Zdravim. Chcem sa vas spytat na nazor na moju situaciu. Sme s priatelom 3 a pol roka. Ja o rok koncim vysoku, on uz pracuje. Kamarati okolo uz posuvaju svoje vztahy, beru sa, chcu deti. A on mi tiez nieco naznacuje a pyta sa, kedy by som chcela. Problem je v tom, ze ja nechcem. Neviem si s muzom predstavit ani byvat. Svadbu nebudem chciet asi nikdy a deti ma tiez vobec nelakaju. Aj som mu to hovorila od zaciatku vztahu, ale on to akoby nevnima. Len zvdy povie, ze si to rozmyslim.
Ja ho lubim, som s nim rada, ale...bojim sa zavazkov a nechcem ich. Nechcem sa k niekomu tak priputat a nie je mi ta predstava prijemna. Ked na mna tlaci podobnymi otazkami, mam pocit, ze sa vzdalujeme.
Ako to mam riesit? Ma vobec vyznam taky vztah? :(
Bojim sa posunut vztah
Ty mu nieco hovoris (ze nechces svadbu a deti) a on to odignoruje a ide s tebou dalej a ma narazky na svadbu a deti. Vsak ten chlap vobec neberie to, co chces ty, ako nieco dolezite. Je mu to jedno, vidi iba svoje plany. Ty mu do nich mas iba zapadnut a pomoct mu ich zrealizovat. Ak nie ty, tak ina. Jemu je uplne jedno, co chces ty. Fakt si myslis, ze ta pri niekom takom caka dobra buducnost? Ty nechces to, co on chce. Podla mna medzi vami dvoma uz neni o com.
Ti poradim...Nerob to...pretoze budes to luttovat...ja si berem priklad s mojich kaMosov..ked mali 23 brali sa vydavali neveddeli co od rozkosu..za teraz?maju 30zivot ich strasne nudi. Niektory su uz rozvedeny no najviac trpia len deti...musi to prist prirodzene a nie na silu...tak to nerob lebo to olutujes...drzim palce
Zase nie je take jednoduche skoncit vztah. Nie su tam iba zle veci, ale aj pekne. Som z toho cela zmätena :(
presne ako píšu niššie, ak nie si s ním šťastná radšej sa rozídte, zbytočne len naťahujete to trápenie, ked ste spolu pravdepodobne už iba zo zvyku....
No ten vzťah v poriadku nie je podľa toho čo píšeš, veľa vecami ťa zraňuje. Skúste si to nejako vydiskutovať, povedz mu, čo ťa zraňuje a čo by ti robiť nemal, ak to nepomôže, tak to nie je ten pravý. Nie všetci chlapi sú takýto.
no tak potom to evidentne nechces posunut preto, ze ten vztah nie je v poriadku, a nie preto, ze ty nechces so ziadnym muzom zit, mat svadbu a deti.
Vacsinou ide o somariny, ktore sa ale nabaluju. Bud ze ma upozornuje na nedokonalosti, co by ziadnej zene nebolo prijemne a ja mam este problem s hormonami, co mi niekedy sposobuje dost nepeknu plet a aj bez tych poznamok sa citim zle. Alebo ked som mala ist so spoluziakmi na chatu a sa mu to nepacilo a stale ma s tym otravoval, tak som to zrusila, lebo som si kvoli tomu nechcela kazit vztah. A on mi o mesiac oznamil, ze ide na chatu s kolegami a tak isto tam mali byt aj zeny. Ked ma to nahnevalo a hadali sme sa, isiel aj tak. So mnou von nie, ale s kolegami ano. Aj som sa s nim rozisla a hovoril, ze vsetko bude inak, tak som mu dala este sancu. Nedavno zazartujem, ze ta herecka sa ti urcite viac paci. A on ze ano. A ked som sa urazila, tak povedal, ze ale teba lubim a robi ta to najkrajsou a take dristy. Ach. Ja neviem. Viac takych hluposti uz bolo, co ma nahnevalo a pochybujem potom o spolocnom zivote
Ja som si aj velakrat hovorila, ze by bolo fajn spolu byvat a tak. Ale par veci ma uz v nasom vztahu sklamalo a neviem, ci vobec s nejakym muzom toto chcem. Ovela radsej by som mala vsetko sama pre seba alebo s kamaratkou. Je to jednoduchsie a mam pocit, ze vo vztahu sa zena stale prisposobuje a muz si to ani nevazi. Aj on. Vsetko by chcel, ale ja by som na to bola sama. Na domacnost atd