Ahojte. Dostal som sa do situacie v ktorej som este v nebol. Viem ze pre niekoho dost bezna no ja to dost zle znasam. Mam 26, som z bratislavy a mal som vztah, skoro 8 rokov s jednym dievcatom a zrazu som sam. Zistil som ze dost zle znasam samotu. Dojdem po praci domov a cely cas depresia az do rana kym znova nejdem do prace. Ten pocit ze nemam za kym ist, nemam komu zavolat, nemam koho milovat, komu verit, robit radost a starat sa ma strasne ubija.
Okrem toho este pocas vztahu som bojoval z lahsimi depresiami, dokonca som sa chvilu aj liecil a teraz sa citim dost bezradny. Tato situacia mi teda vobec nepomaha. Ako snazim sa byt racionalne nad vecou, ale tie vsetky pocity su strasne. Ako dlho trva sa s tym vyrovnat?
Nema nejake dievca podobny problem? Mozno by sme mohli sa stretnut aby sme sa necitili tak sami. Ide mi o akesi priatelstvo, urcite nie vztah, je vela veci ktore si musim nechat ulezat v hlave takze toho ani nie som schopny. Preco dievca? Heh no casto mam pocit ze moje uvazovanie je dost odlisne od chalanov ktorych poznam, takze myslim ze tieto veci skor pochopi dievca.
No kazdopadne asi mi je lepsie ked viem ze to tu postnem a mozno si to aj niekto precita. Mozno by mi stacilo pisat si na papier ako sa prave citim. Mam v hlave strasny zmatok, vsetko to bolo tak rychlo a nemam to utriedene. Moj prvy realny rozchod v zivote. Clovek by mal asi zazit viac takychto situacii pretoze potom si zvykne a kazda takato zmena je hrozny sok.
