Po dlhodobom vztahu

Pytu, je dobré, že vieš dôvody rozchodu. A ďalšia dobrá vec je, že si si uvedomil, že svojich záujmov a kamarátov sa nesmieš ani vo vzťahu vzdávať.
Je fajn, že sa Ti stav lepší. Zlé je, že voľného času máš habadej. Čo keby si skúsil naviazať na staré chlapské priateľstvá a svoje koníčky obnovil? Alebo našiel nové?
Môžeš čítať do úmoru, pozerať filmy, počúvať hudbu, písať a radiť (pritom spriaznenú dušu môžeš nájsť práve tu), pestovať športy, pomáhať v útulku so zvieratmi... Skús sa zapojiť do tém, kt. tu nastoľuje Dick. Tie Ti zaberú dosť času na premýšľanie a zaplnia hlavu aj inými myšlienkami.
Žiješ v Blave, máš neobmedzené možnosti kultúrneho vyžitia, plaváreň, výlety, prechádzky...
Začni myslieť konečne na seba, rob to, čo si už dávno nerobil, skúšaj nové veci, rozmaznávaj sa, zaslúžiš si to! Ku knihe si nalej pohár kvalitného vína, kúp dobrú čokoládu, vylož nohy na stôl a oddávaj sa sladkému ničnerobeniu. Alebo zober lopatu do ruky a unav sa fyzicky. Skončila sa jedna škola, prihlás sa na ďalšiu - jazykovku, aj tam chodia baby!
Hlavne nerob nič nasilu, ak máš chuť plakať, poplač si, ak na zábavu, zabav sa. Všetko má svoj čas, neboj, dostaneš sa z toho! Aj silní ľudia plačú, aj veselí smútia, je to prirodzené.
Nesmieš sa uzatvárať do seba, vyhýbať sa ľuďom, svoje pocity musíš dať von! A nie je pravda ani to, že sa ľudia s Tebou nebudú baviť! Naopak, privedú Ťa na iné myšlienky, na iné nazeranie na život. Vždy sa niekto nájde, niekto, kto Ťa vypočuje, podá ruku... Do rozhovorov sa na začiatok zapájať nemusíš. Aj tichý muž je muž. Je to obvykle premýšľajúci muž...
Skús sa z toho vysvrábiť sám. Čítaj motivačné knižky, pozeraj také videá, filmy... Pomáha aj pobyt v prírode. Alebo si kúp zvieratko. Taký psík Ti bude verný až do konca svojho života, ten Ťa nikdy neopustí. Tomu môžeš dať svoju lásku a on Ti to vráti a pomôže aj s depkou.
Ak by to nezabralo, dopraj tomu čas, tak skús nejakú terapiu, trebárs aj toho psychológa. Prajem ti, Pytu, veľa síl v tejto pre Teba ťažkej životnej skúške! : )

Musíš si dať čas.

Musíš si dať čas.

@Mesacny princ a Kycera je to uplne logicke co pisete, dava to zmysel a rozumiem tomu. V podstate uplne rovnako to vnimam aj ja, mozem povedat ze od prveho postu ktory som pisal som na tom podstatne lepsie. Ja viem presne preco sme sa rozisli a s tym som zmiereny. Teraz akurat riesim cas ktoreho mam neurekom. Predtym som mal skolu, pracu, priatelku, teraz mam len pracu kde relativne dobre platia a v ktorej nic nerobim - okej mnohi by boli radi, aj ja by som mal byt asi, ale mam kooopec casu rozmyslat, co ine tam mam robit.

Mozno konkretnejsie, ked som este bol cerstvo dospely mal som dost zaujmov, potom prisla priatelka, jej som obetoval uplne vsekto - najvacsia blbost na svete, NIKDY to nerobte!!! Ak ked sice tvrdit to mozem ale ja som vzdy daval ludom okolo viac ako sebe. Kazdopadne vzdal som sa priatelov, zaujmov, riesil som len skolu, pracu a ju. Teraz ako sme sa rozisli akurat som skoncil aj skolu a mam len tu pracu ktora ma az tak nenaplna a furu casu. Netusim co by ma bavilo, 8 rokov som tu bol len pre nu, na to este musim dojst. Akurat ze depka je take svinstvo, ze nie som schopny byt stastny pri nicom, aj keby to bolo neviem ako zabavne. Proste toto sa ako tak zlepsuje u mna ale dost pomaly. Je jedno ci mi niekto poradi ved nesed doma, chod skusit nieco robit - skusim ale pojdem s nechutou. Ked to bude spolocenska akcia tak s takym clovekom sa nikto bavit nebude. Naprv sa musim dostat z tohto stavu a potom mozem skusat rozne aktivity.

U mna je tiez velky problem ze moc premyslam, strasne analyzujem suvislosti a veci okolo toho a vychadza mi strasne vela negativ, nemam moc pozitivne myslenie. Rozmyslam o psychologovi, mozno by ma vedel naviest ako mysliet viac pozitivne, dost by to urychlilo cely proces. Uvidim, este chvilu to necham tak ako sa to bude u mna vyvijat. Teraz by mi asi aj tak bodlo najviac stretnut sa s niekym takym kto preziva nieco podobne, mozno aj vykecat sa navzajom by pomohlo.

Ide o to, že si bol dlhú dobu zvyknutý, že stále niekto pri tebe je, že sa máš na koho spoľahnúť, na koho domov tešiť. Po takej dobe by to dalo dolu kažého

Pytu, Tvoj vzťah trval dlho, tak sa nečuduj, že aj smútok bude trvať dlhšie.
Ako dlho to trvá? U každého je to individuálne. Záleží od dĺžky vzťahu, jeho kvalite, hľbky citu, samotného rozchodu, typu človeka, či máš kamarátov...
Aj od samotného porozumenia, pochopenia - prečo k rozchodu došlo (vysvetlili ste si to?), prijatia tejto skutočnosti, poučenia sa z chýb, odpustenia. Ak si ľúbil, ľúbiš a budeš ľúbiť vždy to bude bolieť, nech by si sa rozchádzal aj 100-krát!
No a nakoniec musíš nechať milovanú osobu í s ť. Ísť svojou vlastnou cestou a zaželať jej veľa, veľa šťastia. Ono sa Ti to vráti! Niekedy je to len pár okamihov, keď Ťa daný človek očarí a Ty si mal vzťah 8 rokov. Buď za to vďačný, zober a uchovaj si len to pekné z neho.
Smúť toľko, koľko potrebuješ, ale skús si svoj voľný čas vyplniť aj aktivitami. Písať si môžeš aj s mužmi. Sú tu citliví introverti, aj tí Ti dokážu poradiť. Aj s mužom môžeš podnikať výlety, ísť do divadla...
Začni si VERIŤ, nestrácaj NÁDEJ a strachu sa postav čelom, len tak ho prekonáš!
Niečo pekné skončilo, niečo krajšie Ťa čaká...
Za každým mrakom sa skrýva slnce, aj keď sa Ti to teraz zdá neuveriteľné, raz to slniečko vyjde aj pre Teba. : )

pytu - je to všetko hlavne o pochopení celého tohoto vnímania. Pochopení odkiaľ sa berú tvoje pocity - depresia, čo ju spôsobilo, kto za to môže...atď

ak toto pochopíš, tak nájdeš cestu von.

No netreba začínať odznova, skôr treba pochopiť samého seba a pokračovať s tým, čomu nás život naučil a čo je pre nás dôležité. Zvoliť si smer a rozhodnúť sa, že tým smerom chceš ísť. Nebude to ľahké ale život nie je sám o sebe ľahký a nikto ťa žiť nenaučí.
Ani ja som veľa vecí nepochopil, mám strach, dosť často sa ocitnem v slepej uličke ale vieš čo spravím? Mám so sebou rôzne nástroje a ak aj stojím na konci slepej uličky pri múre, tak ho nejakým tým kladivkom prerazím ak to ide. A ak to nejde, tak si na tú stenu aspoň niečo pekné namaľujem :)

Dôležité je čo si sa ohľadom toho vzťahu naučil, čo ti dal a či si aspoň čiastočne pochopil seba samého.
Vždy musíš skúsiť riskovať! Áno, zabehané šľapaje sú fajn, nikto a nič ti neublíži ak si dávaš pozor ale ani nič nezažiješ a nakoniec sa zobudíš a ležíš bezvládny niekde v nemocnici a úplne sám.

"Smiať sa je riskovať, že budete vyzerať ako blázon,
plakať je riskovať, že budete vyzerať ako citlivý človek,
snažiť sa komunikovať s iným je riskovať, že sa do niečoho zapletiete,
vyjadriť pocity je riskovať, že ukážete svoje skutočné JA,
predložiť vaše myšlienky, vaše sny pred dav ľudí je riskovať ich stratu,
milovať je riskovať, že nebudete milovaný naspäť,
žiť je riskovať smrť,
mať nádej je riskovať zúfalstvo,
pokúsiť sa je riskovať zlyhanie.

Človek, ktorý nič neriskuje,
nič nerobí, nič nemá a nič nie je.
Môže sa vyhnúť utrpeniu a žiaľu.
Ale nemôže sa jednoducho nič naučiť, cítiť, meniť, rásť, milovať alebo žiť.
Je nutné podstúpiť risk,
pretože najväčší hazard v živote je nič neriskovať.
Len človek, ktorý riskuje je slobodný."

- Leo Buscaglia

Možno to nepôjde hneď ale je to o tvojom rozhodnutí koľko bude trvať to všetko, čo teraz cítiš.

No nedám ti návod ako to všetko zvládnuť, pretože aj keby som ti ho tu napísal, tak ty si jedinečná bytosť a môj návod ti pasovať nemusí. Potrebuješ nájsť ten svoj a hlavne pochopiť.

Nikto učený z neba nespadol. Ani ja, ani tie bytosti, ktoré tu diskutujú v rôznych témach. Každý zakopne. Za rozpad vzťahu môžu vždy obaja! Vždy a ak to pochopíš, tak ti niektoré veci pôjdu lepšie.

@Mesačný princ kolko ti trvalo najst si novy sposob zivota? Ja hlavne vidim tu zmenu ako problem, nedobre znasam zmeny, skor mam rad ked su veci stabilne a funguju. Stale neviem dojst na to co by ma bavilo, co robit ked mam cas. Nemam moc priatelov, resp. mam takych ktori bud maju partnerky alebo nepotrebuju chodit nikam, staci im po praci dojst domov, vylozit nohy a relax. Ja by som potreboval nejaku aktivitu, len dalsi problem je ze som introvert a trocha dlhsie mi trva otvorit sa ludom. Najradsej by som zacal postupne par ludmi a tak sa spoznat, nie hned naraz velka skupina. A hlavne clovek ked je taky zniceny zivotom, je to vidiet a ludia to nemaju radi lebo je im to trocha neprijemne, radsej maju veselych a otvorenych ludi, lenze ako sa z toho dostat ked vyrovnany stastny clovek chce spoznat presne takeho, nie cloveka ktory je v depke.

Ja to hlavne teraz pisem ako identifikovanie problemu, nie som ten typ ktory by si siel teraz "siahat na zivot", moja logika je silnejsia ako moje citenie a viem byt nad vecou aj ked citim depku. Akurat ze ta depka je dost neprijemna a obmedzuje ma, proste clovek sa citi uplne zle :(. Akurat ze ma nenapada ako z toho von, viem co mi chyba, co by som potreboval ale riesenie nevidim.

Ostatni co ste tu, podla mna treba popremyslat nad tym co sa realne stalo a odputat sa od partnera/partnerky. Jasne, na zaciatku cloveku chyba partner, ale neskor to je o niecom co chyba cloveku osobne, len nad tym nepremyslal co to je. Teda aspon u mna to tak je. Ja by som si rad o tom s niekym pocekal, a nie len hovoril ale aj vypocul pohlad niekoho ineho ak by bol zaujem. Pripadne napiste rady ako to riesite vy, aj ked je mi jasne ze u kazdeho je to individualne ale mozno sa v niecom najdem.

mne sa stalo tiez to iste... nenavidim zivot nenavidim tu nespravodlivost ze nejaka svina ma cely zivot stastny vztah zdrave decka pritom podvadza manzela serie na deti.. a fajn baba a chalan by dali za take stastie cokolvek... zivot je strasna svina... keby zajtra zomriem je mi to uplne jedno lebo viem ze ma tu uz nic pekne necaka len same sklamanie a nestastie :(

Urcite sa nesnaz zazivat viac takychto situacii :)! To sa iba zbytocne pripravujes, ze opat nieco zlyha.
Skus ist von, za kamaratmi, oslov kolegov na pivko, vymysli si program, navstiv vzdialenejsiu rodinu, chod do prirody, hoci len sam a skus pokecat s niekym, co sa tam zastavi, vyskusaj nedaleky kostol alebo mladeznicke zdruzenie posobiace pri kostole, oni maju tiez program, pridaj sa k nim, alebo sa pridaj k turistickemu kruzku, alebo niecomu co ta zaujima (ja len odhadujem).
Urob nieco, co by si s priatelkou neurobil normalne, chod do kina, opi sa ale nie velmi atd :)
Drzim palce, depresia moze byt ale urcite najdes silu ju pokorit a nekontaktuj sa s dalsimi ludmi co maju podobne problemy, teda nemusis utekat od nich :0) ale skus pozitivnejsich ludi okolo seba. A este jedna poznamka, aj ludia co sa usmievaju si nosia svoj kriz a problemy, takze sa neboj ze si iny ... vsetci sme taki :)