Štúdium genetiky

Genetika z prírodovedeckej až také uplatnenie podľa mňa nemá. Buď budeš "večný" študent a pôjdeš na doktorandské štúdium, alebo ak máš šťastie, tak sa zahrabeš v labáku a zostaneš tam celý život. Ak máš známosti, tak môžeš napredovať, ak nie, máš smolu. SR je malý štát na taký počet vyštudovaných biológov a je to tak ako písala aj Vanesa, na prifke končia väčšinou študenti z poistky.
Ja študujem medicínu (5 rok) a chcem sa venovať genetike. Po škole mám tiež v pláne doktorandské a potom výskumné centrum v Brne, tak je to o inom. Aby si sa však vedela venovať genetike naplno, tak určite je lepšia medicína ako prifka a ak aj, tak nie v SR.

Na UPJŠ je telesná povinná prvý rok, potom je už voliteľná. U nás sa volí tiež šport (bedminton, posilňovňa, plávanie, kurz prežitia, lyžiarsky kurz, letný kurz so splavovaním Tisy, cvičenia pri mori ...). Nejak extra výkony od nás nikto nečakal.
My sme mali rôzne cvičenia, napr. na cytológii sme robili s mikroskopom, zakresľovali sme si rôzne bunky do pracovného zošita, takisto na histológii sme pozorovali rôzne tkanivá, preparáty, zakresľovali sme si ich do pracovného zošita a vlastne z toho bola aj praktická časť skúšky, atď., na botanike sme chodili do botanickej záhrady, ale aj terénu, robili sme si herbár a určovali rastliny podľa kľúča, vyhotovovali sme floristické zápisy, atď., na fyziológii sme robili rôzne pokusy na zvieratách, robili sme biochemické skúšky klíčivosti, dôkaz enzýmov v zemiakovej hľuze a pod.. Na chemických výpočtoch sme počítali len a len príklady. Na každom cviku sme mali kratučký test, s príkladmi a na konci semestra jeden väčší test. Cvičenia boli väčšinou zaujímavé, samozrejmosťou bola domáca príprava a niekedy aj úlohy.
Čo sa týka predmetov, tak na niektorých boli povinné aj prednášky, na niektorých len cvičenia. Niektoré predmety spravili naozaj všetci a to bez väčšej námahy, ale niekde bolo riadne sito a na opraváku sa stretla polovička ročníka. Všetko závisí aj od vyučujúceho, ale aj od Teba, ako sa pripravuješ.
Fakulta organizuje intenzívne kurzy nemčiny, máš možnosť sa dostať na rôzne stáže do Nemecka, ale aj iných krajín, napr. aj Anglicka, Švédska a pod..
Ja končím tohto roku bakalárske štúdium a poniektorí, ktorí neplánujú pokračovať v štúdiu už majú pracovné miesta. Niektorí v odbore, niektorí mimo, ale to je hlavne o tom kde sa chceš uplatniť a aj o šťastí.
Podľa mňa to, čomu sa chceš venovať sa rozhodne aj tak až pozdejšie, už keď budeš študovať. Takto podané informácie závisia od pohľadu konkrétnej osoby, ale Tvoj vlastný názor bude možno celkom iný ako náš.

Ľudí nie, to robia na medicíne. My sme pitvali nejaký hmyz, a z cicavcov myši a potkany. Mne to bolo ľuto, ale keby som odišla, nedali by mi zápočet. Tak cvičiaca privolila, že nemusím pitvať fyzicky, ale mám pomáhať (robiť zápisky, fotiť, podať skalpel a také). Väčšinou sa dalo s vyučujúcimi dohodnúť, nerobili nám naprieky.

Aha tak no taká telesná mi nevadí :D bedminton je super :) ja som myslela, že niečo ako na strednej prép. na zakladke :) a pitvete ludí či zvieratá? a tá práca v teréne by ma iste bavila určovať druhy rastlín a živočíchov a v labáku ani nehovorím, na to sa teším ak tam raz pojdem :)

Hej 4 roky. Ale na iných univerzitách aj 3 aj 5.. je to rôzne. U nás bola dobrovoľná :) plávanie, joga, badminton.. veľa toho bolo na výber :)
No cvičenia v labe boli povinné a v teréne dobrovoľné, teda výberové. Zameranie záviselo od témy predmetu, napr. v labáku sme niekedy pitvali, inokedy robili chemické pokusy alebo sme určovali kosti človeka, pozorovali niečo cez mikroskop a tak... V teréne sa určoval hmyz, rastliny, rôzne druhy rýb, vtákov, podľa toho, aké bolo zameranie predmetu. Väčšinou ku každému predmetu boli aj cviká a až keď s ich urobila, tak ťa pripustili ku skúške.

No bývam v okrese BB takže na strednom slovensku a myslím, že asi tam nie je veľký rozdiel, či som bližšie BA alebo KE to je podobná vzdialenosť. A koľko rokov trvá doktorandský stupeň? ja som našla myslím 4 roky, je to tak? A tá telesná výchova to je dobrovoľná naozaj? lebo ja veľmi telesnú nemusím :D nie som zase "drevo" ale prežijem aj bez nej :D a v tých cvičeniach v labáku si možete skúmať, čo chcete? či vám dajú tému a vy musíte len vrámci nej niečo robiť? a v terene čo robievate konkretne?

Zabudla som napísať, že u nás bola latinčina voliteľná a tiež jeden cudzí jazyk povinný počas dvoch semestrov. telesná dobrovoľná :) aj cvičení sme mali veľa aj v labáku aj v teréne.
Pozerám, že je to dosť podobné.. Miška, bývaš bližšie BA alebo KE? aj to ti môže pomôcť pri rozhodovaní...

Ahoj :-)
Ja chodím na Prírodovedeckú fakultu UPJŠ a momentálne som tretiačka na bakalárskom stupni v odbore biológia.
Tiež som jedna z tých, čo plánujú študovať ďalej genetiku a molekulárnu cytológiu, čiže vlastne Tvoj prípad.
Ja som na VŠ išla síce z gymnázia a bez prijímačiek, čo je prípad väčšiny mojich spolužiakov. Prírodovedeckú fakultu si väčšina dávala ako "poistku" ak by ho neprijali na farmáciu, alebo medicínu, príp. tu študujú aj takí, ktorí vypadli z medicíny a potrebujú nejak preklenúť čas, kým sa vrátia späť na medicínu.
U nás je väčšina mojich spolužiakov z gymnázia, ale nájdu sa tu aj baby zo zdravotnej, prípadne z OA. Dostať sa nie je až taký problém, pokiaľ máš nato priemer známok, ale väčší problém je doštudovať. Bakalárske štúdium je náročnejšie a to ani nie tak na vedomosti ako na "šťastie" a sito, ktoré je najväčšie v 1. ročníku.
Matematika bola u nás len povinne voliteľným predmetom, ale zapisovali sme si ju všetci, lebo bola vlastne jediným povinne voliteľným predmetom v 1. ročníku. V 2. ročníku Ťa matematika tiež neminula, lebo sme mali 2 PVP a to: Bioštatistiku a štatistické metódy a na oboch si čo - to z matematiky mala.
Fyzika bola povinným predmetom v 1. ročníku a okrem toho sme mali kopec predmetov, ktoré boli síce PVP, ale mali dočinenia z fyzikou.
Chémie sme mali dosť hodne a bola dosť náročná. Medzi povinnými predmetmi bola anorganická chémia, chemické výpočty, biochémia, organická chémia. Základ všetkého však tvorila biológia (anatómia človeka, cytológia, botanika, histológia, zoológia, ekológia, fyziológia, mikrobiológia a genetika). Mali sme hodne cvičení v botanickej záhrade, terénne cvičenia, takže štúdium samo o sebe bolo síce náročné, ale zato zaujímavé. Povinná je ešte u nás latinčina a cudzí jazyk.
Magisterské štúdium je už orientované na odbor, ktorý si vyberieš. U nás je okrem genetiky možné vybrať si botaniku, alebo zoológiu. To, čo vlastne chceš študovať zistíš vlastne až počas štúdia a 3 rokov. Mnohí z nás v magisterskom štúdiu už nepokračujú, ale odchádzajú na iné fakulty, ale mnohí si vyberajú odbor, ktorí pôvodne nemali v pláne ani študovať.
Na magisterskom už máš väčšinou povinne voliteľné predmety, takže si svoj študijný plán skladáš sama. Štátnicu na bakalárskom štúdiu tvorí obhajoba bakalárskej práce a biológia a na magisterskom obhajoba diplomovej práce a štátnica z genetiky a molekulárnej cytológie.
Ak ešte aj potom budeš mať chuť študovať genetiku, môžeš ísť na doktorandské štúdium genetiky.

Iba čisto genetiku človeka študovať, takú školu nepoznám. Ale je dôležité si aj prejsť aj tie ostatné oblasti, aby človek videl súvislosti a paralely. Špecializácia sa v podstate rieši až na koniec...

Ja si doktorandské robím teraz. Ja robím práve s tými rastlinami, tam je uplatnenie menšie :S ale mám spolužiakov, čo robia v odbore aj takých, čo robia mimo odboru. Gymnázium ma pripravilo dobre, tam sa nemôžem sťažovať. Ale ako som písala, boli u nás aj ľudia nie z gymnázia, ktorí sa proste dobre nachystali na prijímačky.