Existujú náhody?

Shayleen, :) tak takto nejako podobne ja tiez uvazujem. A skoro kazdy den ma zaujima tym, ci je to nahoda.

možno by to chcelo žiť normálnym spôsobom života, neriešiť hovadiny a máš kľud

Moja malá sesternica mala asi 4 roky, keď u babky spoznala "Katku z Bratislavy", ktorá bola u našej baky na návšteve. Onedlho nato sa kvôli niečomu vybrali do Bratislavy a malá celý čas pílila rodičom uši: "Určite tu teraz stretneme tú Katku, určite, určite..." A jej rodičia, že určite, však prečo by sme ju v takej veľkej Bratislave nestretli? Malá sa celý čas obzerala po ľuďoch, hľadala Katku a nakoniec ju tam naozaj stretli :) Len tak náhodou na ulici, lebo nebolo to dohodnuté stretko :) :) :D D

Náhoda? Existujú náhody, alebo všetko to, čo sa nám stane nečakane je niekde naprogramované? Ľudia si často kladú takéto otázky, keď stretnú v meste, v obchode alebo niekde inde niekoho, na koho práve mysleli.

Ale v skutočnosti slovo náhoda môže mať veľa významov. Môže byť kladná, ale i záporná. Ak niekoho spomedzi nás v škole vyvolá cez hodinu vyučujúci a povie, že náhodne vyvolá nejakého žiaka a vyvolá práve toho žiaka, ktorý sa na hodinu nepripravil, určite to nebude pre neho kladná náhoda. Ale pozitívnou náhodou sa stane pre tých žiakov, ktorí sa nenaučili tiež a učiteľ ich nevyvolal. Ak sa v správach dozvieme, že lekárom sa podarilo vyliečiť chlapca z rakoviny a s tým, že aj vynašli liek na túto nevyliečiteľnú chorobu, tiež by to mohla byť len náhoda.

A čo taká láska? Existujú v láske náhody, alebo city ľudí sú predurčené a ovláda ich osud? Osud. Ďalšie abstraktné slovo, ktoré si je len ťažko predstaviť, čo pomenúva. Istý Demokritos raz povedal: "Ľudia si vytvorili obraz osudu, aby zakryli vlastné nerozvážnosti, lebo osud len málokedy bojuje proti rozumnosti a väčšinu vecí v živote riadi rozumná bystrozrakosť. “ Ale ktovie, či to platí aj v láske, kde ľudí ovládajú predovšetkým city. City k inému človeku, ktorého sme stretli možno len náhodou a možno to tak malo byť.

Ale však najzaujímavejšou náhodou je lotéria. Človek si jednoducho vytipuje čísla, častokrát jeho obľúbené čísla a ... čistou náhodou ich vytiahnu... Riadi to niekto? Alebo je to naozaj len obyčajná, "hlúpa" náhoda? Nad týmito slovami by sa dalo dlho uvažovať a je dosť možné, že k ničomu by sme neprišli. Ako povedal Napoleon Bonaparte: "Náhoda nám jednoducho spočíta všetky naše hlúposti."

Náhoda neexistuje! A ani náhody! No to proste je tak.….netreba sa v tom podĺa mňa piplať...

nahody neexistuju vsetko co sa deje ma svoj vyznam.

nie neexistujú... každý človek má predurčené všetko...

Ja si myslim ze vsetko je nahoda len ludia prilis premyslaju,vymyslaju,

Náhody podľa mňa tiež nejestvujú až v takej miere, ako si ľudia myslia.

Rozprávka o šťastnej Náhode

Kde bolo, tam bolo, vo svete ľudí žila Náhoda. Dokonca ani ona nevedela, kde sa tu vzala. Zdalo sa jej, že tu bola odjakživa. A tá Náhoda bola veľmi prirodzená a spontánna. Ako všetky deti. A rovnako ako všetky deti, aj ona sa chcela len hrať a tešiť sa. Nesmierne rada sa u niekoho nečakane objavila, aby ho prekvapila a pobavila. Ľudia sa jej však väčšinou zľakli a vraveli jej samé nemilé veci: ,,Ideš! Ešte sa niečo stane!,, alebo: ,,To je ale nepríjemné,, , prípadne čosi horšie: ,, Včera sa mi stalo niečo strašné!,, Bolo to ponižujúce.
Náhoda nechápala, prečo ju nikto nemá rád. Bola často smutná a jedného dňa začala byť dokonca veľmi nešťastná. To sa jej už začali všetci ľudia vyhýbať. Nešťastnou náhodou ozačovali všelijaké nehody, ktoré sa im často stávali vinou vlastnej nepozornosti, nerozvážnosti či podozrievavosti. A pre to obrovské nedorozumenie bola Náhoda čoraz nešťastnejšia.
V jeden sychravý jesenný deň sedela na lavičke pod mokrou brezou a v hlave jej vírili ponuré myšlienky. ,,Tak teda dobre, budem nešťastná náhoda. Nemôžem ich nútiť, aby sa so mnou hrali. Môžu si za to sami,, V tej chvíli šla alejou Ona. Mala Zelené oči, oblečená bola v bielych šatách. Oproti nej sa na kolieskových korčuliach rútil rozviaty a zymyslený ON. Ich cesty sa pôvodne nemali preťať, no zasiahla do toho Náhoda. On náhodou zakopol, zamával smiešne rukami a dolu bruchom spadol dom kaluže. gejzír vody ju ošpliechl do hlavy až po päty.
Náhoda zamračene sledovala, čo práve spôsobila. Očakávala, že jej ako obyčajne začnú obaja nadávať. Zrazu však dlhé ticho prerušil bujarý smiech. On ležal v kaluži, zo zeme hľadel na ňu a smial sa: ..Ešte nikdy som tak galantne nepadol dáme k nohám!,, Ona sa zatvárila neisto a potom...sa tiež rozosmiala... Ich smiech rozzvonil striebornými zvončekmi najprv celú aleju, potom celý park a nakoniec celý celučičký svet. ,,Nikdy som si nevedela predstaviť, ako sa cíti mokrá sliepka, no teraz to viem celkom presne!,, smiala sa.
Ako pravý džentlmen vás teraz musím odprevadiť, kam len budete chcieť.,, vyhlásil a vyskočil na rovné nohy. ,,Bývam neďaleko Ako pravá dáma vám teraz musím ponúknuť, aby ste sa u mňa umyli a zahriali horúcim čajom s medom a citrónom,, povedala s úsmevom.
Náhoda bola v šoku. Vôbec nechápala, čo sa deje, a čakala kedy jej začnú nadávať a karhať ju. Vybrala sa za nimi v zvedavom očakávaní, čo sa bude diať ďalej.
O chvíľu už premočená dvojica veselo nastupovala do výťahu vo vysokom dome. ,,Ešte raz zasiahnem,, rozhodla sa Náhoda. A stalo sa. Výťah zaškrípal, zachvel sa a zastavil sa medzi poschodiami. Náhoda sa ako vždy pripravila na príval nadávok...
,,Bože to je romantika!,, zvolala Ona. ,,Ako v hollywoodskom filme,, pridal sa On. ,,Aj vy zbožňujete filmy?,, spýtala sa Ona.
Nič nezblíži ľudí väčšmi, akokeď spolu uviaznu vo výťahu. O pol hodiny už o sebe vedeli takmer všetko. O hodinu jej On zahrieval skrehnuté ruky svojím dycho. O pol druha hodiny sa ich pery po prvý raz dotkli a bolo to nádherné.
Keď dorazili opravári a dvere výťahu sa konečne otvorili, vystúpil z neho ruka v ruke žiariaci pár. Nad hlavami mu lietali amorkovia a zo schodiska sa zreteľne ozýval svadobný pochod od Felixa Mendelssonhna - Bartholdyho.
Náhoda a opravári tú scénu ohúrene sledovali. Nikto si ani len nespomenul, že by mal nadávať.
,,To bola veľmi šťastná náhoda, že sme sa zoznámili,, konštatoval o niekoľko hodín On. Sedel v kuchyni a kochal sa tou kráľovnou, ktorá ešte pred chvíľou bola mokrou sliepkou. Ona sa zasmiala a povedala: ,,Máš pravdu, takto zvláštne sa zoznámiť. Na prvý pohľad nešťastná náhoda, ale nakoniec sa ukázala ako šťastná,,
,,To hovorí o mne?,, zarazila sa Náhoda. ,,Čo im ešte vyvediem? Že by som vyhodila elektrinu? Až do rána?,, Keď zrazu zhasli svetlá v celej štvrti. On a Ona stáli pri okne a pozerali sa, ako na jasnom súmračnom nebi postupne vychádzajú žiarivé hviezdy. Až teraz bola Náhoda dokonale šťastná.

(Irina Semina -Obchod so šťastím )

Ja si myslim ze neexistuju. Inak zaujima ma tato tema, som taky maly myyslitel. Napr. dnes sa mi stala taka vec, ked som sa s jednym muzom rozoraval o velmi dovernych veciach. Bol mi blizky povahovo, pricom pred vychadzkou som si zelal niekoho stretnut a rozpravat sa s nim. Je to ako kebysom ho pritiahol myslienkami. Pouzivam system podobny tomu, co bolo vo filme tajomstvo. Náhoda podla mna neexistuje. Ak sa tym niekto zaobera, nech sa ozve. Diky.