Zdravim. Chcem sa vas spytat na nazor na moju situaciu. Sme s priatelom 3 a pol roka. Ja o rok koncim vysoku, on uz pracuje. Kamarati okolo uz posuvaju svoje vztahy, beru sa, chcu deti. A on mi tiez nieco naznacuje a pyta sa, kedy by som chcela. Problem je v tom, ze ja nechcem. Neviem si s muzom predstavit ani byvat. Svadbu nebudem chciet asi nikdy a deti ma tiez vobec nelakaju. Aj som mu to hovorila od zaciatku vztahu, ale on to akoby nevnima. Len zvdy povie, ze si to rozmyslim.
Ja ho lubim, som s nim rada, ale...bojim sa zavazkov a nechcem ich. Nechcem sa k niekomu tak priputat a nie je mi ta predstava prijemna. Ked na mna tlaci podobnymi otazkami, mam pocit, ze sa vzdalujeme.
Ako to mam riesit? Ma vobec vyznam taky vztah? :(
Bojim sa posunut vztah
Smutna:(
haluza
presne... ty sa staras o neho, robis mu poskoka, sluhu , davas mu prve posledne, zatial co on riesi tvoje vyrazky......to co citis ta neklame
po troch rokoch tak mrtvy vztah sa ani neoplati posuvat, ale rovno ukoncit
neviem11111
mesacny princ, vies, su aj typy ludi, ktori su asi introvertni alebo ako to nazvat, skratka potrebuju byt aj sami a mat svoj klud, neustala spolocnost niekoho/koholovek im nie je prijemna. to nie je o nom, ale o nej. to nie je o tom, ze ho nelubi, ale skratka ma takuto osobnost.
neviem11111
nie kazdy zalubeny clovek ma nutne potrebu byvat s tym druhym, alebo vlastne s kymkolvek. ja by som tiez nechcela s nikym druhym byvat, porazilo by ma. potrebujem mat svoj priestor, byt aj sama. no ak si tvoj priatel predstavuje vas zivot tak, ze spolu budete zit, vezmete sa a budete mat deti, tak by bolo asi najlepsie zvazit, ci neist od seba.
prečítaj si po sebe, čo si práve napísala. Ak by to bol ten, s ktorým túžiš byť, tak by si neváhala.
Nepoznám ani jedného z Vás ale mám pocit, ako keby si ty nebola na vzťah pripravená a on rieši len tvoj výzor a má ťa len na jedno.
ale tak sú všelijaké ,,vzťahy,,
Ako si prečítaš nižšie, máš tu dva názory a oba sú skoro identické od dvoch rozdielnych ľudí, tak pouvažuj.
Smutna:(
Rada s nim travim cas atd. Ale ked ja si to neviem predstavit. On byva dlho v praci, ked pride domov ani jest sa mu nechce urobit a je nervozny...a ja nemienim byt ako jeho mama a starat sa o neho alebo znasat jeho nalady. Chcem mat svoj pokoj, cas pre seba. Ked som nebola niekedy namalovana, lebo sa mi nechce a on u mna prespaval, upozornil ma na vyrazku a tak. Su to hovadiny, ale mne to strasne vadi.
Tak ani sa mu nečudujem, keby ja chodím s babou 3 a pol roka a povie mi, že sa nechce viazať naozaj začnem pochybovať že ku mne niečo cíti. Pretože už logicky keď si s niekým šťastná, miluješ ho, tak už s ním chceš aj byť, stráviť s ním chvíle, deliť sa o zážitky. Mňa by zaujímalo prečo to nechceš, nehovorím že s ním musíš mať hneď dieťa, ale tak spolu bývať môžte, či nie ?
