Co mam robit, ked nevladzem?

anjelik, ano je to presne tak ako pises v prvej casti tvojho prispevku. Dakujem Ti velmi za rady. Ja sa o to snazim, ale je to tak neskutocne tazke. Vobec mi to nejde. Vobec mi nejde mysliet na nic ine. A ked sa mi to aj na chvilu podari, aj tak som stale strasne nestastna. Kiez by to nebolo tak strasne tazke. Mam pocit, ze je vsetko zle, ze sa pokazilo co sa dalo a ze to uz nikdy nemoze byt lepsie. Strasne ma to nici.

Nalie, depresia v tom najširšom slova zmysle, predstavuje stratu energie, jej pokles. V takom stave potom nevieš urobiť nič..ako sama popisuješ. Aby si sa ale do takého stavu dostala, musíš mať v sebe vytvorený obraz, spomienku, ktorá to vyvolá. U teba je to niečo, čoho sa veľmi bojíš. Lenže práve tým, že sa znovu a znovu potýkaš s danou predstavou, znovu a znovu vyvolávaš v sebe strach, ten ťa znovu a znovu ochromí. To nevzniká samo osebe, na všetko musí byť hmota a tou je tvoja duša, tvoja pomyselná energia. Tá, ktorú by si mala normálne používať na to, aby si tancovala, spievala, prechádzala sa, milovala, debatovala s druhými. Ty ju ale premrháš na svoje úzkostné stavy. :o) Tak naozaj jediné, čo ti môže pomôcť, je naučiť sa stopnúť v hlave tie predstavy skôr, ako ovládnu tvoju myseľ a nadobudnú *autonómiu*..to znamená, oni ti určujú, ako ty sa máš cítiť, ako ty máš trpieť, nerozhoduješ už ty, ale tebou vytvorené predstavy. Rozumieš? Je to celé len na tebe..či to ovládneš, alebo tvoje predstavy ovládnu teba..trpne čakať môžeš..ale osobne by som ti radšej poradila v danom momente sa snažiť myslieť na niečo iné...niečo príjemné, podporné..a nedať sa vtiahnuť k predstavám, ktoré ťa zaručene pohltia..Každou ďalšou tvojou prehrou ich posiľňuješ. Tak to skúšaj, znovu a znovu..stavaj proti nim hocičo..až to hocičo v tvojej hlávke sa stane silnejším..práve tým opakovaním. Presne to opakovanie ťa priviedlo do stavu úzkosti..má šancu ťa z nej aj dostať. Tak sa drž. :o) Uvedom si ale jedno..nepôjde to hneď..proti tebe stojíš totižto ty sama..nie je ani víťaz, ani porazený..víťazom sa staneš vtedy, keď začneš myslieť inak...tie pôvodné spomienky nezmiznú..ale môžeš ich zataviť novými...ako to robia včely s myšou v úli..zalejú ju voskom..myš zostane..ale už nie je nepriateľom. :o)

Ja len ze stale tuto temu sledujem, ak by sa nasiel este ktokolvek s nejakou radou. Dakujem velmi.

A neda sa spravit nieco v tej konkretnej chvili? Aby to nebolo tak neznesitelne? Vazne sa da iba cakat?

exwhyz, dakujem.

Presne to robim, cakam. Pocitam hodinu po hodine, ale je to tak strasne tazke. Hlavne v noci, kedy som strasne unavena, no tie myslienky neprechadzaju. Stale dokola na to myslim, trapim sa a uz ma to ubija. A ked aj zaspim, tak iba na par hodin, zobudim sa a zase vsetko odznova. Chvilami je to neznesitelne a sama sa pytam seba, do kedy este musim cakat.

michael, dakujem velmi a absolutne s Tebou suhlasim. Tak strasne malo ludi to chape, akoby si to vobec nevedeli predstavit, akoby ani trochu nechapali. Uz si mi pomohol len tym, ze mi rozumies, dakujem velmi. Ja som lieky brala niekolko mesiacov, lenze uz som ich chcela vysadit a teraz som dlhsiu dobu na polovicnej davke, ktora mi uz za chvilku dojde, takze ich vysadim uplne. Tiez mam teraz velke pochybnosti, ci to bol dobry napad. Ale som stale odhodlana ich vysadit. Mozno ak to dlhsiu dobu nebude vobec lepsie, tak by som to este zvazila. Dakujem este raz za pochopenie.

A ak to neprejde alebo to bude trvať až moc dlho čo ho bude psychicky deptať, a na to si zoberie život, alebo nebude jesť do tej miery že si poškodí vnútorné orgány alebo nastane zlyhávanie orgánov.
Hovorím máš 3 možnosti
1: Ak nemôžeš o tom s nikým hovoriť si takzvane paralyzovaný možeš čakať kým to prejde.
2: Čakáš kým to prejde, ale psychika ťa začne natoľko deptať že sa rozhodneš to ukončiť
3: Vyhľadať pomoc ak sám môžeš, keďže más takýchto super príbuzných so super radami nemôžeš od nich očakávať že ti viac pomôžu más len tieto 3 možnosti+ to čo som ti napísal predtým.

Podľa mňa, keď sa vyrozprávaš kamarátom, tak sa z toho postupne dostaneš. Ale to je len doplnková terapia. Ak máš paralizujúcu depresiu, tak ti nezostáva nič iné len čakať, kedy to prejde. Ono to raz prejde.

Tým čurákom ktorý ti "radia": vzchop sa, zmen svoj zivot, chod von, rob nieco co ta bavi. Asi len pomože to keď si niekto na tu chorobu depresiu zoberie život, potom len budu zas hovoriť: Ale veď ako to je možné, ved mohol niečo povedat ved mohol poziadat o pomoc mohol sa niekomu zdoverit. Potom sa cuduju co si zobral zivot.

Nevzdelanci v depresii mali by ste vediet ze ked je clovek v takom stave niekolko tyzdnov, mesiacov nedokaze sa zdoverit, hladat pomoc a tak podobne tá choroba ho paralyzuje presnejsie chemiu v mozgu.
Ale čo tu možete hovoriť v tomto svete a tobož na slovnsku treba byt priebojny, bud silny chlap vela ludi to ma horsie a podobne sracky vsak.
Joooooj no lenze smola ze mas trosku inaksiu strukturu mozgu, alebo mozog ktorý je viac náchylnejsi na depresiu+ tazke zivotne situacie ktorych je viac ako tych lepsich. To do uvahy neprichádza všakže.
A pre teba
Ak nepomoze zmena stravy ani častejšie výchadzky von, častejšie tráveny čas s ludmi ktorých máš rád alebo to nemozes robit koli tomu čo prezivas + ti este okolie takto "pomáha"
Vyhladaj psychiatra a psychologa neostáva nič iné než nasadit lieky lebo v tomto prípade je problém v mozgu.