v sebe....a ak ju zabiješ už v zárodku strachom a vyciciaš sa z podoby...potom ti naozaj nič nezostane pre toto všetko a ochudobníš samu seba. Výsledkom je depresia a asi aj hnev..že čo ti to radia, šak to nefunguje. :o)
