Zdravim. Chcem sa vas spytat na nazor na moju situaciu. Sme s priatelom 3 a pol roka. Ja o rok koncim vysoku, on uz pracuje. Kamarati okolo uz posuvaju svoje vztahy, beru sa, chcu deti. A on mi tiez nieco naznacuje a pyta sa, kedy by som chcela. Problem je v tom, ze ja nechcem. Neviem si s muzom predstavit ani byvat. Svadbu nebudem chciet asi nikdy a deti ma tiez vobec nelakaju. Aj som mu to hovorila od zaciatku vztahu, ale on to akoby nevnima. Len zvdy povie, ze si to rozmyslim.
Ja ho lubim, som s nim rada, ale...bojim sa zavazkov a nechcem ich. Nechcem sa k niekomu tak priputat a nie je mi ta predstava prijemna. Ked na mna tlaci podobnymi otazkami, mam pocit, ze sa vzdalujeme.
Ako to mam riesit? Ma vobec vyznam taky vztah? :(
Bojim sa posunut vztah
Princ, mne sa to zda nelogicke. Ved je mlady clovek a mal vela ponuk. Moze skusat. A nie byt dlho v robote, unaveny, podrazdeny a potom si to odnesiem aj ja.
Nebojim sa toho, co by si ludia povedali. Tych znamych som spomenula preto, lebo by to bolo neprijemne. Aj ked som sa rozisla s predchadzajucim, uplne som ho odstrihla. Aj ked ma volal von, bola som radsej doma. Ale mala som vlastnych kamaratov. Ale tuto sme sa dali dokopy dvaja ludia z partie :/
Na druhej strane, ked si odmyslim ostatne veci, tak mi vyznava lasku vzdy pri luceni, piseme si cele dni, je mily a rozumie si s rodicmi.
Len teda uz sa nesnazi az tak ako predtym. Teraz ja ho volam von a chcem ho potesit nejakou malickostou, jemu sa nechce nikam chodit a mna ide tradit slak, ked mame byt v sobotu len v izbe alebo piatky na tom istom mieste. A ked si obcas ani neuvedomi, ze ma niecim velmi urazi a nechape, co sa stalo aj ked mu to vysvetlim. Jemu to vobec nedopina.
ahoj presne suhlasim s prispevkom podomnou ja som sa vydavala ako 25 rocna lebo som odvsadial pocuvala uz mas nato vek uz treba deti uz treba x dalsich veci ktore s tym suvisia a roky manzelstva boli pre mna peklom stale sa robilo to co on chcel a ja som tiez ako prezyvka zila zivot s ktorym som nebola stotoznena ... teraz som rozvedena mam nieco po 30tke a konecne som stastna priam stastnejsia nez za mlada. Cestujem robim to co ja chcem spravila som si skolu po ktorej som tuzila popri zamestnani.... naozaj sa neoplati ostavat v takom vztahu aky opisujes lebo budes nestastna a zivot je kratky nato aby si ho prezila s niekym s kym si neni stastna....
neviem preco je na u nas na sk trend udrziavat uz davno vyhasnute vztahy lebo rodina lebo spolocny znamy a priatelia lebo sa bojime zmeny lebo sa bojime co kto povie a odkladame vlastne stastie.... a potom su tu rozvody lebo to raz praskne vsetko co sa dusilo a uz su deti a uz su ovela vacsie problemy.... ved ty si si sama odpovedala hovoris ze to uz nieje to co to byvalo ze niesi stastna pises ako sa k tebe chova... fakt ta dievca nechapem ze sa tak bojis urobit razny koniec... ani nevies ako ti to pomoze ako sa ti ulavi ked nebudes pod tlakom a ty budes moct spoznat chlapa podla svojho gusta. Cas bezi nehorazne rychlo a ty ho mienis premrhat s niekym s kym sa dusis? To ti hovorim ako rozvedena zena ktora lutuje ze sa nerozviedla skor ale brala ohlady nato co kto povie a udupavala si vlastne stastie ...ti co sa na teba pozeraju a ktorych nazorov sa bojis za teba tvoj zivot nebudu zit tak ich zahod za hlavu a kasli nato co kto povie a pozeraj len a len na seba
Ja by som tu pracu chapala, keby ma zaplatene nadcasy a nie je tam len tak "zadarmo"
Priznavam, ze naozaj neviem. Ale urcite to nebude svadba a deti. Rada cestujem a urcite chcem za najblizsie roky skusit poprezerat vela krajin. Tak ako doteraz (brigadujem, netaham peniaze od partnera ani od rodiny). Aj sme boli nadseni napadom skusit byvat v zahranici. Ale ked mu to poviem teraz, tak vzdy odpovie, ze to sa este uvidi. Ja som impulzivna, nieco chcem, tak to urobim. A neviem, ci ma s tym natahuje a ma svoju predstavu alebo naozaj by isiel so mnou. Ubija ma byt doma dlhsie ako napriklad 2 tyzdne. Musim vypadnut aspon niekam na prechadzku do mesta. A jemu sa uz nechcem moc ani to. Keby sa tolko nevenuje robote, bolo by vsetko lepsie. A ked mu to poviem, tak ma zrusi, ze to robi pre nas. Ale ja nie som nejaka chudera, co sa spolieha na muza. Sama si viem zarobit a z toho vyzit. Toto mam taky pocit vztah iba nici
Takze je to jasne....NEVIES CO SAMA CHCES..ale je to prirodzene lebo si mlada.....za mlada robime chyby...ale radsej prevratim pol mesta hore nohamy a dostanem podmienku ako mam priviest na svet deti a trpiet cely zivot...
Najhorsie na tom je, ze aj tak by sme sa stale museli stretavat pri spolocnych kamaratoch a bolo by to tiez cele zle.
Ani neviem, ci sa chcem rozist alebo cakat na nejaku prilezitost, kedy to bude uz nutne a zatial pockat na vyvoj.
ja som bola tiez v takom vztahu a poviem ti ze ked som sa rozisla padol mi obrovsky kkamen zo srdca !!! a lutovala som ze som sa nerozisla skor!! nepredlzuj si nestastie nebude lepsie len ta to bude ubijat..