Ahojte, chcem sa poradiť.. trpim klaustrofobiou uz pár rokov. V praxi sa to prejavuje napr. nejdem vytahom, uzavretou lanovkou, nejdem do jaskyne, nezatvaram sa v malych miestnostiach napr. WC. V tuneloch mam hrôzu, do metra ani nenakuknem. Ked je vonku hmla, je mi neprijemne a nikam radsej necestujem ked nemusim. Žiť sa s tym dá v pohode, ale obmedzuje ma to vo vyletoch, dovolenkach. Skusala som najskor posedenia u psychológa, ale neverila som tomu, tak som to nechala. Potom som skusila liecitela, ktorý mi nejakým sposob vsugeroval ze uz sa nebojím. To pomohlo tak na mesiac, dva.. az som sa cudovala ako to super funguje. Ale casom sa tie hlúpe strachy vratili. Teraz zvazujem navstevu psychiatra a skúsiť to liekmi. Velmi by som chcela byť fit, ale bojim sa nastupu AD, lebo vraj nieco take sluzi na liecbu. Bojim sa ze sa mi rozhadze psychika este viac. Čo si o tom myslite, mam to skusit alebo si žiť celkom v pohode, ale odriekat si zazitky po ktorych túžim. Dakujem za nazory. Mam 50 r.
