Život

Ahojte. Viem, že podobne veci by sa tu nemali riešiť a možno mi ani nebudete vedieť pomôct alebo poradiť, no potrebujem to skúsiť a vyrozprávať sa aspoň tu. Mam 19 rokov a som dievča. Maturita s vyznamenaním je za mnou, takisto ako mesiac ničnerobenia a ďalšie dva predo mnou.. Od mala som mala plány, že keď budem veľká, urobím to, to a to, vždy som čakala na leto, piatok, oddych, správy okamih... Cas ušiel, nič z tohto ma teraz uz nebaví a nevidím v tom význam. Nedokážem si nájsť koníček, ktorý ma baví a napĺňa, cely deň iba ležím v posteli a nedokážem nič robiť, som síce zdravá ale cítim sa veľmi unavená a bez energie, na nič nemám chuť a myslím si, že sa mam najhoršie zo všetkých tínedžerov. Celé dne trávim doma, nemám žiadne kamarátky , s ktorými by som išla von, od mala som samotár a nemám ozaj nikoho... Bývam len s mamou a bratom v 3 izbovom byte, ktorý je maly a nedá sa nič robiť. Takisto ako mesto, kde nič nie je. Od mala som samotár, bojím sa ľudí a som veľmi hanblivá, nedokážem nadviazať kontakt s nikým a mam sebavedomie na bode mrazu. Bojím sa ist niekde sama, robí mi to problém a myslím , že trpim aj úzkosti. Keď niekde stretnem rodinu nejakú, hanbím sa aj ich a nikdy neviem o čom sa rozprávať. Keď vidím, ako iný trávia prázdniny, co všetko robia, kde sú, s kým sú, akí sú sebavedomí a užívajú si život, ja to nedokážem. Snažím sa motivovať , no z minuty na minútu mi nálada klesne a cítim sa mizerne. Nemáme veľa peňazí, preto si nemôžem ani nič dovoliť. Brigádu si v tomto malom meste nájsť nemôžem, vo väčšom je problém cestovanie. Nepíšte mi, prosím, že hľadám len výhovorky, ja sa veľmi bojím najst si nejakú brigádu ci prácu, pretože mam problém s ľudmi a hanbím sa každého, naozaj aj malých deti. Nemám sa ist kam kúpať, opaľovať ci ine veci, sama nič robiť nedokážem. S mamou a bratom dobre vzťahy nemám, čakám len kým pojdem do školy. Keď raz tá cas idem do obchodu a vidím celé rodiny ako šťastne nakupujú, ale vidím len otca s dcérou ako sa smejú, predstavím si ich v krásny slnečný deň ako grilujú na dvore, smejú sa, plávajú v bazéne, hrajú bedminton... Smutne sa usmejem a oči sa mi zaleju slzami, veľmi by som chcela poznať viac ľudí z rôznych vekových kategórii, no neviem prekonať svoju hanblivost a zvýšiť si sebavedomie.
Hlavne teraz, keď sú prázdniny, mi je smutno najviac, pretože keď pozerám napríklad instagram a vidím iných ľudí, zároveň sa túžim zoznámiť, no v meste ako tu to podľa mna nie je možné.. Viete mi poradiť, ci nemám nejakú chorobu alebo co, na odbornú pomoc peniaze nemám, chcem len poradiť, ako toto prekonať a mat lepší život. Takto uz nevládzem ...